Slovensko je krajinou hradov a zámkov. Z niektorých sú len ruiny, mnohé zostali zachované. Jedným z nich je rozprávkový Bojnický zámok, ktorý už 70 rokov víta návštevníkov ako múzeum.
Od neho pochádza návrh na prestavbu, hoci jej architektom bol Jozef Hubert. Inšpiráciou im boli gotické hrady a zámky z údolia rieky Loiry, pápežský palác v Avignone, raná renesančná talianska architektúra či gotické tirolské hrady. Typickú siluetu romantickej predstavy stredovekého hradu zvýrazňujú strmé strechy paláca, kaplnky a veží.
Dôkaz lásky pre milovanú kontesu
Gróf Pálffy sa počas jednej zo svojich ciest po Francúzsku zaľúbil do francúzskej kontesy de Jeanville, ktorá žila na jednom z loireských zámkov. Otec kontesy odmietol svoju dcéru vydať do Bojníc s tým, že ju dá za ženu iba mužovi, ktorý má zodpovedajúce luxusné sídlo. Preto si gróf priniesol z Francúzska nákresy zámkov a začal s jeho prestavbou. Trvala však dlhé dve desaťročia.Niet divu, že gróf nezískal svoju vyvolenú pretože sa medzičasom vydala za iného.
Nie sú len orientačnými bodmi v priestore či svedkami slávy svojich niekdajších pánov. Dýchajú romantikou i tajomnom. Aj Bojnický zámok ukrýva tajuplné zákutia, povesťami opradené príbehy, „zázračné“ predmety a kde-tu možno stretnúť aj „obyvateľov“ z onoho sveta. Patrí medzi najkrajšie zámky strednej Európy a najnavštevovanejšie miesta Slovenska. Hoci na svojom mieste stojí stáročia, svoju súčasnú romantickú podobu získal až pri prestavbe posledným šľachtickým vlastníkom, grófom Jánom Františkom Pálffym.
Hovorí sa, že bojnický zámocký pán na znak svojho žiaľu nechal na jednu zo zámockých veží osadiť zlatú tŕňovú korunu. Mala by tam byť dodnes.
Rozhodol sa tu zriadiť múzeum
Ján František Pálffy zostal slobodný. Svoju vášeň orientoval na umenie. Zámok už nechcel viacej používať ako svoju rezidenciu. Keďže nemal potomkov v testamente vyslovil želanie, aby bol zámok sprístupnený pre verejnosť ako múzeum a umelecké diela zostali na pôvodných miestach. Medzi príbuznými grófa Pálffyho vypukli spory o dedičstvo. V roku 1939 zámok a pozemky k nemu patriace kúpila firma Baťa. Po vojne pripadol na základe Benešových dekrétov štátu. Od roku 1950 je v zámku umiestnené múzeum, dnes súčasť Slovenského národného múzea. Ako umelecko-historické múzeum sa špecializuje na prezentáciu diel starého umenia a umeleckého remesla. Svoju prvú expozíciu v ňom otvorili presne pred 70 rokmi.
Bojnická Čierna pani a lipa kráľa Mateja
Aj na Bojnickom zámku môžete stretnúť nešťastnú čiernu pani či nájsť skamenené dukáty zámockého kastelána Pókyho. Legendou je Lipa kráľa Mateja. Túto mal, ako hovorí povesť, v roku 1301 zasadiť Matúš Čák Trenčiansky, niekdajší pán zámku. Lipa, ktorá prežila v zámockom parku aj turecké nájazdy či protihabsburské stavovské povstania, siahala v čase svojej najväčšej krásy do výšky dvadsaťosem metrov. Konávali sa pod ňou rôzne posedenia. Vraj tu rád sedával a hodoval aj uhorský kráľ Matej Korvín.
Čarovné zrkadlo Bojnického zámku
Okrem pôvodného zariadenia a umeleckých predmetov z prelomu 19. a 20. storočia, sa tu dodnes uchovávajú zvláštne, magické a možno až bizarné predmety. Až budete prechádzať expozíciami, upriamte svoj zrak v Orientálnom salóniku na nádherný maurský strop či orientálne obkladačky na stenách. Nezabudnite ani na vzácne mohutné vázy z Číny a Japonska. Obzvlášť si všimnite veľké, vraj, čarovné zrkadlo. Nebojte sa doň pozrieť. Ten, kto sa doň pozrie a usmeje sa na svoj obraz v zrkadle, omladne a opeknie. Vyskúšajte.
„Všetko má svoj čas“
Skutočnou kuriozitou zámku je Zlatá sála so zlatým stropom, anjelmi a erbom Pálffyovcov. Lemuje ho heslo posledného majiteľa: „Omnia cum tempore“ („Všetko má svoj čas“). Zlatý strop je unikátna kópia anjelského stropu benátskej Akadémie krásnych umení. Pozoruhodný je aj detail kľačiacej ženy s dvoma tvárami na jednom zo štyroch obrazov v sále. A prečo má žena dve tváre? Je dôsledkom starnutia obrazu, kedy vrchná vrstva ustupuje a odhaľuje sa spodná, premaľovaná vrstva? Alebo autor tým chcel poukázať na dvojtvárnosť človeka? Nevedno.
Psychologická analýza na počkanie
Návštevníci sa môžu oboznámiť aj s ďalšími tajomnými zaujímavosťami. Na zábradlí pri vstupe do jednej z miestností stoja tri drevené ozdobné sochy psov. Každý z nich predstavuje jednu ľudskú povahu. Podľa toho, ktorú si vyberiete sa dozviete, či ste nezbedník, intelektuál alebo špekulant.
Trón bohatstva i večnej samoty
Určite si všimnete aj vyrezávané kreslo pripomínajúce trón. Má, vraj, veľkú moc. Tomu, kto si naň sadne síce prinesie nesmierne bohatstvo, avšak tento nešťastník okúsi iba samotu. Láska a rodinné šťastie sa mu s určitosťou vyhnú. Ktovie, či v prípade posledného vlastníka zámku, ktorý na ňom často sedával, išlo len o náhodu alebo sa prejavila moc tohto kresla?
Konkurujú lavičky na Bojnickom zámku bocianom?
Aby toho nebolo málo, na zámku majú aj tri, podľa legendy zázračné, kamenné lavičky. Hovorí sa, že ak si žena na jednu z nich sadne, do roka a do dňa otehotnie. Takže dámy, vyberte si! Lavička po ľavej strane je dievčatko, po pravici chlapček a zadná lavička predpovedá dvojčatá.
Vzácny oltár Bojnického zámku
K najväčším unikátom a najcennejším dielam Bojnického zámku patrí neskorogotický oltár so súborom obrazov od ranorenesančného florentského majstra Narda di Cione Ortagna z polovice 14. storočia. Posledný bojnický gróf ich kúpil na jednej zo svojich ciest po Taliansku. Obrazy nechal vsadiť do nového neskorogotického oltára. Súbor má nesmiernu hodnotu. Jeho vzácnosť lákala aj zlodejov. Počas jednej z prehliadok v auguste 1933 sa zlodeji z Nitrianskeho Pravna ukryli v zámockej kaplnke a v noci odcudzili z oltára päť horných obrazových tabúľ. Odviezli ich do Zlína, kde sa ich snažili predať do zahraničia. Polícii sa podarilo obrazy vypátrať, zaistiť a previesť späť. Keďže sa tým oltár poškodil, poslali ho na zreštaurovanie do Prahy. Počas toho vyhlásili Protektorát Čiech a Moravy a Slovenský štát, a tak oltár zostal v Prahe ako cenný exponát Národnej galérie v Šternberskom paláci na Hradčanoch. Zostal tam aj po druhej svetovej vojne, hoci snahy o jeho navrátenie neutíchali.
Slzy grófa Pálffyho
A tu sa dostávame asi k najmrazivejšiemu tajomnu Bojnického zámku. Podľa testamentu posledného bojnického grófa mal oltár stáť v zámockej kaplnke presne nad jeho mramorovým sarkofágom. A tak sa aj stalo. No po čase začala zo sarkofágu Jána Pálffyho vytekať tekutina bez zápachu. Spočiatku sa tomuto javu nevenovala pozornosť, hoci grófove „slzy“ zaznamenali zamestnanci múzea už v roku 1957. Týmto fenoménom sa začali zaoberať až v 80-tych rokoch. Podľa chemického rozboru išlo o mineralizované ostatky grófovho tela.
Žeby to bol grófov plač za strateným oltárom? Je zaujímavé, že po návrate oltára späť do Bojníc prestala zo sarkofágu vytekať tekutina a odvtedy gróf „nezaplakal“.
Bojnický zámok - obľúbené miesto filmárov
Možno aj pre toto tajomno sa na zámku každoročne koná vyhľadávaný Medzinárodný festival duchov a strašidiel. Jeho program tvoria zinscenované príbehy z dejín Bojnického zámku alebo pravidelné rozprávkové prehliadky pre deti.
Kúzlu zámku neodolajú nielen turisti, zaľúbenci, ale ani filmári, či už slovenskí alebo zahraniční. Na zámocké exteriéry a interiéry sa rozpamätáte pri sledovaní filmov či rozprávok, ktoré sa tu natáčali. Spomeňme niekoľko z nich: Šialene smutná princezná (1968), Fantaghiro (1991) či Johankino tajomstvo (2015), ďalej televízne seriály Vivat Beňovský! (1975), Stratená melódia (1981) a Safari (1986). Zámok poslúžil aj pri natáčaní seriálu Svet bez konca (2012) ako stredoveké sídlo anglických kráľov.
21 thoughts on “Romantický Bojnický zámok plný tajomstiev”
Comments are closed.