V prvý novembrový utorok ovládne Bratislavu súčasná hudba. Začína sa v poradí už 18. ročník prestížneho Medzinárodného festivalu súčasnej hudby Melos-Étos. Aktuálnu edíciu otvorí v bratislavskej Moyzesovej sieni rakúsky Platypus Ensemble s programom v znamení tradície, experimentov i kontrastov.
Festival Melos-Étos pozýva objavovať hudbu, ktorá spochybňuje očakávania, rozširuje hranice známeho a ukazuje, že súčasná hudba môže byť rovnako intenzívnym emocionálnym zážitkom ako intelektuálnym dobrodružstvom. V roku 2026 píše Medzinárodný festival súčasnej hudby Melos-Étos príbeh 18. ročníka. Otvárací koncert Melos-Étos 2026 je na programe v utorok 3. novembra 2026 o 19:00 hod. v Moyzesovej sieni. Otvárací koncert 18. ročníka Medzinárodného festivalu súčasnej hudby Melos-Étos bude plne v réžii rakúskeho Platypus Ensemble. Festivalový ročník otvorí s programom, ktorý spája hudobnú tradíciu s odvážnymi zvukovými experimentmi. Kontrasty, premenlivosť a hľadanie nových podôb hudobného výrazu sa stanú hlavnými princípmi večera v Moyzesovej sieni.
Pozvanie do sveta súčasnej hudby
Viedenský Platypus Ensemble patrí od svojho vzniku v roku 2009 k výrazným predstaviteľom rakúskej scény súčasnej hudby. Jeho dramaturgia sa vyznačuje otvorenosťou, zvedavosťou a schopnosťou prepájať zdanlivo vzdialené hudobné svety. Aj názov súboru odkazuje na osobitosť: vtákopysk, neobyčajný živočích spájajúci rôzne biologické charakteristiky, sa stáva výstižnou metaforou umeleckého prístupu, ktorý prekračuje zaužívané hranice.
Otvárací koncert Melos-Étos 2026 predstavuje súčasnú hudbu ako živý priestor dialógu medzi minulosťou a prítomnosťou, medzi presne organizovanou kompozíciou a slobodným experimentom, medzi zvukovou drsnosťou a krehkou intimitou. Platypus Ensemble ponúkne dramaturgiu, v ktorej sa protiklady stávajú zdrojom nových súvislostí a kde každá skladba otvára inú cestu k počúvaniu.
Program s názvom Kontrasty vychádza z myšlienky protikladov, ktoré sa navzájom nevylučujú, ale dopĺňajú. Inšpiráciou sú aj dve symbolické podoby umeleckej osobnosti Roberta Schumanna – Florestan a Eusébius, predstavujúce temperamentnú, dramatickú energiu a introvertnú, lyrickú citlivosť. V dramaturgii koncertu sa tieto polohy premietajú do stretnutia skladieb rôznych období, odlišných zvukových estetík a výrazových charakterov. Účinkujúci pod vedením dirigenta a klaviristu Jaimeho Volfsona Reyesa ponúknu poslucháčom hudbu, ktorá osciluje medzi krehkosťou a dravosťou, sústredeným počúvaním a intenzívnym zvukovým dianím.
Od hudobnej tradície k novým zvukovým svetom
Koncert otvorí skladba Magic Flu-idity rakúskej skladateľky Olgy Neuwirth, autorky, ktorej tvorba prirodzene prekračuje hranice hudby a prepája ju s divadlom, filmom i vizuálnym umením. V jej hudobnom jazyku sa stretávajú fragmenty známych diel, nečakané zvukové situácie a rozšírené interpretačné techniky. V skladbe sa objavujú odkazy na Bachov Štvrtý Brandenburský koncert, ktoré sa vynárajú z vrstiev zvukov písacieho stroja a flautových gest. Hudobná tradícia tu nie je nedotknuteľnou minulosťou, ale živým materiálom, ktorý možno rozkladať, premieňať a znovu objavovať.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Historickú perspektívu rozšíri druhá časť Bartókových Kontrastov s názvom Pihenő, teda Odpočinok. Béla Bartók v tejto skladbe pre husle, klarinet a klavír vytvára sústredený, meditatívny priestor, v ktorom pokoj nikdy neznamená úplnú nehybnosť. Jemné rytmické pulzácie, nezvyčajné harmonické spojenia a premenlivé zvukové textúry udržiavajú vnútorné napätie aj v pomalom hudobnom priebehu.
Otázku samotnej podstaty hudobného diela otvorí nová kompozícia slovenského skladateľa Mareka Fóru What is a piece? Už jej názov – Čo je skladba? – naznačuje pochybnosť o ustálených predstavách o hudobnej forme a tvorivom procese. Autor vníma dielo skôr ako priestor spoločného hľadania, ktorý sa môže pohybovať na pomedzí skúšky a jam session. Hudba tu nie je iba vopred uzavretým výsledkom skladateľského rozhodnutia, ale aj dôsledkom vzájomnej interakcie interpretov.
Medzi tichom, gestom a zvukovou energiou
Osobitnú zvukovú polohu prinesie Nocturne fínskej skladateľky Kaije Saariaho vo verzii pre sólovú violu. Saariaho patrila k najvýznamnejším osobnostiam hudby na prelome 20. a 21. storočia a jej tvorba zásadne rozšírila možnosti práce so zvukovou farbou, doznievaním a premenami hudobnej textúry. Nocturne, pôvodne napísané pre sólové husle, je sústredenou výpoveďou, v ktorej každý tón a každé doznenie získavajú osobitnú váhu. V priestore bez sprievodu sa pozornosť obracia k najjemnejším nuansám zvuku a k napätiu medzi tónom a tichom.
INZERCIA / článok pokračuje pod reklamou
Ďalšiu rovinu kontrastu predstaví cyklus Hommage à R. Sch. maďarského skladateľa Györgya Kurtága, ktorý v roku 2026 oslavuje sté narodeniny. Kurtágova hudba dokáže v krátkych, často fragmentárnych gestách sústrediť mimoriadnu emocionálnu intenzitu. Šesť častí cyklu je poctou Robertovi Schumannovi a jeho umeleckému svetu, vrátane postáv Florestana a Eusébia. Historické odkazy sa tu premieňajú na osobnú hudobnú reflexiu, v ktorej majú rovnakú dôležitosť jednotlivé tóny, pauzy i nepatrné zmeny výrazu.
Dramatickejšiu a rytmicky výbušnejšiu polohu prinesie Impaling Prophecy rakúskeho skladateľa Bernharda Gandera. Jeho tvorba čerpá z energie rocku, metalu, jazzu i elektronickej hudby a prenáša ju do súčasného kompozičného jazyka. Zvuk sa tu stáva fyzickou skúsenosťou: ostrý, intenzívny a nekompromisný. Ganderova hudba tak vytvára výrazný protipól k subtílnym zvukovým krajinám Saariaho či ku Kurtágovej koncentrovanej hudobnej reči.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Iný spôsob počúvania ponúkne skladba Geräusche nemeckej skladateľky Caroly Bauckholt. V jej tvorbe sa hranica medzi hudobným tónom a každodenným ruchom stáva priepustnou. Predmety, šumy a drobné zvukové udalosti sa menia na plnohodnotný kompozičný materiál a nabádajú poslucháča vnímať aj tie najnenápadnejšie zvukové detaily. Hudba tak prestáva byť iba organizáciou tónov a stáva sa skúmaním samotného aktu počúvania.
Záver programu bude patriť skladbe Ftéra francúzskeho skladateľa Yanna Robina. Inšpirovaná sochou Niké Samothráckej, symbolom pohybu a víťazstva, rozvíja kontrast medzi virtuóznou energiou a pomalšími, krehkejšími zvukovými plochami. Klarinet, viola a klavír vytvárajú premenlivý zvukový priestor, v ktorom sa jednotlivé nástroje navzájom ovplyvňujú a reagujú na seba. Hudba postupne smeruje k záverečnému doznievaniu, akoby sa jej energia napokon rozplynula v poslednom výdychu.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Pre viac informácií o programe 18. ročníka festivalu Melos-Étos navštívte stránku festivalu. Vstupenky na otvárací koncert tohto prestížneho sviatku súčasnej hudby, ako i abonentku na aktuálnu edíciu zakúpite v predpredaji v sieti Ticketportal.
—
PR článok, Hudobné centrum, www.hc.sk, www.melosetos.sk
Foto: Maria Frodl, Sofija Pularovic
Video: Youtube.com / Platypus Ensemble
Zdroj: Hudobné centrum
Redakciu informovali Ivana Schwarz, PR manažérka a Zuzana Meleková, manažér vzťahov s verejnosťou, Hudobné centrum
