Počas augusta prináša portál Art & History Magazine seriál venovaný turistickým cieľom. Výletnícky po Slovensku vás počas tohto týždňa vezmeme spoznávať Záhorie. Dnes si bližšie predstavíme atraktívne miesta v okrese Malacky. Zamierime za zážitkami, kúskom Provensálska i spoznávať miestne pamiatky - najmä však poklady svetskej i sakrálnej architektúry.
Spoznali sme už dejiny Záhoria aj atraktívne zážitkové aktivity, ktoré môžeme počas návštevy tohto regiónu zažiť na vlastnej koži. Záhorie budeme poznávať i dnes. Našu pozornosť tentoraz budeme koncentrovať na okres Malacky. Predstavíme si miesta s jedinečnou históriou, architektonické skvosty a neopomenieme ani tipy na jedinečné zážitky. Vydajte sa s nami do slovenského Provensálska, do kraja habánov i po ceste v znamení Pálffyovcov.
Hrady, zámky a kaštiele po stopách Pálffyovcov
Poďme sa pozrieť na miesta, ktoré majú noblesu a eleganciu v krvi. V okrese Malacky nájdeme množstvo aristokratických sídiel, viac i menej zachovalých. Už v predošlej časti sme začali kráčať po takzvanej ceste Pálffyovcov. A inak tomu nebude ani tentoraz, keďže sa územie tohto okresu z väčšej časti kryje s pálffyovskými panstvami Malacky (Plavec) a Stupava. Preskúmame ďalšie zaujímavé miesta spojené nielen s týmto rodom.
Záhorie je bohaté na hrady, zámky a kaštiele, pričom toto konštatovanie platí rovnako tak v prípade okresu Malacky. Nájdeme tu dve známe hradné ruiny – Pajštún a Plavecký hrad. Dajú sa však k ním uviesť i ďalšie menej známe hrady. Jedným z nich je takmer zabudnutá ruina stredovekého Kuchynského hradu. My sa však pozrime na tie významnejšie. Spomeňme hrad Pajštún, ktorý sa hrdo vypína nad Borinkou.
Tento hrad patril do sústavy pohraničných hradov, ktoré v Malých Karpatoch preberali od 13. storočia funkciu ochrany severozápadných hraníc Uhorska. V šľachtickej držbe bol nepretržite od 14. storočia. Patril grófom zo Svätého Jura a Pezinka a v pomoháčskom období vystriedal panstvo Serédyovcov, Salmovcov, Pálffyovcov i Károlyiovcov.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
V polovici 18. storočia Pajštúnsky hrad vyhorel a i keď ho čiastočne jeho páni opravili, v roku 1809 padol spolu s Devínskym hradom za obeť napoleonskej armáde.
Býval klenotnicou pálffyovského rodového archívu
Jedným z najvýznamnejších hradov nielen malackého okresu, ale aj celého Záhoria je však Plavecký hrad, ktorý sa vypína nad Plaveckým Podhradím. Býval strediskom tzv. Plaveckého, neskôr Malackého panstva Pálffyovcov.
Keď však prestal vyhovovať štandardom novovekého aristokratického bývania, presťahovali sa Pálffyovci do honosnejších sídiel. Plavecký hrad, ktorý nadobudol v 2. polovici 16. storočia charakter renesančnej pevnosti s dolnými nádvoriami, zostal sídlom správy plaveckého panstva. Bol však i miestom, v ktorom bol uložený pálffyovský rodový archív.
Tento hrad padol za obeť poslednému protihabsburského stavovskému povstaniu, kedy ho v roku 1706 poškodilo cisárske vojsko pri spätnom dobývaní. Aktuálne sa pracuje na jeho obnove pre budúce generácie. Len pre zaujímavosť uvediem, že neďaleko sa nachádza Plavecká jaskyňa a susedný vrch Pohanská je bývalým keltským hradiskom.
Záhorie noblesných kaštieľov
Bohato zastúpené sú nielen romantické hradné ruiny, ale aj kaštiele. Tie si začala šľachta, nielen tá vysoká, stavať v súvislosti s rastom požiadaviek na životné štandardy. Boli pohodlnejšie a honosnejšie. Kaštiele nájdeme vo viacerých lokalitách malackého okresu. Najkrajšie sú v Stupave, Malackách, vo Veľkých Levároch či v Plaveckom Podhradí.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Do niektorých sa dostaneme, keďže v nich sídlia múzeá. Iné chátrajú a ďalšie slúžia verejno-prospešným cieľom. Ostatný menovaný môžete obdivovať len zvonka, keďže v ňom sídli pracovisko Štátneho archívu v Bratislave.
Pred pár rokmi som mala tú výsadu sa do jeho interiérov osobne pozrieť. Jeho múry dnes strážia desiatky archívnych fondov čítajúcich stovky bežných metrov na seba naskladaných archívnych dokumentov. Hoci sú priestory prispôsobené potrebám archívnych depozitov, predsa len ukrýva jeden klenot. Tým je pamiatka na niekdajších aristokratických vlastníkov v podobe aliančné erbou Pálffyovcov a Weichsovcov, ktorý sa nachádza v jednej z miestností.
Malacky - srdce regiónu
Jadrom okresu Malacky je rovnomenné okresné mesto. Dejiny mesta Malacky sú previazané s jedným z najbohatších aristokratických rodov Uhorska. Nájdete tu niekoľko pamätihodností, ktoré musíte vidieť. Mesto je bohaté tiež na zážitky. Navštíviť sa oplatí okrem pamiatok i Mestské múzeum Michala Tillnera v Malackách. Najvýznamnejšou budovou mesta je niekdajší pálffyovský rodový zámok, ktorý svojho času slúžil aj ako nemocnica.
Dnes je v rukách mesta a postupne táto perla Malaciek prechádza obnovou. Počas letných víkendov môžete navštíviť aj miestnu expozíciu či len tak si posedieť v nádhernom zámockom anglickom parku s oddychovou zónou.
Perla mesta
Tento kaštieľ patrí k najstarším pálffyovským sídlam. Bol v rukách Pálffyovcov viac ako tri storočia. Postavili ho na popud predsedu komory Pavla IV. Pálffyho (1590-1653), ktorý bol synom slávneho rábskeho hrdinu, Mikuláša Pálffyho.
Pavol IV. Pálffy získal malacké panstvo a predkúpne právo na panstvá Devín a Bátorové Kosihy. Spojením týchto panstiev dal vzniknúť najstaršiemu šľachtickému zverenstvu v Uhorsku. Po smrti jeho potomkov v roku 1708 došlo k prerozdeleniu majetkov a toto zverenstvo (fideikomis) spolu s malackým kaštieľom získala staršia pálffyovská rodová vetvu. Túto vetvu zastupoval palatín a neskôr predseda Miestodržiteľskej rady Mikuláš V. Pálffy (1657 – 1732), ktorý patril k podporovateľom Mateja Bela. Jeho smrťou v roku 1732 začala “vládnuť” malacká vetva Pálffyovcov.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Zakladateľom tejto rodovej línie bol krajinský sudca Mikuláš VIII. Pálffy (1710 – 1773), ktorý okrem politickej dráhy a funkcií na kráľovskom dvore patril k podporovateľom umenia. Spolu so synom Karolom boli spoluobjaviteľmi Mozartovho génia. Mikulášov syn Karol (1735 – 1816) sa vďaka svojím zásluhám stal v roku 1807 aj prvým malackým kniežaťom. A viete, že práve jeho meno nesie napríklad bratislavská Karlova Ves?
Nádvoriu dominuje studňa so sochou jeleňa, ktorý bol pôvodne z bronzu. V súčasnosti je pri studni jeho replika vyrobená z epoxidu. Nachádzajú sa tu taktiež slnečné hodiny.
V Malackách ešte zostaneme. Okrem pálffyovského rodového sídla odporúčame aj návštevu miestnych sakrálnych pamiatok či miestneho cintorína. K historickým zaujímavostiam patrí farský kostol Najsvätejšej Trojice. Pôvodne neskororenesančný z roku 1653 získal v rokoch 1731 – 1741 barokovú podobu.
Jeho zaujímavosťou je miestna krypta, ktorú nechal pod sakristiou vybudovať v 2. polovici 18. storočia rodák z bratislavskej Dúbravky, devínsky a malacký farár Pavol Brankovič. Riadením osudu sa stal jediným pochovaným v tejto hrobke. A podľa mestskej kroniky sa jeho telo zachovalo neporušené.
Čierny kláštor, slovenský Jeruzalem
Ďalším unikátom Malaciek je Čierny kláštor. Názov získal sakrálny komplex tvorený kláštorom a kostolom ohraničený múrom so štyrmi baštami podľa svojej historickej popolavej farby. Postaviť ho na mieste pôvodného balašovského kaštieľa v súdobom barokovom štýle nechal Pavol IV. Pálffy, no vysviacky kostola v roku 1660 sa tento mecén umenia a osobnosť protireformačného hnutia nedožil.
Kostol je s kláštorom spojený chodbami a chórom. Po bokoch chrámovej lode, ktorej výmaľba získala dnešnú podobu až v 20. storočí, sú kaplnky a vpredu je zakončená svätyňou, kde je umiestnený hlavný oltár. Pozornosť návštevníka si získa nielen veľkoleposť pozlateného hlavného oltára, ktorý pochádza z 1. polovice 18. storočia. Dominuje mu výjav Nepoškvrneného Počatiu Panny Márie, a teda patrocínium kostola. Na hlavnom oltári uvidíte aj aliančný erb Mikuláša V. Pálffyho a jeho manželky Kataríny Weichsovej.
Okrem hlavného oltára sa v chráme nachádzajú aj tri bočné oltáre mladšieho dáta. Dva z nich darovala chrámu v roku 1723 manželka Leopolda Pálffyho, grófka Antonia Mária de Souchés.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Za pohľad stojí aj empora, ktorej dominuje viac ráz obnovovaný a reštaurovaný organ. Ten v roku 1729 doslova „na kolene“ vyhotovil františkánsky fráter Quido Ignác Dietrich.
V kostole sa nachádzajú viaceré kaplnky. Sú to Kaplnka sv. Anny, ktorá je pohrebnou kaplnkou Pálffyovcov a bránou do rozsiahlych krýpt, Kaplnka Bolestnej Panny Márie a Márie Magdelény, Kaplnka svätých schodov a Loretánska kaplnka.
Slovenský Jeruzalem
Čierny kláštor už stáročia spravujú františkáni a ukrýva viacero unikátov. Okrem rodovej hrobky Pálffyovcov spomeňme i ďalšie. Jedným z nich je napríklad verná i keď zmenšená dvojíčka jeruzalemského Božieho hrobu. Malacká Loretánska kaplnka ukrýva popri Lurdskej kaplnke aj tzv. Boží hrob, architektonicky hodnotný objekt vytvorený podľa jeruzalemského originálu. K unikátom patrí tiež jedna z najstarších verných kópii jeruzalemských svätých schodov, po ktorých kráčal Ježiš k Pilátovi, a ktorých originál sa zachoval v Ríme.
Po svätých schodoch (tie vľavo) sa na hor vystupuje po kľačiačky. Vzdáva sa tým úcta ostatkom svätcov, keďže v každom schode sú umiestnené relikvie niektorého z katolíckych svätcov. Hore na akomsi medziposchodí sú dva oltáre. Dole sa zostupuje po pravom schodišti už normálne.
Malacky pripomínajú aj kultúrne dedičstvo židovského obyvateľstva
Výletnícky program v Malackách pokračuje aj návštevami ďalším pamiatok. Výnimočným skvostom a pamiatkou na židovskú komunitu žijúcu nielen v meste, ale v celom záhorskom regióne nie je len miestny židovský cintorín, ale aj nádherná Malacká Synagóga. Tá rozhodne stojí za návštevu. Postavili ju podľa projektu viedenského architekta V. Štiastneho na konci 19. storočia v maurskom štýle. Dochovala sa aj ornamentálna štuková výzdoba budovy. Pozrieť si ju môžete nielen zvonka, ale aj zvnútra aj vy. Hoci slúži ako ateliér a koncertná sieň Základnej umeleckej školy v Malackách, je prístupná na prehliadku so sprievodcom. V takom prípade si je však nutné prehliadku objednať vopred.
Stupava s kaštieľom v štýle zámkov z Loiry i unikátnou synagógou
Po stopách významného aristokratického rodu Pálffyovcov sa môžete vydať aj v Stupave. Mesto Stupava bývalo svojho času centrom tzv. Stupavského panstva, ktoré Pálffyovci získali po Salmovcoch. A čo môžete vidieť v meste? Nejeden milovník hradov a zámkov si príde na svoje. Očarí ho miestny niekdajší pálffyovský, neskôr károlyovský kaštieľ. Môžeme ho síce obdivovať len zvonka, nakoľko sa do jeho interiérov nedostaneme.
Objekt sa v súčasnosti využíva ako sociálny ústav. Architektonický klenot však môžeme pozorovať z miestneho, pôvodne anglického zámockého parku. Uvidíte napríklad vonkajšie schodisko, ktorým vzdialene pripomína svojich veľkých a slávnych kráľovských príbuzných – zámky Blois či Chambord. V súčasnosti prebieha v jeho areáli rekonštrukcia, a tak je prístup značne obmedzený.
Oproti kaštieľu uvidíte synagógu z roku 1803, ktorá patrí k najstarším synagógam na Slovensku. Dodnes si zachovala svoj pôvodný výzor, no jej obnova jej zaslúžila cenu za najlepšiu obnovu pamiatky v Bratislavskom kraji. V súčasnosti sa využíva ako koncertná a výstavná sieň.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
V tomto meste Záhoria však nájdete budovu bývalého majera, chudobinca či domy barokové a klasicistické. Stupava to sú aj starobylé kresťanské sakrálne architektonické pamiatky. Takmer na dosah ruky od kaštieľa uvidíte aj pôvodne renesančný, neskôr barokovo upravený farský kostolík s pálffyovským erbom na priečelí.
Miestnu sakrálnu architektúru reprezentujú tiež baroková kaplnka kalvárie, barokový trojičný stĺp, barokový mariánsky stĺp a na miestnom cintoríne početne zachovalé náhrobníky z 18. storočia.
Po stopách habánov
Záhorie patrilo k etnicky aj nábožensky pestro osídleným regiónom. V 16. a 17. storočí sem prichádzali vo vlasti prenasledovaní príslušníci reformačného prúdu zo Švajčiarska a Nemecka. Novokrstenci alebo anabaptisti, ktorých u nás nazývame aj habáni, sa usadili v Sobotišti, – vo Veľkých a Malých Levároch, Borskom Mikuláši, Brodskom, Moravskom Sv. Jáne, Kopčanoch, Holíči, Šaštíne, Gbeloch, Skalici a na Myjave.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Zakladali habánske dvory, v ktorých žili ako jedna veľká, spoločne hospodáriaca rodina. Nikto nesmel mať súkromný majetok a všetko, čo dorobili, odvádzali do spoločnej pokladnice. Živobytie im zabezpečovala najmä výroba keramiky známej ako fajansa, nožiarstvo, garbiarstvo, tkáčstvo či kníhviazačstvo. Pamiatky na habánov nájdeme roztrúsené po celom Záhorí. Naším tipom za expozíciou venovanou habánom je Habánske múzeum Veľké Leváre.
Záhorie s najstarším pútnickým miestom na Slovensku
Záhorie je bohaté aj na pútnické centrá. Patrí k ním najstaršie pútnické miesto na Slovensku – Marianka (staršie Mariatál), na ktoré sa pozrieme začiatkom septembra pri príležitosti miestnej hodovej púte.
INZERCIA / Článok pokračuje pod reklamou
Ako perla v údolí gotický chrám s barokizovaným interiérom a priľahlým niekdajším poľovníckym zámočkom je atraktívnym cieľom turistov. Najmä však veriacich pútnikov. Marianka je nielen pútnickým mariánskym miestom zasväteným Narodeniu Panny Márie, ale aj pútnickým centrom ctiteľov sv. Anny a sv. Rity.
Údolie lemujú obnovené barokové sedemradostné kaplnky, ktoré pripomínajú radostné okamihy v živote Márie. Z obdobia baroka pochádzajú aj kaplnky sv. Anny a kaplnka Narodenia Panny Márie známa aj ako kaplnka sv. studne, ktorá chráni žriedlo vody vyvierajúcej práve v údolí. Novšieho dáta sú zastavenia krížovej cesty v životnej veľkosti. A cieľom nábožensky založených výletníkov je aj tamojšia lurdská jaskyňa.
Náš prehľad tipov na zaujímavé výletné ciele v regióne Malaciek sa pomaly končí. Záhorie sa oplatí okúsiť všetkými zmyslami. Okrem skvelého skalického rubína a trdelníku sa nechajte uniesť za vôňami Provensálska. Neďaleko Malaciek, pri obci Malé Leváre nájdete svoj kúsok Provensálska na Záhorí.
Levanduľové polia, ktoré sa tu nachádzajú vám zabezpečia krásne fotografie a produkty z Levadulandu navyše aj skvelo chutia. Na poli dnes nájdete zasadených približne 10 tisíc rastliniek levandule, ktoré sa strihajú ručne dvakrát do roka.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
A to je z tipov na zážitky v rámci okresu Malacky všetko. Ďakujeme za vašu pozornosť a tešíme sa na vás nabudúce. Záhorie si predstavíme aj v ďalších dňoch. Najbližšie pokračujeme vo výletoch Záhorím výberom tipov z okresu Skalica.
—
Foto: Silvia Mária Petrovits
Zdroj: Petrovitsová, Silvia Mária. Mestečko Devín a jeho spoločenské elity v 18. – 19. storočí (archontologicko-genealogicko-sfragistická analýza). Diplomová práca. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta. Bratislava, 2018; ŠABA – archív Modra, Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, OOCR Záhorie
*** Posledná aktualizácia: 2025-08-16 (smp) ***
