Rok 2025 sa nesie v znamení mnohých výročí. K oslávencom patrí aj panovníčka Mária Terézia, od nástupu ktorej na uhorský a český kráľovský trón uplynulo v tomto roku 285 rokov. V novembri si však pripomíname aj jej 245. výročie úmrtia.

Panovníčka, reformátorka, manželka a matka. Uhorská a česká kráľovná, cisárovná Svätej ríše rímskej národa nemeckého. Druhá žena na uhorskom tróne – Mária Terézia. Osvietená panovníčka a predstaviteľka osvietenského absolutizmu sa na uhorský trón dostala po smrti otca, Karola III. vďaka prezieravému kroku jej otca v podobe Pragmatickej sankcie. Mária Terézia vládla v rokoch 1740 – 1780 a tieto štyri dekády sú známe ako tereziánske obdobie. Bolo érou vojen i prosperity, reforiem, budovania osvietenského absolutizmu, ale aj silných diplomatických aliancií. Pripomeňte si s nami túto ženu, manželku i matku, vládkyňu mnohonárodnostnej monarchie, ktorej reformy v obmenách pretrvali dodnes.

Mária Terézia sa narodila 13. mája 1717 vo Viedni ako druhé dieťa uhorského a českého kráľa, rímsko-nemeckého cisára ako aj španielskeho protikráľa Karola III. a jeho manželky brunšvicko-wolfenbüttelskej vojvodkyni Alžbety Kristíny Welfovej. Otec Márii Terézii Karol bol i napriek tomu, že mal štyri deti, posledným mužským potomkom Habsburgovcov. Práve ním dynastia Habsburgovcov vymiera po meči.

Nádej Podunajskej monarchie

Mária Terézia mala troch súrodencov: jedného brata a dve sestry. Syn Leopold (*13. 4. 1716, +4. 11. 1716) však zomrel priskoro a ďalšieho mužského potomstva sa už Karol nedožil. Druhým dieťaťom bola Mária Terézia, neskoršia panovníčka. Tretím dieťaťom tohto kráľovského páru bola znovu dcéra, a to Mária Anna (*14. 9. 1718, +16. 12. 1744), ktorá sa tiež dožila dospelosti. V januári 1744 sa vydala za Karola Lotrinského, ktorý bol, mimochodom, bratom neskoršieho manžela Márie Terézie, Františka Štefana. A posledným dieťaťom z tohto manželstva bola opäť dcéra, Mária Amália (*5. 4. 1724, +19. 4. 1730), ktorá sa dospelosti nedožila.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Márii Terézii sa na panovníckom dvore dostalo dobré vzdelanie. Zameriavalo sa na cudzie jazyky – zvlášť jazyky dvora a diplomacie španielčinu, taliančinu či francúzštinu a nemej latinčinu – jazyk cirkvi a úradnú reč Uhorska. Venovala sa však aj štúdiu klasickej literatúry, dejepisu, geografii či matematike, ku ktorej podľa mnohých bádateľov priľnula. Výborné bolo aj jej vzdelanie v hudbe, speve i tanci. Všetko držala pevne vo svojej kompetencii obľúbená vychovávateľka, grófka Karolína von Fuchsová-Mollardová, ktorá zostala po boku panovníčky až do svojej smrti v roku 1754. A panovníčku sprevádza aj vo večnosti. Mária Terézia si Karolínu veľmi obľúbila a ako jedinú ju nechala pochovať do cisárskej hrobky u viedenských kapucínov.

Do tajov a majstrovstva vládnutia nikdy nebola nebola zvlášť zasväcovaná. Síce na hodinách dejepisu Mária Terézia spoznávala modely dobrých a zlých vládcov, ale pripravená na vládnutie nebola. Osud ju hodil do rieky nepripravenú: zvládneš, alebo prehráš.

Poznaj, ži a miluj!

I keď v aristokratických a vladárskych kruhoch bolo šťastné a harmonické manželstvo skutočnou mimoriadnosťou, Márii Terézii šťastie prialo. Mladý pár – František Štefan Lotrinský a Mária Terézia sa spoznali v detskom veku na zámku v Brandýse nad Labem. Vtedy len 15-ročný František Štefan padol do oka cisárovi a kráľovi Karolovi III., ktorý v ňom videl svojho vytúženého syna. Mária Terézia sa za neho vydala o niekoľko rokov neskôr, vo februári 1736 v dvornom farskom kostole – u augustiánov. A to i napriek tomu, že toto dynastické spojenectvo mohlo vystupňovať konflikt s Francúzskom. Hoci jej manžela Františka Štefana Lotrinského vybral otec, ich manželstvo bolo šťastné a harmonické. Ako sama Mária Terézia napísala po úmrtí svojho manžela, že s ním prežila ,,29 rokov, 6 mesiacov, 6 dní, čiže 29. rokov, 335 mesiacov, 1540 týždňov, 10 781 dní, 358 744 hodín“. Z manželstva sa narodilo 16 detí. Až na výnimky sa stali obeťou matkinej mierovej politiky a padli na oltár sobášnej diplomacii.

Zo slnečného Toskánska do kotla mnohonárodnostnej ríše

Krátko po svadbe odišla Mária Terézia s manželom do slnečného Toskánska. Po vymretí Medičejovcov (Medici) zostalo Toskánsko bez pána a získali ho Habsburgovci. František Štefan krátko po svadbe prišiel ako dôsledok nevydareného ťaženia princa Eugena Savoského do vojny o poľské dedičstvo o svoje vojvodstvo. Niekdajší lotrinský vojvoda sa spolu s Máriou Teréziou stali toskánskym veľkovojdovským párom so sídlom v slnečnej umenie milujúcej Florencii. Obyvateľstvo Toskánska si pár na svoju stranu získal za veľmi krátky čas.

Ešte pred otcovou smrťou sa manžel Márie Terézie stal totiž už od roku 1732, teda ešte pred svadbou, uhorským miestodržiteľom. V roku 1738 sa k tejto funkcii pridala aj vojenská hodnosť. Stal sa vrchným veliteľom uhorských vojsk a stal sa súčasťou zasadaní Tajnej konferencie. Tento premyslený akt prispel k tomu, že sa Mária Terézia počas týchto rokov predsa len pomaly začala dostávať do tajov politickej praxi. Po smrti Karola III. sa Mária Terézia musela vrátiť do Viedne definitívne. Ale to už dokázala kriticky posúdiť spôsob otcovej vlády aj stav krajiny. Ako panovníčka odmietla byť iba správcom svojej krajiny, hoci jej politické idey boli pokračovaním osvietenského absolutizmu.

Na trón vďaka Pragmatickej sankcii

Vráťme sa teraz späť ku Karolovi. Jeho situácia nebola závidenia hodná. Ešte dávno pred narodením svojho jediného syna či ostatných detí, nevediac, či bude alebo nebude mať mužského potomstva, myslel Karol III. na spôsob akým zabezpečiť pokračovanie rodovej línie bez toho, aby sa začala vojna o rakúske, uhorské či české dedičstvo. Riešením bola Pragmatická sankcia, zákon ktorým sa v roku 1713 ustanovila nedeliteľnosť habsburských krajín a jednotný nástupnícky systém následníkov po meči, ako aj po praslici. Prijatia sa napokon dokument dočkal aj v uhorskom sneme, a to vďaka zasadeniu sa Esterházyovcov a bratov Mikuláša a Jána – palatínov z rodu Pálffyovcov.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Heslom vladárky bola „Spravodlivosť a miernosť.“ Nasledovali štyri dekády vlády osvieteného absolutizmu, ktorý mal isté znaky politických ideí pragmatizmu a realizmu všetko však ešte vždy v duchu absolutizmu. Tie sa však prejavili pri riešení akútnych problémov a aj to bez presvedčovania formujúcej sa meštianskej verejnosti.

„SPRAVODLIVOSŤ A MIERNOSŤ“

Mária Terézia si ako panovníčka uvedomovala svoju zodpovednosť voči ľudu, ale vzhľadom na svoju zbožnosť aj na zodpovednosť voči Bohu. Samu seba považovala za správkyňu a prechodnú držiteľku moci, a tak sa zriekla myšlienky vlastnej moci. Dlho verila v prirodzené právo, dokonca aj medzi štátmi a národmi.

"Zomrieme za našu kráľovnú!"

Po vypuknutí vojny o rakúske dedičstvo čakala mladú vladárku úloha, získať podporu uhorskej šľachty. Uhorsko uznalo pragmatickú sankciu a rozhodlo sa podporiť Rakúsko aj vojensky. No žiadalo väčšiu samostatnosť. Mária Terézia potvrdila pred uhorským snemom všetky predošlé privilégiá, oslobodila šľachtu od daní a potvrdila, čo sľúbil Karol VI. – ak zomrú všetci potomkovia Karola VI., Jozefa I. a Leopolda II., tak si Uhorsko bude môcť zvoliť vlastného kráľa. Následne sa Mária Terézia stala uhorskou kráľovnou a dňa 25. júna 1741 prebehla pompézna korunovácia v Prešporku – v Bratislave. Hovorí sa, že podporu stavov so slávnym výrokom šľachty „Zomrieme za svoju kráľovnú“, získala Mária Terézia prefíkanou scénou, s malým Jozefom v náručí. Na jeseň roku 1742 získala prvú časť sľúbenej uhorskej vojenskej podpory a jej armáda sa tak zväčšila na približne 30 000 vojakov. Bolo to po prvýkrát, čo Uhorsko povolalo svoje vojsko na obranu celej Rakúskej ríše, nielen na obranu Uhorska. Neskôr, 12. mája 1743 v Prahe korunovali Máriu Teréziu za českú kráľovnú.

Územné straty aj zisky

Poradcov si snažila voliť opatrne. Meradlom býval rozum a oporou viera. Obzvlášť po tom, čo jej ukázali sliezske vojny i Sedemročná vojna. Svoje vladárske povinnosti sa snažila plniť s rozhodnosťou. Strata Sliezska, s ktorou sa nikdy nezmierila, ju primäla k početným reformám i k definovaniu veľmocenskej politiky. Počas tereziánskeho obdobia sa záujmy viedenskej zahraničnej politiky koncentrovali na územie od rieky Rýn a Moselu až po rieky Pád a Vislu či Dnester.

INZERCIA / článok pokračuje pod reklamou

Po nezdare vojny o rakúske dedičstvo, sliezskym vojnám, ktoré vyvrcholili Sedemročnou vojnou sa snažila už iným vojnám vyhýbať. Vďaka spoluvládcovi – synovi Jozefovi II., ktorého ustanovila do tejto funkcie po manželovej smrti, sa však zamotala do neúspešného pokusu o pripojenie Bavorska k Habsburskej monarchii. spolu s Ruskom a Pruskom sa v 70. rokoch 18. storočia podieľala aj na delení Poľska. Zaznamenala teritoriálne prírastky. Späť získala územie 13 slovenských miest a obcí, ktoré bolo stáročia v poľskom zálohu a k monarchii pripojila Halič. Jozef II., aby získal Bukovinu, sa na truc niekdajšieho ruského spojenca spojil s Osmanskou ríšou.

Vojna o rakúske dedičstvo, sliezske vojny, no najmä Sedemročná vojna otvorili cestu reformám

Na pozadí konfliktov sa odhalili vnútorné rozbroje i pálčivé problémy v krajine a nutnosť reforiem v zmysle osvietenského absolutizmu, a to vo všetkých sférach krajiny. K najvýznamnejším reformám sa odhodlala v oblasti vojenstva, hospodárstva, súdnictva, školstva či sociálnych vecí. Krajiny habsburskej monarchie – zvlášť krajiny Svätoštefánskej a Svätováclavskej koruny podriadila pod centralisticky riadené inštitúcie.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Medzi piliere osvietenského absolutizmu patrí armáda, polícia a byrokracia. Vybudovala centralizovaný štát a pod centrálne dvorské úrady podriadila krajinské úrady. Vplyv krajinských stavov a snemu výrazne obmedzila. Mária Terézia založila vo Viedni Domáci, dvorský a štátny archív (HHStA) a za jej vlády začal v roku 1756 pôsobiť ešte v Prešporku aj „praotec“ dnešného Maďarského národného archívu – Uhorský krajinský archív.

Stála armáda i nový rád

Stav a vojenské porážky ukázali potrebu reformy armády. Od roku 1750 vznikla stála armáda, ktorá sa členila na pluky pechoty, jazdectva, delostrelectva či námorníctva. Mária Terézia nechala stavať kasárne a postarala sa aj o jednotný výcvik vojakov, výzbroj i výstroj armády. Súčasne zakotvila vojenskú povinnosť mužov vo veku od 17 do 40 rokov. Prevzala od Prusov vojenskú taktiku, reorganizovala delostrelectvo a zriadila moderné vojenské školstvo. Súčasne zriadila edukačné zaradenia pre výchovu kadetov, ale aj detí dôstojníkov. Založila tiež Rad Márie Terézie.

Vojenský rad oceňoval dôstojníkov za ich vojenské zásluhy a vďaka tzv. nobilitačnému paragrafu nositeľom zabezpečil vstupenku medzi šľachtu či vzostup do vyššieho stupňa šľachtickej pyramídy.

Nové miery, nové meny

Veľmi významné boli hospodárske reformy. Mária Terézia podporovala svojimi zásahmi a privilégiami hospodárske povznesenie. Nechala vybudovať cesty a poštové spojenie dostavníkmi. Zaviedla jednotný menový a peňažný systém v celej ríši, čo bol veľký počin, keďže platilo, čo krajina, to iná mena. Zásahom panovníčky sa až do 70. rokov 19. storočia zjednotil aj systém mier a váh, ktorý bol iný často od mesta k mestu. Na úrovni celej ríši sa unifikovali tzv. dolnorakúske miery a váhy. Vďaka týmto zásahom až do roku 1892 obyvatelia monarchie platili spoločnou toliarovou a zlatou menou. A mimochodom, za jej vlády sa po prvý raz stretávame s bankovkami.

S výnimkou Uhorska vytvorila Mária Terézia colnú úniu rakúskych a českých krajín. Súčasne zrušila právo feudálov vyberať mýto. Svojím nariadeniami a vydanými privilégiami prispela k rozvoju cechov, živností či predchodcov priemyslu v podobe textilných, sklárskych manufaktúr či manufaktúr na výrobu keramiky a fajansy.

Rozkvet podnikania

V roku 1736 vznikol najväčší manufaktúrny podnik na území celého Uhorska, ktorým bola kartúnka v Šaštíne. Založil ju František Štefan Lotrinský, manžel Márie Terézii. Do roku 1763 požívala monopolné privilégium. O niečo neskôr, v roku 1743 založil František Lotrinský aj manufaktúru na majoliku, neskôr anglický porcelán a kameninu na svojom panstve v Holíči.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Veľký rozvoj manufaktúr nastal v 60. rokoch 18. storočia v dôsledku zrušenia monopolných privilégií manufaktúr vo Schwechate a v Šaštíne po smrti Františka Štefana Lotrinského. Situácia a však rýchlo zvrtla. Manufaktúry začali postupne upadať a po roku 1770 odmietla panovníčka podporovať manufaktúry. Mária Terézia otvorila hranice pre dovoz výrobkov zo zahraničia.

Od urbára ku katastru

Medzi ďalšie hospodárske reformy patrili aj viaceré reformy, ktoré sa stretli s nevôľou šľachty. Najvýznamnejším z nich je urbársky patent z roku 1767, ktorý dovtedajšiu nejednotnosť v nastavovaní práv vrchností a povinností poddaných zjednocuje a zároveň unifikuje. Okrem iného určil veľkosť poddanskej závislosti, na základe ktorej ustanovil povinnosti poddaných voči zemepánovi. Tak sa zo súkromno-právneho vzťahu medzi zemepánom a poddaným stal verejnoprávny vzťah, čím sa zlepšilo sociálne postavenie poddaných.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Jej doplnením je aj raabizácia, ktorá navrhuje s cieľom motivovania roľníka k väčšiemu pracovnému výkonu, rozdelenie panskej pôdy za poplatok a za poplatok sa vykúpiť z robôt na panskom. Súčasťou týchto opatrení bolo aj zavedenie pestovania tabaku, kukurice, ľanu či zemiakov. Do vzťahu zemepánov a poddaných zasiahol aj robotný patent, ktorým Mária Terézia určila, že poddaný musí robotovať maximálne tri dni v týždni.

Významným panovníčkiným počinom bol aj vznik katastra. V roku 1748 sa vykonal súpis vlastníkov pozemkov a na základe toho sa stanovili dane. Pôda sa rozdelila na dominikál – panskú časť pôdy, na ktorú chodili poddaní pracovať, a potom to bol rustikál, čo bola pôda, ktorá sa prenajímala poddaným.

Lesný i banský poriadok

K hospodársky významným zásahom patrila aj modernizácia baníctva a hutníctva na území stredoslovenskej i východoslovenskej banskej oblasti. A to ako v oblasti reformy formou zinštiticionalizovania banských úradov a ich kompetencii v bansko-správnej a bansko-súdnej či ich podriadenie pod Dvorskú komoru.

Ďalšou tereziánskou reformou bola úprava právomoci šľachty v správe panstiev. Stalo sa tak prijatím lesného poriadku v roku 1769, ktorým za účelom ochrany lesov a kontroly množstva ulovenej zvery či vyťaženého dreva, sformovala na panstvách zriadenie lesných úradov a rozdelenie správy lesov.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Mária Terézia reformovala i súdnu prax

Mária Terézia tiež zreformovala súdnictvo. Odstránila stredoveké relikty. V roku 1768 vydala nový trestný poriadok – Constitutio Criminalis Theresiana, ktorým zakázala vynášať rozsudky nad čarodejnicami, zmiernili sa telesné tresty a zrušila stredoveké mučenie. Vydala aj nový jednotný „občiansky“ zákonník Lex Teresiana, podľa ktorého si boli všetci rovní a aj poddaný získal právo na obhajobu. Veľmi však trestala mravnostné prečiny, napríklad keď žena obsluhovala v krčmách. Čakalo ju poníženie, tresty a niekedy aj nútený odchod za veľkú mláku.

Mária Terézia však zriadila i tzv. zdravotné komisie, ktoré mali chrániť obyvateľstvo pred nákazlivými chorobami a tiež mali vykonávať osvetu u prostého obyvateľstva. Napríklad aj v oblasti očkovania, ktoré bolo dovtedy niečo nevídané. Zriaďovali sa ale aj lekárske fakulty, ktoré slúžili na vyučovanie a školenie lekárov, babíc – pôrodných asistentiek a ďalšieho odborného personálu. Výsledkom bolo zlepšovanie zdravotného stavu obyvateľstva a rast populácie.

Mária Terézia zriadila tri biskupstvá a pomohla grékokatolíkom

Významné sú aj panovníčkine reformy v oblasti cirkevnej správy. Mária Terézia zriadila v roku 1776 priamo na území Ostrihomskej arcidiecézey tri nové biskupstvá, ktoré ležali na území dnešného Slovenska. Boli to Banskobystrické, Rožňavské a Spišské biskupstvo so sídlom v Spišskej Kapitule.

Panovníčka sa výrazným spôsobom zasadila za zrovnoprávnenie gréckokatolíckej a rímskokatolíckej cirkvi a kléru v Uhorsku. Vybavila formálne kanonické erigovanie Mukačevskej eparchie, čím sa vymanili mukačevskí gréckokatolícki biskupi zo závislosti od latinských jágerských biskupov. Vďaka jej úsiliu boli v roku 1777 zriadené aj samostatné gréckokatolícke eparchie v Križevci a v Oradei.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Medzi najvýznamnejšie reformy Márie Terézie patrí reforma školstva. Pod vplyvom osvietenských zásad schválila školský poriadok i povinnú školskú dochádzku pre mládež vo veku 6 až 12 rokov. Upustila od cirkevného školstva a pristúpila k zosvetšteniu škôl a k ústupu latinčiny a naopak ku germanizácii školstva. Reorganizovala systém škôl na triviálne pri farách, mestské hlavné školy, odborné školy, gymnáziá, lýceá či univerzity. Za vlády Márie Terézie vznikla v roku 1763 najstaršia banská akadémia na svete. Založila ju v Banskej Štiavnici, ktorá pôsobila až do roku 1919.

Mária Terézia - majstrovská (diplo)matka

Významnou súčasťou zahraničnej politiky bola diplomacia. Mária Terézia sa ako štátnička držala mierovej cesty. Tú stelesňuje motto rodového hesla ,,Ostatní môžu viesť vojny, ale Ty, šťastné Rakúsko, sobáš sa.”, ktoré naplno rozvinul už jej predok cisár Maximilián I. Pre svoje deti s cieľom upevniť moc Habsbursko-Lotrinskej dynastie pripravila politicky výhodné manželstvá. Z jej 16 detí sa dospelosti dožila väčšina, čo hralo panovníčke do kariet. Pred naplnením plánov sobášnej politiky Márie Terézie osud „ušetril“ deväť z jej detí. Či už to boli kiahne alebo priskorá smrť. Len v dvoch prípadoch sa rozhodla slobodne ináč. Jedinej dcére povolila svadbu z lásky a najmladší syn bol predurčený na duchovnú dráhu.

Hoci s mnohými zo svojich detí Mária Terézia v sobášnej politike rátala, najmladšieho syna zasvätila Bohu. Od obetí na oltár sobášnej a mocenskej politiky uchránila iba svoju najmilšiu dcéru Máriu Kristínu. Len tá sa mohla vydať slobodne za Alberta Sasko-Tešínskeho. Ich domovom sa na roky stal Bratislavský hrad, ktorý panovníčka nechala nákladne prebudovať na pohodlné sídlo miestodržiteľského páru. A mimochodom, ten až do jara 2026 hostí výstavu venovanú výročiu tragicky zosnulej dcéry Márie Terézie, Márii Antoinette.

Najstarší syn Jozef poslúžil na posilnenie spojenectva habsburského impéria s Bourbonovcami aj Wittelsbachovcami. Kým prvú manželku Izabelu Parmskú budúci panovník Jozef II. naozaj miloval (to, že ona jeho nie, je vec druhá), druhé manželstvo s bavorskou princeznou ani raz nenaplnil. Jozefov brat a nástupca Leopold II. sa stal poistkou vzťahov so Španielskom. Ďalší syn Márie Terézie, Ferdinand svojou svadbou s modenskou princeznou Máriou Beatrix d’Este korune zabezpečil Modenu.

Od Parmy a Modeny k Španielsku a Francúzsku

Rovnako ako podpora rakúsko-španielskeho spojenectva pochodili aj viaceré dcéry Márie Terézie. Mária Karolína sa stala neapolskou kráľovnou a Mária Amália, ktorá napokon našla azyl v pražskom vyhnanstve, sa vydajom stala súčasťou bourbonovskej línie vojvodov z Parmy. Zaradila sa tak k predkom poslednej rakúskej cisárovnej, Zity Parmskej.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Najmladšia dcéra Márie Terézie, Mária Antónia, sa stala známou ako Mária Antoinetta. Temperamentná, múdra a krásna francúzska kráľovná však holdovala zábave, luxusu aj hazardu až upadla v nemilosť francúzskeho obyvateľstva. Na záver života padla za obeť mnohým škandálom a špekuláciám. O svoj život prišla pod ostrím gilotíny.

Plány skrížila smrť aj choroba

O syna Karola a dcéry Gabrielu a Jozefu, do ktorých tiež Mária Terézia vkladala svoje nádeje, bohužiaľ, v dôsledku epidémie kiahní panovníčka prišla. Ich úmrtie niesla tragicky najmä ako mama, ktorá sa s manželom snažila deťom vytvoriť bezpečné prostredie a láskavý domov.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Veľa nechýbalo a panovnícky pár by prišiel aj o dcéry Marianu a Alžbetu. Našťastie, prežili, ale odišli do kláštora. Dcéra Mariana, ktorú poznačil viacnásobný zápal pľúc, svoj kláštorný pobyt obohatila prínosne. Vynikala vo vedeckej práci, zvlášť v prírodných vedách a umení. Prínosom bola pre druhých aj pre svoju charitatívnu činnosť. Podobný osud postretol aj jej mladšiu sestru Alžbetu, ktorá sa mala stať francúzskou kráľovnou. Nanešťastie zaúradovali kiahne. Šťastím v nešťastí však bol vtedy ešte len experiment v podobe očkovania, ktorý podstúpila panovnícka rodina s odporučením panovníčkinho osobného lekára, Holanďana Dr. van Swietena. Život jej síce zachránil, ale choroba jej šance na splnenie sna zmarila. Poznačená chorobou zostala slobodná a tak aj Alžbeta odišla do kláštora.

Konflikty so synom

Smrť milovaného manžela v roku 1765 mnohé zmenila. Mária Terézia so smrťou svojho manžela cisára Františka Štefana Lotrinského nezmierila, utiahla sa do ústrania. Od roku 1765 až do konca svojho života neodložila smútočné šaty, vyhýbala sa zábave a rozdala svoje šperky. Apartmány v cisárskom sídle udržiavala ako pamätné izby. Svojho syna Jozefa II. nechala korunovať za rímsko-nemeckého kráľa a aj v ostatných dŕžavách ho ustanovila za spoluvládcu. Vládlo medzi nimi napätie i mnohé prieky.

Smútok do konca života

Počas života ju trápila nielen obezita, ale aj vysoký krvný tlak a pulmonálna nepriechodnosť s emphysmom, čo je chorobné zhromažďovanie vzduchu v tkanivách. Keď 8. novembra 1780 prechladla na love bažantov, už sa neuzdravela. Zomrela 29. novembra 1780 a je pochovaná spolu so svojím manželom v cisárskej hrobke u viedenských kapucínov.

Ak tam raz budete mať cestu, určite si všimnite pompézny náhrobok v podobe postele so sochami Márie Terézie a Františka Štefana Lotrinského. Do dĺžky meria viac ako 3 metre a 2 metre do šírky. Sochy merajú 1,3 metra. Na bokoch náhrobku, ktorý si Mária Terézia objednala štrnásť rokov pred smrťou, sú vyobrazené rôzne výjavy z politického života panovníckeho páru. Vrátane korunovácie Františka Štefana Lotrinského vo Frankfurte nad Mohanom či korunovácií Márii Terézii vo pražskom Chráme sv. Víta či v bratislavskom Dome sv. Martina. Zdobia ho tiež erby Jeruzalema, Českého a Uhorského kráľovstva či ríšska koruna a medailón dcéry Márie Karolíny, kráľovnej oboch Sicílií.