Mariana, grófka z Althannu bola krásna, kultivovaná i vzdelaná. Rozumela politike, hospodárstvu, umeniu aj vede. Aký bol životný príbeh ženy, ktorú favorizoval cisár Karol VI. i jeho dcéra panovníčka Mária Terézia?
Históriu píšu víťazi. Dejiny si vo väčšine všímajú mužov a príslušníčky nežného pohlavia stoja v ich tieni. No sú tu aj ženy, ktoré samy písali dejiny. Niektoré upadli do zabudnutia, odkaz ďalších pretrval stáročia. A práve k ním patrí aj krásna Mariana – španielska markíza Mária Anna Pignatelli, grófka z Althannu. Jej odkaz zostáva živý a prítomný i dnes. A to nielen v Španielsku, Rakúsku či v Českej republike, ale aj v Chorvátsku. Bola to žena, ktorá rozumela politike, hospodárstvu, no najmä umeniu a vede. Mariana, venuša z Čakovca patrila k najvplyvnejším ženám dvora Karola VI. v Barcelone i vo Viedni či k mecénkam umenia. Aký bol jej životný príbeh?
Hoci španielska markíza Mária Anna Pignatelli, grófka z Althannu (*26.7.1689, †1.3.1755 Viedeň) patrila na dvoroch cisára Karola VI. k najvplyvnejším ženám, do politiky sa priveľmi nemiešala. No i tak práve jej Uhorsko vďačí za zachovanie si svojho právneho status quo. Predovšetkým je známa ako mecénka vedy a umenia či filantropka. Financovala vznik početných umeleckých diel naprieč rôznymi druhmi umenia. Zároveň sa pričinila o sociálne a hospodárske povznesenie majorátneho jaroslavicko-vranovského zverenstva, ale i uhorských a chorvátskych majetkov vo vlastníctve Althannovcov. Jej 335. výročie narodenia uplynulo 26. júla a v prvý marcový deň roku budúceho si pripomenieme 270 rokov jej úmrtia.
Grófka z Althannu z rodu vojvodcov i miestokráľov
Španielska markíza Mária Anna Jozefína Pignatelli, grófka z Althannu pochádzala zo španielskej vetvy vplyvného, starobylého šľachtického rodu s históriou od čias 1. križiackej výpravy. Svetu dal rod Pignatelli vojvodcov, miestokráľov i pápeža Inocenta XII. A mimochodom, do tejto rodiny sa privydala aj talianska módna ikona a tvár značky kozmetiky Camay, Lucianna Pignatelli.
Krásna Mariana, ako vo svojej dobe grófku z Althannu nazývali, vynikala bystrým intelektom, znalosťou jazykov i vzťahom k umeniu a vedám, ktorými ju podkuli španielske benediktínky i vzdelanci tej doby. Ostatne, po celý život všestranne podporovala práve umenie vo všetkých jeho formách i historickú vedu. Na svoju dobu nevídané, bola členkou historickej školy opátstva v rakúskom Melku. Krásna Mariana, dvorná dáma si celospoločenskú autoritu, ktorú jej neskôr preukazovala aj cisárovná Mária Terézia, udržala až do konca svojho života.
Cisárova „kamaláska“
Legendárna pieseň Kamalásky slovenského speváka Pavla Hammela „trochu viac než kamarátka, no menej ako láska“ verne charakterizuje vzťah Karola VI. k jednej z najmocnejších žien cisárskeho dvora. S cisárom Karolom VI. ju spájalo dôverné až rodinné priateľstvo, ktoré viedlo aj k mnohým dohadom. Začalo sa už počas bojov o španielske dedičstvo. Zoznámili sa neďaleko kláštora Sant Pere de Puelles, kde sa v priebehu bourbonského obliehania zdržiaval neskorší cisár Karol VI. so svojou družinou. V nej bol okrem Marianinich bratov, aj jej budúci manžel a kráľov pobratím, gróf Michal Ján Althann so strýkom kniežaťom Antonom Floriánom z Liechtensteinu.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Svadobnú štafetu po cisárovi Karolovi a Alžbete Kristíne Brunšvicko-wolfenbüttelskej o rok neskôr, vo februári 1709 prevzal v Barcelone Michal Althann s krásnou Marianou. Blízke rodinné priateľstvo spájalo aj manželov Althannovcov s cisárskym párom, a to nielen na dvore v Barcelone, ale aj vo Viedni, kam ich cisár po nástupe na trón povolal. A to sa stretlo s pozornosťou neprajníkov a stalo sa spúšťačom domina dohadov.
Starobylý rod opradený legendou
Althannovci patrili k významným šľachtickým rodom Svätej ríše rímskej národa nemeckého. Starobylá história pôvodne bavorského rodu siaha do 12. storočia. Rodová legenda však ako prvého predka spomína istého Gebharda z Thannu, ktorý mal už v roku 334 sídliť na hrade Winterstetten pri Bodamskom jazere. Do priestoru Podunajskej monarchie prichádzajú až v pomoháčskom období v súvislosti s centralizáciou Habsburskej monarchie. Krištof z Althannu získal rakúsky inkolát i stav slobodných pánov a nasledujúci rok sa zaradil aj medzi šľachtu Svätováclavskej koruny. V priebehu nasledujúcich období sa Althannovci stali tiež súčasťou uhorskej aristokracie a v roku 1610 ich povýšili na ríšskych grófov. Generácie členov rodu zastávali najvýznamnejšie funkcie v cisárskych aj krajinských službách či v armáde. Od začiatku 17. storočia rozšírili a postupne upevnili svoju majetkovú základinu tiež o moravské majetky. A ak vás zaujímajú rodové legendy či ďalšie zaujímavosti o rodine Althannovcov, neodkladajte svoju návštevu ich rodového centra – zámku Vranov nad Dyjí. Patrí k najpozoruhodnejším zámockým barokovým komplexom v stredoeurópskom meradle. Tamojšia reprezentatívna Sála predkov ponúka okrem iného aj spodobenia legendárnych osobností rodovej legendy.
Mocní v úzadí
Vplyv manželov Althannovcov na cisárskom dvore bol mimoriadny. Patrili k hŕstke ľudí, ktorí smeli cisára a jeho rodinu navštevovať denne. Michal Ján z Althannu (1679 – 1722), najvyšší koniar, pohárnik a prvý kráľovský komorník patril spolu s manželkou do tzv. španielskej strany. Tá na dvore presadzovala záujmy španielskych emigrantov, ktorí prišli spolu s cisárom po smrti Jozefa I. do Viedne. Svoj veľký vplyv však uplatňovali v úzadí. Hoci cisárom ponúkané významné úrady Michal Althann odmietol, predsa len od cisára získal v roku 1719 aj rozsiahle majetky v Uhorsku, titul dedičného župana v stolici Zala i cisárovo panstvo v regióne Medzimurje s centrom v Čakovci.
Staré mesto Čakovec (Stari grad) je najcennejšou kultúrnou a historickou pamiatkou Medjimurja. Althannovci hrad i mesto získali v žalostnom stave po silnom zemetrasení. Grófka z Althannu spolu s dedičmi z neho vybudovali jeden z najkrajších barokových komplexov v Chorvátsku, ktorý priťahuje pozornosť domácich aj turistov. K palácu pribudlo druhé poschodie a starú vežu nad vchodom do paláca nahradili novou. Dnes je budova v správe Múzea Medzimurska v Čakovci (Muzej Medjimurja Čakovec).
Venuša z Čakovca zachránila Uhorsko
Podľa starobylej uhorskej legendy sa práve manželia Althannovci na podnet cisárovej favoritky, grófky Eleonóry Batthyányovej, zaslúžili v roku 1720 o zachovanie uhorskej štátnosti a jeho status quo. Karol VI. (uhorský kráľ Karol III.) sa snažil využiť situáciu po Szatmárskom mieri a Uhorsko ovládnuť i podriadiť pod rakúske dedičné krajiny. Centralisticko-integračné snahy ale neboli po vôli uhorským stavom. Blízka priateľka španielskej markízy, Eleonóra Batthyány ju o situácii informovala a žiadala o pomoc. Kým Batthyányová intervenovala po linke princa Eugena Savojského, Mariana sa obrátila na panovníka. Podľa legendy ho v dvorskej kaplnke prinútila zložiť prísahu, že upustí od svojich zámerov a neporuší uhorskú ústavu, čo stvrdil písomne.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Túto udalosť nechali Althannovci zvečniť neskôr na freske, ktorá kedysi zdobila klenbu reprezentačného schodiska ich paláca v Čakovci. Hoci sa vzácna freska zvečňujúca romantickú legendu zachovania uhorskej štátnosti s názvom Alegória nedočkala ani konca monarchie, zachovala sa vďaka Jurajovi Feštetičovi jej kópia ako olej na plátne od Antona Maria Konratha z roku 1797. Vidieť ju môžete v Múzeu Medzimurska.
Grófka z Althannu podporovala aj mladé talenty
Sídla španielskej markízy Marianny a ríšskeho grófa Michala Jána z Althannu boli miestom najvýznamnejších spoločenských a kultúrnych podujatí. Tie rád navštevoval osobne i Karol VI. so svojou rodinou. Jeho návštevy zažil neraz aj malebný zámok vo Vranove nad Dyjí či dolnorakúsky Murstetten. Blízky vzťah cisára a krásnej aristokratky, palácovej dvornej dámy ovenčenej dynastickým ženským Rádom hviezdneho kríža, vykladali intrigáni milostnou avantúrou, dokonca milostným trojuholníkom. Tieto fámy však historici nepotvrdili.
Inzercia / Článok pokračuje pod reklamou
Okrem iného sa Marianna Pignatelli, grófka z Althannu venovala podpore prevažne talianskych umelcov. Podarilo sa jej pre nich získať oficiálne povolania k cisárskemu dvoru a niektorým z najšikovnejších zverila tiež práce na svojich panstvách. Zámok Vranov nad Dyjí s jeho reprezentatívnou Sálou predkov sa stal dejiskom spoločenských a kultúrnych podujatí.
Cisár, vyslanci, umelci aj Casanova
Vo svojich salónoch bola Marianna Pignatelli, grófka z Althannu obklopovaná diplomatmi, politikmi, renomovanými vedcami a slávnymi umelcami. Medzi hosťami mecénky umenia, vynikajúcej znalkyne heraldiky a genealógie, boli aj sardinský a modenský vyslanci, pápežský nuncius či osobný cisárov lekár. Častými návštevníkmi jej salónov bývali aj dvorskí básnici Apostolo Zeno a Pietro Metastasio, ktorí krásnu a kultivovanú Mariannu oslavovali svojimi veršami. Na jej zámkoch sa s ňou stretol aj jeden z najslávnejších spevákov svojej doby Carlo Broschi – Farinello, ale aj zvodca žien a dobrodruh Giacomo Casanova.
Podporovala tiež vydania historických diel benediktínov Bernharda Peza, Hieronyma Peza a Gottfrieda Bessela, nakoľko sama patrila k tzv. Melskej historickej škole. Jej priazni sa tešilo aj mnoho staviteľov i výtvarníkov, medzi inými aj Erhard Martinelli, staviteľ v službách cisára, Esterházyovcov, Liechtensteinovcov či Schwarzenbergovcov.
Cisár poručníkom
Sám cisár sa po ovdovení Márie Anny Pignatelli, grófky z Althannu v roku 1722 ustanovil za poručníka jej detí. Zabezpečil im mimoriadnu starostlivosť, vynikajúce vzdelanie aj výchovu na cisárskom dvore, vďaka čomu Althannovci vychádzali s Máriou Teréziou ako so sestrou. Rovnako cisár osobne zasiahol v prospech zdarného vyriešenia majetkových sporov althannovských dedičov. Riadenie správy zverenstiev za nedospelých synov prevzala Mariana grófka z Althannu, ktorá osudy rodových panstiev po tri desaťročia aj významne ovplyvňovala. Stavala i opravovala budovy svetského i cirkevného charakteru či drobnými architektonickými stavbami neraz zmenila ráz krajiny. Čas venovala aj charite a svojej rodine. S manželom Michalom Jánom, grófom z Althannu (*8.10.1679, †26.3.1722) mali šesť deti.
Grófka z Althannu svokrou Mozartovho objaviteľa
Umne spriadala dynastické väzby. Okrem pokračovateľov rodu Althannovcov mala aj dcéru Sidóniu, manželku krajinského sudcu, grófa Mikuláša Pálffyho. Ten bol nielenže príslušníkom jedného z najvplyvnejších uhorských aristokratických domov, ale aj obľúbeným dvoranom Márie Terézie. Spolu s manželkou založili malackú líniu Pálffyovcov, ktorá spravovala rakúske majetky a na Slovensku najstaršie malacké zverenstvo. Zároveň boli objaviteľmi a podporovateľmi Mozartovho génia a práve na ich pozvanie vystúpil malý Mozart na cisárskom dvore i v Bratislave, vtedajšom Prešporku.
Fakt alebo mýtus?
Podľa klebiet súčasníkov Marianu, grófku z Althannu pútalo s dvorným básnikom a libretistom talianskeho pôvodu Pietrom Metastasiom (1698 – 1782) blízke priateľstvo. Autor početných melodrám a operných libriet popredných skladateľov získal pozvanie na cisársky dvor do Viedne práve na základe jej intervencie. S o deväť rokov staršou, v tom čase už ovdovenou mecénkou, ich spájalo od roku 1730 až do jej smrti blízke priateľstvo. Šeptalo sa, že sa Mariana Pignatelli, grófka z Althannu tajne vydala za Pietra Metastasia. Avšak doposiaľ sa súdobé klebety o tajnom sobáši nepodarilo ani potvrdiť, ani poprieť. Tak či onak, Pietro Metastasio rok čo rok trávil niekoľko týždňov v Jaroslaviciach, ale predovšetkým na zámku Vranov nad Dyjí.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Svoje pobyty pritom svedomito dokumentoval vo svojej bohatej korešpondencii a informoval aj o posledných rokoch života kultivovanej Mariany. Jej záujem o spoločenský život však postupne upadal a väčšmi sa oddávala prejavom zbožnosti a dobročinnosti v kruhu rodiny. Podporovala päť viedenským nemocníc, chudobinec vo Viedni či zaopatrovala aj svoje služobníctvo. Význam na dvore i všeobecnú autoritu si uchovala grófka z Althannu aj vtedy.
Girlanda z kvetov pre mamu
Pravidelne organizovala divadelné a hudobné produkcie, na ktorých vystupovali aj jej deti, ktorým zabezpečila náležité vzdelanie i závidenia hodnú umeleckú výchovu. Krásna Mariana naučila milovať umenie aj svoje deti. Sami disponovali vynikajúcim umeleckým vzdelaním aj hudobným talentom. Príkladom domáceho muzicírovania i schopností je gratulačná opera Girlanda di Fiori (Girlanda z kvetov) známeho dvorného vicekapelníka Antonia Calgara z roku 1726. Venovali jej ju deti a, vraj, aj cisár. Ostatne, túto operu uviedli v novodobej premiére na Vranove nad Dyjí v roku 2005, ako o tom vtedy informovala Jana Spáčilová v časopise Harmonie. A, mimochodom, svoju poctu v podobe barokovej kantáty jej venoval aj Alessandro Scarlatti.
Vranovský zámok Mariannu pamätá dodnes
Na Štátnom zámku Vranov nad Dyjí pristúpila v roku 1726 k interiérovým úpravám kaplnky a osadeniu erbu na priečelí. V roku 1730 dokončila východné krídla a o dva roky neskôr aj slávnostné schodisko na druhom nádvorí. Nechala tiež osadiť mansardovú stechu nad Sálou predkov a podpísala sa aj pod rozsiahle interiérové úpravy budov predhradia.
Pod zámockou kaplnkou Najsvätejšej Trojice založila novú rodovú hrobku Althannovcov, do ktorej nechal preniesť ostatky Althannovcov z jaroslavickej hrobky. A v nej o mnoho rokov neskôr sama našla miesto posledného odpočinku.
—
Foto: Muzej Medjimurja Čakovec, Státní zámek Vranov nad Dyjí, Wikimedia Commons
