Vypravte sa s nami objavovať krásy malokarpatského klenotu! Ukrytý v srdci Malých Karpát, tróniaci na vrchole medzi stromami ako perla. Hrad Červený Kameň, ležiaci neďaleko Bratislavy a Trnavy, patrí medzi navštevované výletné ciele. Skvost architektúry ukrýva vo svojich útrobách známe i neznáme klenoty...
K najzachovalejším a najnavštevovanejším slovenským hradom bez pochýb patrí Hrad Červený Kameň. Unikát európskeho staviteľstva vzdialený len niekoľko desiatok kilometrov od Bratislavy a Trnavy, sa čnie ako biela perla na juhovýchodnom svahu Malých Karpát. Popýšiť sa môže jedinečným geniom loci, noblesou a eleganciou, vďaka čomu sa teší popularite návštevníkov počas celého roka. Obklopujú ho lesy a okolie sľubuje príjemne tiché prostredie prírody, náučné chodníky. Oku návštevníka i objektívom lahodí majestátna pevnosť dýchajúca históriou, ktorá si získa každého návštevníka. Ak chcete spojiť históriu s prírodou, ste na hrade Červený Kameň správne!
Krásny hradný areál je vsadený do malebnej prírody. Jeho súčasťou je aj areál krížovej cesty s pohrebnou kaplnkou Pálffyovcov. V protiľahlom lese sa za ňou pred zrakmi turistov trochu skrýva vrchol kalvárie z 18. storočia. Zaujímavé skulptúry nájdete však aj na lúkach priamo pod hradom.
A čo všetko môžete na hrade vidieť a čo zažiť? Na svoje si tu prídu nielen milovníci histórie, architektúry či dejín umenia, ale potešia tam tiež milovníkov noblesnej kratochvíle s ukážkami kráľovských sokolov. Návštevníkov zaujmú popri prírode a už spomenutých architektonických pamiatkach aj expozičné a výstavné priestory. Dozaista si vás získa i niektoré z podujatí naplánovaných v pestrom a bohatom kalendári kultúrnych podujatí.
Príťažlivý pre turistov i filmárov
Tradíciou je už totiž dlhodobo na zážitky bohatý kalendár podujatí. Návštevníkov si hrad získava pravidelnými podujatiami ako sú Trh starožitností či Remeselné trhy. V minulosti sa tu konal rytiersky festival Rottenstein, ktorý sa pre nezhody presunul na Záhorie. V poslednom období letný program zušľachťuje nový multižánrový festival LETObranie. Počas roka sa však konajú aj rozprávkové podujatia pre rodiny s deťmi, zaujímavé prednášky či tematické prehliadky.
Hrad zaujme nielen exteriérom či okolitou prírodou. Jeho interiéry prekypujú bohatstvom a krásou zbierkových predmetov a miest, aké naozaj lákajú objektív. Hrad a jeho okolie učarovali aj filmárom. V okolí hradu sa natáčali scény zo slávnej trilógie Sváko Ragan. V kultovom filme Posledná bosorka si zahrali vstupná hradná brána s mostom pomyselnú bránu trnavského opevnenia. Priamo v expozíciách napríklad točili slávnu scénu z filmovej legendy Pacho, hybský zbojník, v ktorom sa hore schodiskom filmového župného domu hrnuli páni bratia. Hrad si pamätá aj natáčanie filmu Cinka Panna. Okrem týchto snímok na hrade vznikol fantasy film Kull: Dobyvateľ (1997) či koprodukčná snímka v znamení starovekého Ríma, Posledná légia (2007).
V tomto článku sa ponoríme nielen do pútavej histórie hradu Červený Kameň. Priblížime si pritom aj viaceré zaujímavosti, ktorým odporúčame povenovať trochu pozornosti pri najbližšej návšteve tohto architektonického skvostu.
Keď biela je červená...
Ale prečo sa v názve snehobieleho hradu objavuje červená? Hrad Červený Kameň sa už v dávnej minulosti nazýval Vöröskő. Údajne, a to aj podľa výsledkov archeologických prieskumov, svoje meno odvodil podľa farby skaly v Malých Karpatoch, na ktorej stojí. Avšak dôvodov prečo vo svojom mene nesie červenú, môže byť i viac….
V tomto prípade názov hradu môže odkazovať aj na časy Thurzovcov, Fuggerovcov a Pálffyovcoch, posledných troch magnátskych rodov šľachtických vlastníkov, v držbe ktorých sa hrad a prináležiace panstvo nachádzalo pred pozemkovou reformou. O názov sa postarala meď, ktorú skladovali v podzemí práve Fuggerovci. Známy rod nemeckých ríšskych barónov sa v našich – slovenských dejinách vyznamenal ako jeden z najvýznamnejších rodov v neskorostredovekých a ranonovovekých hospodárskych dejinách Uhorského kráľovstva. Spolu s Thurzovcami založili najvýznamnejšiu obchodno-ťažobnú spoločnosť. Tá na prelome stredoveku a novoveku podnikala v medenorudnom baníctve s celoeurópskou pôsobnosťou.
INZERCIA / článok nájdete pod reklamou
Okrem medi, ktorá je tiež sfarbená dočervena, skladovali v podzemí hradu fuggerovskí nástupcovia a príbuzní Pálffyovci inú červenú komoditu. V jedných z najväčších a najrozsiahlejších hradných pivniciach skladovali Pálffyovci víno, ktoré malo európske renomé. Hradní páni ho dodávali na cisársky dvor do Viedne, no spolu so soľou a obilninami zásobovali cisársku armádu.
Hrad s českou stopou
Vráťme sa na chvíľu do histórii. Svoju históriu začal písať Hrad Červený Kameň ešte v 13. storočí. V roku 1240 ho založila česká kráľovná Konštancia, dcéra uhorského kráľa Bélu III., o čom svedčí aj Kronika Přibíka Pulkavy z Radenína. Hrad vtedy patril do sústavy stredovekých pohraničných strážnych hradov, ktorá sa tiahla od Devína po Trenčín. Spoločne tvorili opevnenie medzi Uhorskom a Českým kráľovstvom. Zaujímavosťou je, že česká stopa sa z hradu nestratila. V roku 1271 ho dobyli vojská kráľa Přemysla Otakara II. počas jeho vpádu na územie dnešného juhozápadného Slovenska. A nechýbala ani v neskoršom období. Pálffyovskí grófi sa ženili s príslušníčkami viacerých českých a moravských rodov – spomeňme napríklad Althannovcov, Dubských, Harrachovcov, Kaunicovcov, Kinských, Liechtensteinovcov či Stillfried-Rateničovcov.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Na konci stredoveku bol podobne ako množstvo ďalších západoslovenských hradov (vrátane Devína či Pajštúna) vo vlastníctve Grófov zo Sv. Jura a Pezinka. Po ich vymretí sa stal majetkom Márie Habsburskej, manželky českého a uhorského kráľa Ľudovíta II. Jagelovského. Jeho tragicky úmrtie pred poltisícročím v bitke pri Moháči si pripomenieme už o niekoľko dní. Vo vlastníctve Márie Habsburskej sa však hrad Červený Kameň dlho nepobudol. Ani nie za rok ho predala správcovi uhorského kráľovského pokladu, Alexejovi Thurzovi.
Onedlho, v roku 1535, hrad s panstvom opäť zmenil majiteľa. Stal sa ním rod Fuggerovcov z Augsburgu, ktorý už v tom čase patril k najbohatším európskym magnátom a finančníkom. Toto postavenie patrí potomkom rodu dodnes. Vlastnia súkromnú banku s bilanciou 502,5 mil. eur a ziskom 4,207 mil. eur (stav v roku 2017). Červenokamenskí slobodní páni Fuggerovci získali od uhorského kráľa Ferdinanda I. tzv. indigenát, ktorým ich za zásluhy o povznesenie baníctva a hutníctva a značnú finančnú injekciu viacerým uhorským panovníkom na riešenie akútnych záležitostí prijal medzi uhorskú šľachtu.
Fortifikačný klenot aj prekladisko medi
S rozsiahlou prestavbou už strategicky nevyhovujúceho starého kamenného hradu na pevnosť s mohutnými suterénnymi skladovacími priestormi začal Anton Fugger. Sám určil jeho koncepciu, pričom vychádzal z prác významného renesančného umelca Albrechta Dürera. Zachoval sa systém dvoch predhradí a zlepšilo sa opevnenie. Stavba získala pôdorysnú dispozíciu so štyrmi baštami na nárožiach.
Vtedajším majiteľom stačilo jediné obytné krídlo, pretože slúžilo len počas ich návštev a ako ubytovanie pre dvoch kastelánov a ich rodiny. Fuggerovci zanedbané panstvo hospodársky zveľadili a zefektívnili. Zvýšili produkciu obilia, zveľadili vinohradníctvo a vybudovali rybničné hospodárstvo. Thurzovsko-fuggerovská spoločnosť bola vlastníkom medených baní v okolí Banskej Bystrice. S meďou obchodovali po celej Európe. Červený Kameň slúžil aj ako skladisko medi a prekladisko tovaru na obchodnej ceste do západnej Európy.
Koncom 16. storočia je už Červený Kameň pre nich nezaujímavý a rokujú o jeho predaji. Prvý majetkový podiel hradu s panstvom kúpil rábsky hrdina Mikuláš II. Pálffy, ktorý sa o tri roky po jeho získaní oženil s dcérou vtedajšieho majiteľa hradu Mareka Fuggera a onedlho sa stáva univerzálnym pánom Červeného Kameňa. Vďaka svojmu všestrannému talentu, obchodnému duchu a manažérskym schopnostiam sa Mikuláš II. stal jedným z najbohatších uhorských magnátov. Vlastnil neuveriteľných – deväťdesiatdeväť hradov. Ak by prekročil stovku, musel by postaviť vlastné bandérium. A to sa Pálffyovcom nevyplatilo, hoci počas storočí viacerí členovia rodu mali vlastné pluky.
Mikuláš II. Pálffy známy aj ako Rábsky hrdina, patril vo svojej dobe k najväčším dodávateľom vína a obilia na panovnícky dvor a do armády. Aby bol hrad obývateľný museli ho prestavať. Na konci 16. storočia mal hrad Červený Kameň už dve obytné krídla.
Jeden z najkrajších ranobarokových interiérov v strednej Európe
Najväčšie zásahy pri prestavbe hradu a výtvarnej výzdobe interiéru vykonal v 2. polovici 17. storočia až vnuk rábskeho hrdinu, Mikuláš IV. Pálffy, ktorý sa inšpiroval na svojich kavalierskych cestách. Kedysi bývalo zvykom, že mladí aristokrati absolvovali cesty po európskych metropolách a dvoroch, aby si rozšírili obzory po štúdiách. Prácou na hrade Červený Kameň poveril cisárskeho architekta Filiberta Lucheseho a talianskych majstrov. S touto prestavbou sa spája vytvorenie výpravného portálu do nádvoria, ale aj fontána či cisterna.
Do obdobia prestavby spadá i výzdoba klenieb a štukatúry v obytných miestnostiach. Počas jeho panstva založili hradnú lekáreň a do tohto obdobia spadá aj vznik unikátnej sala terrena. O tej však ešte bude reč.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
K ďalším stavebným zmenám došlo až po požiari hradu v 2. polovici 18. storočia, kedy dostala hodinová veža už takmer dnešný tvar a existujúce tri krídla hradu zvýšili o poschodie. Zastrešené bašty, kamenný most a objekty v predhradí sa tiež datujú do tejto prestavby. Nové priestory sa využili aj na tzv. Kunstkabinett a knižnicu. Vtedajší majiteľ hradu, pravnuk Mikuláša IV., Rudolf Pálffy, zaviedol modernejší systém výpožičiek kníh z hradnej knižnice členmi rodu. Vytvoril i zbierku umeleckých diel, mincí, medailí, zbraní, hornín a rôznych kuriozít.
Ďalšie obdobie až do roku 1945, dokedy hrad s panstvom patril grófskej rodine Pálffyovcov, už neprinieslo výrazné zmeny v stavebnom vývoji hradu Červený Kameň. Dochádzalo len k úpravám interiérov. Pristúpili ale k prestavbe kaplnky ležiacej na lúke oproti hradu. Zmenili jej účel na pohrebnú kaplnku a prestavali ju v neogotickom štýle.
Pohnuté dejiny po druhej svetovej vojne
Druhá svetová vojna zastihla červenokamenských Pálffyovcov na Červenom Kameni. Na jar 1945, pred príchodom frontu, ukryli vzácnosti a odišli na svoje majetky do Rakúska. Hrad počas vojny spravovala akciová spoločnosť REOS patriaca Pálfiovcom, ktorú po vojne tiež zoštátnili. Menšiu časť hradu vlastnila mala Študijná základina založená testamentom podielového spoluvlastníka Jána Pálffyho z pezinskej línie, spravovaná už od roku 1918 Československou republikou.
V povojnovom období vznikla Národná kultúrna komisia, ktorá mala sústrediť hodnotné historické nábytky, predmety výtvarného a úžitkového umenia, archívne celky a knižnice zo zoštátnených hradov, zámkov a kaštieľov. Hrad Červený Kameň sa vďaka svojim rozsiahlym priestorom stal jedným z tých, v ktorom sa sústreďovali tieto predmety. V roku 1950 bola v jeho priestoroch otvorená prvá expozícia, zostavená z jedinečných kusov historického nábytku, keramiky, skla, obrazov, grafík, plastík, zbraní, textilu, zbierok archívneho charakteru. Prevažná časť vzácnych zbierok pochádza z pôvodných pálffyovských zbierok, ktoré rozšírili predmety zo zvozov realizovaných v rokoch 1948 – 1951. Do roku 1955 hrad čiastočne slúžil aj ako budova archívneho depotu ústredného archívu – predchodcu Slovenského národného archívu.
Od archívu k múzeu
Z hľadiska stavebného, prevádzkového i pamiatkového bol v tom čase stav hradu alarmujúci. Preto sa v roku 1976 prikročilo ku generálnej rekonštrukcii hradného komplexu. Takmer po 17 rokoch sa doň verejnosť nesmela pozrieť. Následne verejnosti predstavili exponáty zo zbierok Múzea Červený Kameň a múzeum tu nerušene pôsobí dodnes. V roku 1993 sprístupnili juhozápadné krídlo hradu a v roku 1997 aj krídlo juhovýchodné.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Hrad je v súčasnosti nádherne obnovený a ako múzeum prístupný návštevníkom počas celého roka. Možno ho navštíviť v časoch podujatí i hocikedy v čase otváracích hodín múzea. Je len na návštevníkovi či sa vypraví spoznávať jeho expozície a počas hlavnej sezóny aj výstavy. Alebo sa ho rozhodne pozrieť si ho len zvonka. Príjemne si posedieť, občerstviť sa a pritom nasať noblesnú atmosféru a pokochať sa magnetizujúcim súznením prírody a architektúry.
Hradný areál ponúka príjemné posedenia na hradnom nádvorí pri zákuskoch, káve či malinkovke. Posedieť si môžete aj v aleji či v záhrade pri obnovenej buste Štefana Pálffyho. Nuž, a keď máte radi dravcov, tak aj toto na vás čaká. Za návštevu stojí aj okolie. Uvidíte prvky záhradnej architektúry, pohrebnú kaplnku či zvyšky kalvárie z 18. storočia, ktorá pochádza z dielne devínskeho rodáka, kameňosochára Štefana Steinmasslera.
Lesy aj zabudnutá kalvária
Ako prvé, len čo sa priblížime k hradu, padne návštevníkom zrak na lesy a lúky v jeho okolí. V 18. storočí pristúpili Pálffyovci k výraznejším záhradným a terénnym úpravám v záhradách i v okolí hradu. Pred hradným areálom, ktoré rozdeľuje cesta, nechali vyhotoviť krížovú cestu, ktorá je dnes torzovito zachovaná. Kalváriu umiestnili na vyvýšenine za kaplnkou a od hradu ju do dnešných dní oddeľuje lúka. Jej vyhotovením poverili prešporských (bratislavských) kameňosochárskych majstrov.
INZERCIA / článok pokračuje pod reklamou
Jednotlivé sochy Kalvárie prejavujú značnú zhodu s dielami devínskeho rodáka Štefana Steinmasslera, žiaka Juraja Rafaela Donnera a Ľudovíta Godeho. Pre Steinmasslerovu tvorbu boli typické robustné formy prepracované jemne do detailu s prirodzenou koncepciou. Pri stojacich postavách je markantný kontrapost, kedy má postava mierne pokrčenú jednu nohu, druhá noha je napnutá a opticky nesie väčšiu váhu tela. Typikou tváre sa tiež približujú Donnerovi.
Francúzsky park aj iné skvosty
Po vstupe do areálu hradu na návštevníka čakajú záhrady. V obnovenom francúzskom parku je dnes inštalovaných niekoľko sôch, vrátane busty Štefana Pálffyho. Pri ceste cez stromovú aleju sa návštevníkovi otvára nádherný výhľad na hrad s hodinovou vežou a skulptúrou Panny Márie.
Ďalej cesta do hradu pokračuje portálom jednej z hospodárskych budov s erbami Pálfiovcov a Harrachovcov, spojených sobášnou alianciou. Tieto stavby, ako sme si už povedali, slúžili na hospodárske účely červenokamenského hradného panstva. Okrem bytu provizora a kancelárie ďalších zemepánskych úradníkov, tu Pálffyovci uchovávali aj svoj kabinet kuriozít.
Hradné nádvorie je bránou k expozíciám
Na hlavné nádvorie s cisternou a fontánou vedie kamenný most ponad priekopu. Bránou na reprezentatívne hradné nádvorie je zdobený portál s Madonou, ktorý nesie prosbu Pálffyovcov o ochranu matky a patrónky Uhorska. Aj toto svedčí o tom, že Pálffyovci boli horliví katolíci. Od vstupného portálu vidno ako na dlani nádvorie hradu. Vpravo sa naskýta pohľad na bránu do podzemia a vľavo hradná väznica. Dominujúcim prvkom nádvoria je fontána s erbovým znamením Pálffyovcov. Jeleň s kolesom.
V znamení všadeprítomného jeleňa
Táto pálffyovska erbová figúra je prítomná všade. Podľa povesti mal jeleň zachrániť život Pálffyovcom vezúcim sa v koči počas tmavej noci. Splašené kone a rútiaci sa koč sa nedali nijako ovládnuť ani zastaviť. Blížili sa k priepasti, keď z lesa vybehol jeleň, ktorý vrazil svoje parohy do kolesa. Koleso sa rozlomilo, koč zastal. Pálffyovci na znak vďaky za záchranu prijali jeleňa so zlomeným kolesom do svojho erbu. Keďže boli stoličnými županmi Bratislavskej stolici, ich rodový erb používa v súčasnosti Bratislavský i Trnavský samosprávny kraj.
Čas na návštevu expozícií
Hlavnému nádvoriu dominuje nielen fontána s erbovým znamením a cisterna. Ale aj hodinová veža, ktorej vyhliadka je bezplatne prístupná verejnosti. Tie schody, ktoré si vyšliapete nahor, však stoja za to. Ponúka totiž nádherné pohľady na priľahlé lesy aj s pohrebnou kaplnkou Pálffyovcov.
Pri návšteve Hradu Červený Kameň nevynechajte ani jeho prehliadkové okruhy. Síce na vyhliadku sa dostanete aj bez sprievodcu a zdarma, odporúčam, nájsť si čas a absolvovať aj tour po hradných expozíciách. Na výber máte detské prehliadky, ale aj prehliadku Renesančnej pevnosti, Malý okruh či Veľký okruh. Uvidíte jedinečné miesta – jedny z najrozsiahlejších pivníc, unikátny fortifikačný systém, ktorému dominujú zachované nárožné bašty. Čakajú vás zaujímavé vnútorné priestory obytného krídla.
Prejdete sa po schodisku s galériou obrazov, navštívite rytiersku sálu a klenot hradu – salu terrenu. Uvidíte tiež kaplnku Nanebovzatia Panny Márie, hradnú lekáreň i starobylú knižicu.
V čase najväčšej slávy pálffyovskej knižnice patrila medzi najväčšie a najvýznamnejšie šľachtické knižnice v Uhorsku. Z nej sa na hrade Červený Kameň zachoval už len zlomok. Zvyšok vzácnych rukopisov spravuje Univerzitná knižnica v Bratislave. Uvidíte tiež mnohé zo zbierok zberateľa Rudolfa Pálffyho. Expozície prezentujú v nádherných šľachtických salónoch a luxusných spálňach kultúru bývania meštianstva a šľachty od 16. do 20. storočia. A možno sa vám pritom bude zdať, že ste niektoré z miest na hrade a jeho okolí už niekde a niekedy videli.
Sály, siene aj exponáty
Vstupný portál do hradných interiérov s expozíciami zdobí aliančný pálffyovsko-fuggerovský erb. V interiéroch je trvalo inštalovaná unikátna expozícia zachytávajúca vývoj bytovej kultúry šľachty a meštianstva od 16. do začiatku 20. storočia. Jej inštalácia zvýrazňuje architektonické a estetické hodnoty interiérov. Chronologicky záväzne však expozície nereprodukujú vývoj prezentovanej bytovej kultúry.
Hradné expozície sú venované aj portrétnym zbierkam a ďalším exponátom. Vďaka rozsiahlej zberateľskej činnosti Pálffyovcov, najmä Rudolfa Pálffyho, vnuka palatína Mikuláša V., ale aj zvozom zo zaniknutých kaštieľov a kúrií z okolia, sa Hrad Červený Kameň teší obrovskej zbierke. Číta takmer 2000 portrétov. Z nich zhruba 750 malieb na plátne, viac ako 500 grafík na papieri a približne rovnaký počet fotografií. Disponuje tiež 200 sochársky prevedených portrétov z dreva, kameňa, kovu i porcelánu. K zbierkam Múzea Hradu Červená Kameň patrí nespočítane mnoho maľovaných, vyrytých či vymodelovaných portrétov na predmetoch umeleckého remesla ako sú poháre, nábytok a zbrane. V stálych expozíciách nájdete vystavený len ich zlomok.
V znamení portrétov a iných exponátov
Už prvé schodisko hradných interiérov zdobia galérie portrétov. Okrem pálffyovskej rodovej galérie sú medzi nimi tiež portréty príslušníkov iných rodov, ale aj neznámych šľachticov a šľachtičien. Na hrade nájdete tiež niekoľko ucelených zbierok. Patria k ním portréty „modrých“ dám – mladých šľachtičien z ústavu šľachtičien v Prešporku.
Za zmienku stojí tiež zbierka portrétov husárov Rudolfa Pálffyho, ktoré, mimochodom, vynikajúco spracovali maďarskí historici Attila Réfi a Nagy-L. István v maďarsko-slovenskej knihe A Pálffy-huszárok vöröskői tiszti portréi. Portréty dôstojnikov husárskeho pluku Rudolfa Pálffyho. Túto knižku by mal mať doma každý milovník vojenských dejín, 18. storočia aj genealógie. Ak ju ešte nemáte, zakúpiť sa vám ju podarí v pokladnici múzea.
Rytierska sála, knižnica i lekáreň
Nájdeme tu nádherné šľachtické salóny, luxusné spálne, jedáleň či Rytiersku sálu. Z vlastných pálffyovských zbierok spomeňme nádhernú galériu portrétov modrých dám, zbierku portrétov členov rodu Pálffyovcov, ale aj iné klenoty. Poteší vás nielen galéria husárov a modrých dám pri vstupnom schodisku, ale aj noblesná Rytierska sála. Tá dodnes slúži ako spomienková sála, v ktorej vystavené exponáty pripomínajú vojenskú slávu Pálffyovcov. Pozornosti návštevníka neunikne ani knižnica či lekáreň, reprezentačná sala terrena a hradná kaplnka.
Priam rozprávkovou, akoby len včera opustenou, je pôvodná hradná lekáreň. Oči knihomoľov sa, hoc len z diaľky, zarosia pohľadom na nádhernú historickú knižnicu. Tá pálffyovská patrila medzi najväčšie a najvýznamnejšie šľachtické knižnice v Uhorsku. Z nej sa na hrade Červený Kameň do dnešných dní, žiaľ, zachoval už len zlomok. Zvyšok vzácnych rukopisov spravuje Univerzitná knižnica v Bratislave.
Grotta v znamení podujatí a pútnická kaplnka
Vzácnosťou hradných expozícii je ranobaroková sala terrena s umelou jaskynkou – grottou v dvoch nikách oproti vchodu. Dnes sa tu konajú civilné sobáše, koncerty či iné významné spoločenské podujatia.
História hradu Červený Kameň je s náboženstvom a vierou spojená nerozlučne. Jedným z prejavov tejto tradície je každoročná púť veriacich do červenokamenskej hradnej kaplnky, ktorá je zasvätená Nanebovzatiu Panny Márie. Práve počas tohto cirkevného sviatku sa púť na hrad Červený Kameň koná už od roku 1751.
V rámci prehliadky zavíta návštevník Červeného Kameňa aj do hradného podzemia. Spozná aj rozľahlé hradné pivnice v starobylých podzemných priestoroch a dômyselný obranný systém hradu. Dominujú mu zachované nárožné bašty. Niet čudo, že takto zabezpečené priestory slúžili Fuggerovcom na bezpečné uchovanie medi. Pálffyovci tu uchovávali zásoby soli, obilia i vína. Práve ich predajom cisárskej armáde si zabezpečili vzostup medzi dvorskú high society. Dnes sa v pivniciach konajú spoločenské podujatia aj niektoré predstavenia. Napríklad podujatier venované 500. výročiu bitky pri Moháči.
Okrem expozícií cez leto aj výstavy
Mimo prehliadky s lektorom môžete navštíviť hradné väzenie. A počas sezóny je možné pozrieť si výstavu alebo sa vybrať na vyhliadku. Okrem prehliadok malého či veľkého okruhu môžete čas stráviť v areáli hradu Červený Kameň aj prechádzkou či príjemným posedením na nádvorí, alebo v parku. Počas roka pripravuje Slovenské národné múzeum atraktívne podujatia, o ktorých vás pravidelne na stránkach tohto portálu informujeme.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Či vás zaujíma história, architektonicky unikát či umelecké skvosty úžitkového umenia, výtvarného umenia či knižné klenoty a tajomstvá, život aristokracie, alebo len pekné pohľady na snúbiacu sa architektúru s okolitou prírodou, je hrad Červený Kameň tým pravým cieľom na výlet. Býva otvorený celoročne, a to aj vďaka pútavým programom. Či už sú to divadelné predstavenia, koncerty, workshopy či remeselné trhy alebo obľúbené trhy starožitností. Presný program nájdete na sociálnych sieťach SNM – Hradu Červený Kameň, ktorý je jednou z expozícií Slovenského národného múzea, prípadne na webe múzea.
Atraktívny však nie je len pre turistov. Pre úchvatné exteriéry, no najmä interiéry bol hrad využívaný aj na natáčanie filmov a rozprávok ako Dračie srdce, Kull Dobyvateľ, Adrenalín: prebehni smrť s Christopherom Lambertom v hlavnej úlohe. Z našej kinematografie spomeňme snímky Poslednú bosorku, Pacho, hybský zbojník alebo aj Cinka Panna.
Vstupenky na hrad, do expozícií, ale aj na vybrané podujatia si môžete zakúpiť už v predstihu online – rýchlo, jednoducho a bez čakania. Navštívte stránku Múzea Červený Kameň a rezervujte si svoj termín ešte dnes.
—
Foto: Silvia Mária Petrovitsová, archív SNM
