Výletnícky po Slovensku pokračuje. Záhorie ako región zážitkov si predstavujeme počas niekoľkých dní. Tentoraz je naším cieľom Skalica - jediné slobodné kráľovské mesto Záhoria. Čaká nás romantická prechádzka. Uvidíme nádherné uličky a navštívime aj unikátne pamiatky.

Za krásami najzápadnejšieho regiónu Slovenska vymedzeného Moravou a Malými Karpatmi i štátnymi hranicami na západe s Rakúskom a severozápade Českou republikou sa vyberieme tentoraz do okresu Skalica. Po cisárskej rezidencii – Holíč mierime do neďalekej Skalice. Toto, dnes okresné mesto, bolo v minulosti jediným slobodným kráľovským mestom Záhoria.

Skalica - mesto kráľov

Najstaršia písomná zmienka o „území zvanom Zakolcha“ pochádza z roku 1217. Z tohto obdobia je aj dodnes najstaršia zachovaná stavba v Skalici – rotunda sv. Juraja, ktorá nasvedčuje o jestvovaní osídlenia Skalice už v 13. storočí. 6. októbra 1372 jej uhorský kráľ Ľudovít I. udelil výsady slobodného kráľovského mesta.

Mesto dostalo právo opevniť sa hradbami. Obyvateľstvo o tovar Skaličanov bolo oslobodené od platenia daní a iných poplatkov, vrátane platenia tridsiatku a mýta v celom kráľovstve. Mesto získalo tiež jarmočné a trhové privilégiá.

Vďaka ďalším privilégiám od Žigmunda Luxemburského a jeho nasledovníkov sa stala Skalica už od 1. polovice 15. storočia významným strediskom hospodárskeho, kultúrneho a duchovného života širokého okolia. V 17. storočí počtom obyvateľov, domov, ale predovšetkým z ekonomického hľadiska patrila Skalica medzi TOP 5 najväčších a najvýznamnejších miest Slovenska. Hrdo konkurovala ďalším kráľovským mestám Bratislave, Košiciam, Trnave, Bardejovu či Prešovu.

V meste vzniklo množstvo remesiel a zakladali sa cechy, vďaka čomu prekvital čulý obchod. Chýrne v celom Uhorsku bolo predovšetkým skalické súkenníctvo, ktoré sa rozvinulo najmä koncom 18. storočia. Z poľnohospodárskej výroby sa intenzívne rozvíjalo predovšetkým vinohradníctvo, ktoré si svoju prestíž drží dodnes.

Skalica ako na dlani

Keď sa povie Skalica, mnohí labužníci si hneď predstavia lahodný skalický trdelník či legendárny skalický rubín. Obe lahôdky si necháme ako čerešničku na torte, my sa vydáme ochutnávať jeho pamiatky! A tých má Skalica celkom dvanásť.

Sprevádzanie prebieha celoročne formou prehliadky so sprievodcom, ktorého je možné objednať si v TIK Skalica, sedem dní v týždni. Počas leta sa prehliadky pamätihodností mesta konávajú počas víkendov.

Sprievodcovia sa v nich tematicky zameriavajú na deti a dospelých. Návštevník si na tento druh prehliadky rezervuje vstupenku telefonicky alebo mailom TIK Skalica.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Najhodnotnejšou stavebnou pamiatkou a symbolom Skalice je románska rotunda sv. Juraja, ktorú postavili pravdepodobne v 12. storočí. Polkruhová svätyňa a kruhová loď, ktoré sa zachovali v pôvodnej podobe, stojí na malom návrší na okraji mesta. Patrí medzi najkrajšie románske stavby na Slovensku.

V blízkosti rotundy sa zachovali časti gotických mestských hradieb a brány, ktoré Skalica ako slobodné kráľovské mesto muselo mať. Na náprotivšom kopci – oproti rotundy sv. Juraja uvidíte kalváriu, ktorú môžeme datovať do 20. rokov 19. storočia.

Jedinečný kolorit dotvárajú aj veže chrámov

Skalica je tiež priam ako stvorená na romantickú vychádzku. Čakajú vás malebné uličky, v ktorých sa krčia domčeky, domy a budovy ako z rozprávky.

Jedinečný kolorit tohto historické mesta dotvárajú aj veže chrámov. Veď pod kultúrne dejiny Skalice sa podpísal nejeden rehoľný katolícky rád. Spomeňme karmelitánov, paulínov, milosrdných bratov, františkánov či jezuitov. No na Námestí a v priľahlých uličkách na vás čakajú nielen chrámy, ale aj múzeá či chrám kultúry.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Dominantou námestia je gotický farský kostol sv. Michala, ktorý od svojho vzniku v 14. storočí prešiel mnohými prestavbami a opravami. Dodnes sa zachovali niektoré gotické prvky a renesančne upravená veža s arkádami.

V interiéri kostola vás zaujme najmä neskorobarokový hlavný oltár z roku 1777 s obrazom sv. Michala archanjela od J. L. Krackera. Okrem hlavného oltára púta ešte deviatkou oltárov, z ktorých šestica je cechových.

Pôvodnú stavbu dopĺňa mohutná renesančná veža, ktorá ponúka výhľad na Skalicu a jej okolie. Hore naproti výhľadom akoby z vtáčej perspektíve sa vydáte po 126 drevených schodoch. Fascinovať vás idúcky k cieľu bude napríklad i starý stroj z ručne vyrobených strojových hodín pochádzajúci zo 17. storočia a tri veľké zvony. Vedľa kostola stojí na námestí kaplnka – karner sv. Anny, ktorý pochádza z 15. storočia.

Skalica plná prekvapení

Zo sakrálnych pamiatok mesta Skalica spomeňme pôvodne gotický kostol Panny Márie a kláštor františkánov, v ktorého areáli sa nachádza rajská záhrada, galéria i výrobňa tradičných skalických trdelníkov, či Vínotéka u frantíškánov. Tu sa dajú zakúpiť dva regionálne produkty s ochranným zemepisným označením – Skalický trdelník a Skalický rubín.

Ak hľadáte stíšenie a alebo vás zaujíma sakrálna architektúra, tak pripomenieme barokové kostoly jezuitov či milosrdných bratov. Na námestí uvidíte kostol jezuitov a pri ňom v budove bývalého kláštora sídli gymnázium.

Chrám charakterizuje dvojvežové priečelie, vďaka čomu pôsobí monumentálnym dojmom. Dnes jezuitský chrám neslúži pôvodnému účelu, ale je kultúrno-spoločenským centrom v Skalici. Sporadicky sa tu usporadúvajú koncerty organovej hudby, ale i iných žánrov, tiež výstavy, promócie škôl, spoločenské akcie, ale i sobáše. Kostol má unikátnu akustiku, ktorá je zároveň najlepšou akustikou v strednej Európe. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky dokonca kostolu udelilo ocenenie Kultúrna pamiatka roka 2011 za komplexnú obnovu a reštaurovanie mobiliáru jezuitského kostola v Skalici.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

V interiéri skalického jezuitského chrámu uvidíte aj hlavný oltár s obrazom zobrazujúcim sv. Františka Xaverského spolu so sochami svätého Petra a svätého Pavla. Obraz patróna od neznámeho majstra z polovice 18. storočia patrí medzi najväčšie obrazy na Slovensku s rozmermi 3,5 metra x 6,5 metra. Zaujímavosťou s mrazivým nádychom sú miestne krypty.

Pútnické centrum Skalice

Zaujímavým je aj kostol skalických milosrdných bratov. Pôvodne išlo o kostol evanjelických veriacich. Kostol Najsvätejšej Trojice postavili v rokoch 1645 – 1650. Po prestavbách a rozšírení podľa projektu M. M. Harminca slúži objekt kláštora naďalej ako nemocnica. Ide pritom o vzácnu pamiatku barokového umenia. Chrám bol v správe karmelitánov, ktorí mesto opustili počas jozefínskej vlády. Správu následne prevzali milosrdní bratia. Tento kostol neďaleko centrálneho skalického námestia v sebe ukrýva tiež jednu z barokových pokladov – Loretánsku kaplnku so 102 cm vysokou sochou Loretánskej Madonny. Dielo od viedenského rezbára Jána Bendla daroval skalickým karmelitánom kardinál Kolonič. Skalická Loreta patrí k pútnickým miestam už od 18. storočia, odkedy do Skalice prichádzali mnohí pútnici zo Slovenska i Moravy.

V meste bola loretánska kaplnka vybudovaná po príchode rehole karmelitánov pravdepodobne v roku 1702 pri kostole Najsvätejšej Trojice. Už od 18. storočia bola Loretánska Panna Mária veľmi uctievaná o čom svedčia mnohé dary, ktoré jej pútnici z vďaky za uzdravenia a vyslyšania venovali. Pravidelne sa tu od roku 2000 konávajú začiatkom septembra púte – Loretánske dni. Okrem iného tu nájdete aj ďalšiu zvláštnu starobylú relikviu – vernú repliku slávneho Pražského Jezuliatka.

Od Lorety k lekárni

Areál milosrdných bratov v Skalici však ukrýva aj ďalší poklad – lekáreň s nádherným zreštaurovaným dobovým mobiliárom z polovice 18. storočia. Súčasťou expozície na pripomenutie si histórie zdravotníctva a lekárenstva v Skalici je aj historický drobný inventár a doplnky. Uvidíte tu porcelánové a sklenené nádoby, v ktorých uchovávali liečivá. Nechýbajú ani banky, váhy, misky, staré obaly liekov a lekárenské pomôcky. Expozíciu dopĺňajú aj staré knihy a recepty.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Spomeňme tiež skalickú synagógu či súčasný evanjelický kostol v Skalici. Ten je ukážkou klasicistického slohu s prvkami baroka. Postavili ho v roku 1796 ako tolerančný chrám bez veže, ktorú dostavali podľa projektu Dušana Jurkoviča až v roku 1938.

Za návštevu stoja nielen sakrálne klenoty Skalice

Na námestí zaujme okoloidúcich okrem sakrálnych pamiatok a množstvo budov svetského rázu. Z nich vyniká renesančná Gvadányiho kúria, v ktorej dnes sídli mestská knižnica. Za povšimnutie stojí aj niekoľko meštianskych domov. Pozornosť si iste získa jedna z najkrajších stavieb v meste: Dom kultúry. Secesnú budovu projektoval jeden z najvýznamnejších slovenských architektov Dušan Jurkovič. Jej priečelie zdobí mozaika inšpirovaná kresbami maliara Mikuláša Aleša. V srdci budovy sa nachádza najvýznamnejšia divadelná sála na Slovensku vyzdobená maľbami moravských umelcov Josefa Uprku a Antoša Frolku.

Obdivovať túto budovu nemusíte iba zvonka. Zrekonštruovaný objekt pôvodného gazdovského dvora prezentuje tradičné formy života a bývania v myjavskom regióne a nájdete tu aj pomocníka pre všetkých výletníkov. Naproti Domu kultúry vás zaujme neskororenesančná radnica z prvej tretiny 17. storočia, ku ktorej v 2. polovici 19. storočia pristavili poschodie s klasicistickou fasádou.

Z ďalších skalických pamätihodností spomeňme technické pamiatky. Medzi najzaujímavejšie patrí moderný trojposchodový mlyn bratov Pilarikových na elektrický pohon z 20. rokov minulého storočia. Mlyn slúžil svojmu účelu až do roku 1962, kedy bol definitívne zatvorený. V súčasnosti je mlyn zrekonštruovaný a sprístupnený verejnosti. Za videnie stojí aj Ladovňa, ktorá sa v minulosti používala na uschovanie potravín. Je tak dodnes jestvujúcou pamiatkou novovekých dejín skalického mestského hospodárstva a súčasne je i vzácnou technickou pamiatkou tohto malebného mesta.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Skalica je aj svetom múzeí. Centrom je Záhorské múzeum, ktorého expozície pozývajú odhaliť dejiny, každodennosť i zaujímavosti Záhoria. K ďalším tipom patrí aj už spomenutá expozícia historickej lekárne u skalických milosrdných bratov. Okrem toho návštevníkov láka aj expozícia kníhtlače, ktorej dejiny v tomto meste siahajú do 17. storočia. Sú späté s jezuitskou rehoľou, ktorá v Skalici založila prvú kníhtlačiareň. Tú si v roku 1760 odkúpil Václav Šulc a neskôr ju predal Jozefovi Antonínovi Škarniclovi. Tým sa od roku 1769 začala 130-ročná história Škarniclovskej tlačiarne, kedy sa štyri generácie tejto rodiny stali súčasťou slovenskej národnej kultúry.

Jednou z najslávnejších technických pamiatok Záhoria je vnútrozemská vodná cesta Baťov kanál. Vznikol v 30. rokoch 20. storočia a slúžil na zavlažovanie územia a firma Baťa na transport paliva. Na tieto účely sa využívala až do roku 1960. V 90. rokoch sa začal používať na turistické účely. Jeho trasa v súčasnosti meria takmer 60 km a čiastočne vedie po umelo vybudovaných kanálových častiach a čiastočne po rieke Morava.

Na kanáli je 13 plavebných komôr, ktoré pomáhajú prekonať výškový rozdiel 18,6 m medzi Skalicou a Otrokovicami. Baťov kanál začína v Skalici, kde má i svoj jediný slovenský prístav a odtiaľ pokračuje ďalej na územie Českej republiky, pričom končí prístavom v Otrokoviciach. K dispozícií je možnosť vyhliadkových plavieb po Baťovom kanáli. V prístavoch si môžete prenajať motorové člny, kajutové lode, hausbóty a nemotorové plavidlá – kanoe a kajaky.

Za zážitkami v Zlatníckej doline

Skvelé možnosti plné zážitkov ponúka aj rekreačno-turistická oblasť Zlatnícka dolina. Nachádza sa na úpätí Bielych Karpát a od mesta Skalica je vzdialená iba 7 km. Ponúka možnosti ubytovania a stravovania, možnosti letných i zimných športov a turistických vychádzok. Lákadlom pre rodiny s deťmi je Skalický salaš, ktorý stojí na lúke nad chatou Amor. Interiér salaša dýcha štýlovosťou. Je tu možnosť kúpiť aj nealko nápoje a posedieť si vo vnútri i vonku v krytom altánku.

INZERCIA / Článok pokračuje pod reklamou

Počas leta sa je pre návštevníkov k dispozícií aj veľké prírodné kúpalisko. To disponuje tromi bazénmi – 50 m plaveckým, 25 m neplaveckým a jedným detským. Je tu aj menší tobogan v neplaveckom bazéne a malá šmýkačka.

Lákadlom je aj TARZÁNIA Skalica, ktorá sa sa nachádza v Zlatníckej Doline pri chate AMOR. Na návštevníkov čaká 250 m prekážok rozdelených do dvoch samostatných trás.

Biele Karpaty ako na dlani

Cez Zlatnícku dolinu vedie niekoľko cyklotrás i Náučný chodník Biele Karpaty, ktorý pozostáva zo siedmych náučných tabúľ. Návštevníkom poskytujú najdôležitejšie údaje o etnografii, histórii, geografii tohto územia či o živočíšstve a faune Bielych Karpát. Vďaka ním sa dozviete zaujímavosti z histórie rybolovu a poľovníctva na Slovensku a záujemcom taktiež poskytujú cenné informácie o ochrane prírody na území Bielych Karpát.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Záhorie - všetkými zmyslami

Počas výletov neopomeňte spoznávať Záhorie všetkými zmyslami. Vaše zmysly opoja nielen pamiatky a vône prírody, ale í kvalitná kuchyňa či dobré víno – napríklad Skalický rubín. No a mlsné jazýčky ukojí tradičný skalický trdelník. Tak, výletníci, hor´sa na Záhorie! Už najbližšie sa pozrieme do okresu Senica. V predošlých častiach seriálu Výletnícky po Slovensku sa môžete začítať do histórie tohto regiónu plného zážitkov, ale aj spoznať skvosty Záhorskej Bratislavy, či vydať sa za zaujímavosťami okresu Malacky a napokon načrieť do tajov cisárskeho Holíča.