Jar je tu, a to je čas všakovakých kvietkov všetkých farieb v našich parkoch a záhradách. Nechýbajú medzi nimi ani tulipány. Svojho času boli cennejšie než zlato. Čo spája umenie s tzv. tulipánovou horúčkou a ako táto ekonomická kríza dávnej minulosti dopadla?

Čas prebúdzajúcej sa prírody a všakovakých kvietkov rôznych farieb v našich parkoch i záhradách – to je jar. K symbolom tohto ročného obdobia patria tiež nápadité, hravé a pritom vznešené tulipány z čeľade ľaliovitých, ktoré sú svojou farebnosťou “od výmyslu sveta” pastvou pre oči. Vždy, keď ich vidím, mi pripomínajú známu rozprávku o Maruške, kedy bola soľ nad zlato. Je vzácnou, no v histórii sa tejto priazne dočkali aj tulipány, resp. ich cibuľky. Svojho času boli cennejšie než zlato. Tulipánománia bola prvou detailne zdokumentovanou pyramídovou hrou a finančnou machináciou v dejinách ľudstva. Na dlhé desaťročia sa stala akýmsi mementom pre investorov a dodnes o nej z času na čas píšu prevažne finančné magazíny.

Tulipány - národný symbol Holandska prišiel najprv do Čiech

Tulipány, pôvodne pochádzajúce z oblasti Kábulu, sa do Európy dostali v 16. storočí vďaka Osmanskej ríši. Či išlo o náhodný import alebo ich ďalej priviezol rakúsky veľvyslanec Ogier Ghislain de Busbecq, sa už nedozvieme. Tulipánové prvenstvo však nepochybne patrí vtedajšiemu Českému kráľovstvu. Veľvyslanec Busbecq ich v roku 1554 poslal českému kráľovi Ferdinandovi I. Habsburskému, ktorý ich nechal vysadiť v záhradách Pražského hradu. Odtiaľ sa rozšírili ďalej cez Viedeň, Brusel až do vtedajšieho Nizozemska.

Pestrofarebné tulipánové polia spolu so sieťou kanálov a veternými mlynmi dotvárajú kolorit Holandska. Svojej obľube sa tešia po celej Európe, kam sa dostali začiatkom raného novoveku.

Symbol lásky aj naivity

Tulipán – národný symbol Holandska a predmetom ekonomického šialenstva v dejinách ranonovovekej Európy má v každej krajine a kultúre aj svoj symbolický význam. V Turecku je symbolom večnej nehynúcej lásky a úcty a v kresťanstve symbolizuje Krista či kalich.

Dejiny písané tulipánmi

Predmetom ekonomického šialenstva sa tulipány nestali len v dejinách dnešného Holandska, ale aj v ďalších krajinách Európy. Vo Francúzsku, za vlády kráľa Ľudovíta XIV., sa stal symbolom prestíže a luxusu. Býval vyhľadávaným módnym doplnkom, ktorý zatienil diamanty či zlato. Honorácia odhodila šperky a krášlila sa živým kvetom tulipánu, ktorými si zdobili ľavú časť hrude. Tento kvet sa ocitol aj v námetoch umeleckých diel či ako ozdobný prvok v heraldike a dekoráciách v móde či úžitkovom umení. Našli by ste ho na nábytku, na vzoroch látok i na čipkách. V Českom kráľovstve sa kvôli tulipánománii stali tulipány aj symbolom hlúposti.

Vyhľadávaná komodita prilákala aj špekulantov

Lacným tovarom cibuľky tulipány neboli od počiatkov. Už v 16. storočí ich francúzsky botanik Carl Clusius predával pomerne draho. Keď mu ich údajne raz niekto zo záhrady ukradol a úspešne namnožil, zaplavili tulipány celé vtedajšie Nizozemsko. Obľúbenosť tulipánov ako luxusnej a vzácnej rastliny podnietila vznik nový odrôd, kultivarov a farieb kvetov. Následne sa aj tie rozšírili po celej Európe. Aj to prispelo k postupnému zrodu finančnej bubliny, tzv. tulipánovej horúčky a podnietil záujem obchodníkov o túto komoditu.

Okrem serióznych predajcov cibúľ vzácnejších tulipánových kultivarov, špekulanti predávali aj obyčajné za rovnako vysoké ceny. Navyše, kým zo začiatku sa s nimi obchodovalo iba počas sezóny, neskôr už celoročne. Dokonca predávali aj cibule, ktoré mala materská rastlina vytvoriť v časovom horizonte o polroka neskôr. Kým cibuľka stihla rozkvitnúť a premeniť sa na kvet, niekoľkokrát zmenila svojho majiteľa. To, že predajca predal obyčajné tulipány ako vzácne, zistil kupujúci až neskôr.

Tulipány nad zlato

Tulipány, resp. ich cibuľky, sa stali vyhľadávanou investičnou komoditou obchodníkov. Ceny tulipánov sa z roka na rok zvyšovali, a tak sa začali o tento tovar zaujímať nielen počestní obchodníci, ale aj špekulanti. Finančná bublina sa nafúkla pri biznise s cibuľkami vzácnych odrôd tulipánov, no neskôr sa rozšírila i na obyčajné sorty tulipánových cibuliek. Ako lavína sa tulipánománia šírila v 30. rokoch 17. storočia najmä Nizozemskom a ovládla aj Francúzsko.

Ich cena stúpala strmhlav do výšin. Cibule tulipánov sa zo sumy 500 zlatých vyšplhali na 3000 až 6000 guldenov. Bola to obrovská suma, pretože predstavovala 15 až 20-násobok ročného príjmu priemerného remeselníka. Jedna cibuľka stála počas tulipánovej horúčky v rokoch 1634 – 1637 na dnešný prepočet neuveriteľných 15 000 eur. Za tri cibuľky si človek mohol v tom čase kúpiť aj pivovar. Skutočne, tulipány nad zlato!

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Kým trh jedným prial, druhých dostal na mizinu. Zručným investorom, ktorí stihli z tejto bubliny včas vystúpiť, sa namnožením tulipánov a ich predajom vklady vrátili aj s 1000 % ziskom. Pre tých šťastnejších to bol výborný investičný ťah, pre iných životný krach, pretože finančná bublina však napokon spľasla tak rýchlo, ako vznikla. Čo ku kríze viedlo, ako prebiehala a aké dôsledky tulipánová horúčka mala?

Pramať pyramídových hier

Tzv. tulipánová horúčka nepredstavovala vedomú trhovú manipuláciu s touto komoditou. Absentoval úmysel organizátora obohatiť sa na obchodníkoch zapojených do tulipánovej burzy. Išlo pritom ale o prirodzenú pyramídu. Spočívala v spontánnosti a v masovom správaní sa kupujúcich, ktoré od sklonku 16. storočia akcelerovalo a zavŕšilo sa v horibilných cenách tulipánových cibuliek. Spočiatku bolo obchodovanie s nimi len výsadou niekoľkých zberateľov, neskôr všetkých vrstiev spoločnosti. Na nákup určitého množstva cibuliek sa v pravidelných 3 až 9 mesačných intervaloch uzatvárali kontrakty. Kupujúci ich hradili zmenkami, čo umožňovalo zvyšovanie ich cien o desiatky či stovky percent. Nevýhodou obchodu s touto komoditou bolo, že kým obchodovanie so zlatom či striebrom podliehalo prísnej kontrole amsterdamskej burzy, pre tulipánovú burzu to neplatilo. Na ochranu obchodníkov bol síce prijatý tulipánový zákon, na základe ktorého sa poškodenie cibuliek trestalo väzením, ale to bolo pramálo.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Až bublina spľasla

Tulipánománia v Nizozemsku vrcholila v rokoch 1633 až 1637. Obchod postupne strácal na priehľadnosti a systém sa začal rúcať. Dôvodom úpadku nebola len nereálna cena. Zlomovým okamihom však bola aukcia v Haarleme, ktorá sa stretla s obrovským nezáujmom. Už nik ich nebol ochotný tulipány nakupovať. Ich cena klesla za 6 týždňov až o 95 %. Bohatí zberatelia zareagovali včas rozpredajom tulipánov, vďaka čomu si majetok uchránili a trochu rozšírili. Praskla tým bublina, ktorá otriasla hospodárstvom vtedajšieho Nizozemska a zruinovala desaťtisíce obyvateľov, ktorí chtiví po zisku využili onú možnosť zadovážiť si tulipány. Mnohí stratili celý svoj majetok a zostali na mizine.

A to vrátane známeho maliara Rembrandta van Rijna. Nizozemská vláda nakoniec v apríli 1637 povolila obchodovať s tulipánmi už len v hotovosti, vďaka čomu sa tulipánový trh podarilo začať regulovať.

V menšej miere sa tulipánová horúčka preniesla aj do Turecka a Francúzska. Aj tu mala svoje obete. Jednou z nich bol osmansky sultán Ahmed III. (1703 – 1730). Dúfajúc v obrovské príjmy z ich exportu do Európy žil hýrivým, extravagantným životom až zadlžil krajinu, spôsobil vzburu a napokon musel abdikovať.

Tulipánová horúčka straší finančníkov i dnes. Je to fakt či mýtus?

Hoci to znie neuveriteľne, nie je to legenda či skvelý filmový námet. Stojí na reálnych historických základoch, no na druhej strane je tulipánová horúčka podľa časti historikov skôr prikrášlenou legendou alebo dielom vtedajšej propagandy. Historička Anne Goldgarová na základe dokumentov z holandských archívov vyvracia vo svojej knihe tézy o masovom obchodovaní s tulipánmi, o výške cien či devastačnom dopade finančnej bubliny na hospodárstvo. Verí, že tulipánová horúčka vznikla ako produkt dobovej propagandy. Či už ju vytvorili mravnostné pamflety alebo len satirické piesne, udalosť sa i tak neslávne zapísala do svetovej histórie Holandského kráľovstva i finančníctva.

Tulipány ovládli aj svet umenia

Tulipánová horúčka zabezpečila však vďačné miesto tulipánom vo svete umenia, nielen toho úžitkového, kde sa udomácnila v priebehu 16. storočia. Súčasník, flámsky maliar Jan Brueghel ml. (1601 – 1678), namaľoval známy portrét tulipánových maklérov pri práci. Obrazom, na ktorom sú všetky postavy opice, znázornil pochabosť tulipánovej horúčky. Mimochodom, táto historická udalosť sa dočkala umeleckej reflexie počas storočí viac ráz. Knižného spracovania sa dočkala tzv. tulipánová horúčka aj v pomerne nedávnej dobe. Kniha z pera uznávanej anglickej spisovateľky Deborah Moggachovej sa dočkala aj sfilmovania v roku 2017.

Za čias tulipánománie sa obchodníci s tulipánmi stretávali v dome van der Burseho, vďaka čomu vzniklo slovo burza. Kvetinové burzy charakterizujú Holandské kráľovstvo dodnes. Tulipány ovplyvnili nielen módu, ale aj maliarstvo a dali vzniknúť maliarskej škole kvetinomaľby s autormi ako Jan van Huysum, Nicolaes van Verendael, Margareta Haverman a Jan Davidz de Heen. Úsmevným sa stal prípad Rembrandta. Hoci kvôli tulipánom prišiel o celý majetok a zomrel v úplnej chudobe, na druhej si slávu získali po ňom pomenované „Rembrandtove tulipány“. Tie v dielach holandských majstrov charakterizuje pruhovaná kresba.