Seriál Bratislava pod lupou pokračuje. Tentoraz našu pozornosť získala jedna z dominánt hlavného mesta. Pozrieme sa na Bratislavský hrad. Predstavíme si ho nielen v historickom kontexte, ale navštívime aj jeho aktuálne expozície či výstavy, ktoré prináša tu sídliace SNM - Historické múzeum.
Pripomína prevrátený stôl a môže sa popýšiť slávnou keltskou, veľkomoravskou i uhorskou minulosťou. Bratislavský hrad býval kráľovským sídlom. Mal byť rodiskom Alžbety Uhorskej, miestom, kde bývala uložená kráľovská koruna, ale aj obľúbeným sídlom Márie Terézie. Žila tu i jej milovaná dcéra a veľká zberateľka umenia Mária Kristína s manželom Albertom Sasko-Tešínskym ako uhorským miestodržiteľom. Hrad neskôr slúžil aj ako kňazský seminár a takmer padol za obeť napoleonským vojskám.
Ruina tu však už nemusela byť, nebyť úspešnej pamiatkovej obnovy v 60. rokoch minulého storočia by skôr ako symbol mesta bola symbolom skazy. Bratislavský hrad je jednou z budov NR SR, no sídli v ňom aj múzeum. Nájdete tu pozostatky keltského oppida, veľkomoravského chrámu a súčasne tiež architektonické prvky a nádherné umelecké zbierky v správe Slovenského národného múzea. Podľa niektorých tam dokonca nájdete i časovú bránu či do Rakúska vedúcu tajnú chodbu. Na Bratislavský hrad sa dnes pozrieme z trochu onakejšej perspektívy. Zavítame tam totiž aj s cieľom navštíviť atraktívne expozície a aktuálne výstavy…
Spoznajme Bratislavský hrad, jednu z dominánt Bratislavy. Je svedkom stáročí, mostom medzi minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou. Jeho múry dýchajú históriou s jedinečným geniom loci a je domovom umeleckých klenotov i epicentrom jedinečných zážitkov.
Svedok minulosti
Hradný kopec býval už od najstarších čias obývaný. Prvé sídla spadajú do čias mladšej doby kamennej. Expozícia Dejiny Slovenska, ktorú nájdete práve na Bratislavskom hrade, zachytáva vývoj slovenského územia od paleolitu až po prelom 9. a 10. storočia, teda po obdobie zániku Veľkej Moravy a počiatky formovania Uhorského štátu. Toto strategické miesto patrilo počas Rímskej ríše do systému rímskeho opevnenia Limes Romanus a na strategickom mieste mali svoje sídla Kelti aj Moravania, čo potvrdili aj archeologické výskumy. Zachovali sa nám tu keltsko-rímske stavby a veľkomoravské nálezy. Jedným z najznámejších nálezov z tej doby je zlatý poklad mincí, biatekov, ktorý si možno pozrieť nielen v expozíciách Dejiny Slovenska a Keltská cesta, ale do konca roka 2025 aj na výstave Kelti z Bratislavy.
Výstava Kelti z Bratislavy ponúka návštevníkom pôsobivý pohľad do minulosti, do čias, keď žili na území mesta. Ide o prvé po mene známe etnikum u nás. Okrem početných nálezov (napr. pokladov mincí) a zaujímavého poňatia výstavy situovanej v podzemnom priestore pod nádvorím Bratislavského hradu tu uvidíte časť zvyškov antických architektúr z 1. storočia pred Kristom.
Stratené mesto Keltov i sláva hradiska Veľkej Moravy
Po príchode Slovanov tu vzniklo rozsiahle hradisko, ktoré bolo významným centrom politického, vojenského i cirkevného charakteru počas veľkomoravského obdobia. Na ploche vtedajšieho hradiska stála veľkomoravská bazilika z 9. storočia, najväčšia kresťanská stavba na území Slovenska. Jej základy dnes môžeme obdivovať na východnej strane hradného areálu, ktorá bola súčasťou veľkomoravského hradiska.
Po zániku Veľkej Moravy a začlenenia územia do novovznikajúceho Uhorska sa v 10. storočí hradisko pretransformovalo na kamenný hrad. Ako významná pohraničná pevnosť Uhorska i ako svedok dejín a vývoja mesta písal Bratislavský hrad svoje dejiny od roku 907. Z tohto roku pochádza aj prvá písomná zmienka o hrade spomínanom ako Braslavepurch, Brezalauspurc. Neskôr hrad a mesto pod ním označovali ako Poson, Prezesburg, Bosenburg, Brecesburg; maď. Pozsony, nem. Pressburg, či v staršej slovenčine Prešporek, alebo Prešporok.
Bratislavský hrad - sídlo kráľov
Od najstarších čias uhorského štátu patril Bratislavský hrad medzi kráľovské hrady. Bol sídlom nejedného uhorského panovníka a traduje sa, že sa jeho múry mali stať svedkami zrodenia najslávnejšej svätici stredoveku – sv. Alžbety Uhorskej, ktorú pripomína socha v hradnom areáli.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Veľkej prestavby sa Bratislavský hrad dočkal v 15. storočí za vlády Žigmunda Luxemburského. Prestavbou paláca na gotickú protihusitskú pevnosť sa do našich končín uviedol nový typ stavby, štvorkrídlová budova so štvorcovým nádvorím. Keď sa v polovici 16. storočia stala dnešná Bratislava korunovačným mestom Uhorska, bol hrad aj sídlom panovníka.
Korunovačné sídlo uhorských kráľov
Od polovice 16. storočia bol hrad sídlom uhorského panovníka i miestom zasadnutí Uhorského snemu. Zákonný článok uhorského snemu č. 49 z roku 1536 stanovil, že až do obnovenia kráľovstva sa hlavným a korunovačným mestom Uhorského kráľovstva stáva dnešná Bratislava. V rokoch 1563 – 1830, naše mesto i hrad zažívali svoje najvýznamnejšie obdobie. Dobu vtedajšej slávy dnes pripomína pozlátená replika koruny sv. Štefana na vrchole veže Katedrály sv. Martina. Dočítate sa o nej už čoskoro v našom pripravovanom článku o Dóme svätého Martina.
Novoveké prestavby
Hoci si Bratislavský hrad až do dnešných dní udržal štvorkrídlovú dispozíciu, bol viac ráz prestavaný. Renesančný šat mu v rokoch 1552 – 1562 zaodel taliansky architekt Ferabosco s tímom talianskych maliarov. K ďalšej zmene došlo v 17. storočí, pričom ranobarokovú prestavbu pod vedením architekta Giovanni Baptistu Carloneho realizoval Pavol Pálffy. Z tejto prestavby sa zachovalá hradná kaplnka Sedembolestnej Panny Márie v západnom krídle na prvom poschodí. V nike so štukovou drapériou sa v minulosti nachádzal baldachýnový oltár s výjavom Ukrižovania, pri stene bol bočný oltár Klaňania Troch Kráľov. Pri obidvoch novodobých prestavbách Bratislavského hradu (50./60, roky 20. storočia a súčasná prestavba po roku 2008) pamiatkarské zámery uvažovali priznať pôvodnú funkciu hradnej kaplnky. Dnes z času na čas slúži liturgickým účelom, ale je aj koncertným priestorom. Okrem toho tam nájdete prezentované diela sakrálneho charakteru.
V centre pozornosti návštevníka stojí monumentálny barokový obraz Nanebovzatie Panny Márie od Antona Schmidta (1706 – 1773) a organ, pre tento interiér vyrobený národným podnikom Varhany Krnov v roku 1975.
Sídlo Márie Terézie
Výraznejšej premeny sa Bratislavský hrad dočkal v 18. storočí za vlády Márie Terézie, ktorá panovala v rokoch 1740 – 1780, kedy význam hradu vyvrcholil. Bol jej oficiálnym sídlom v Uhorskom kráľovstve. Na začiatku svojej vlády sem často chodievala. Samotná Mária Terézia a Jozef II. tu mali svoje miestnosti.
Aj ona sama sa v 60. rokoch 18. storočia postarala o ďalšiu prestavbu bratislavskej dominanty. Z obranného hradu sa stalo reprezentatívne sídlo kráľovského miestodržiteľa, panovníčkinho zaťa – kniežaťa Alberta Sasko-Tešínskeho a jeho manželky Márie Kristíny, ktorá bola najobľúbenejšou dcérou Márie Terézie. Na projektoch pracovali najvýznamnejší architekti – Jadot, Martinelli aj Pacassi. Vznikla nová prístavba – Terézinum na juhovýchodnej terase hradu. Iba pripomíname, že knieža Albert Sasko-Tešínsky založil viedenskú Albertinu a práve na hrade v Bratislave začala vznikať jeho umelecká zbierka.
Po odchode Márie Kristíny do Belgicka ho prenechal Jozef II. generálnemu semináru. Ako jediný svojho druhu na území dnešného Slovenska ho založil Jozef II. čím sa hrad stal centrom vzdelanosti. Študovali tu mnohí významní vzdelanci tej doby medzi inými aj Anton Bernolák i Juraj Fándly. Tu sa formovala tiež nová slovenská inteligencia aj snahy o prvú kodifikáciu slovenčiny na princípoch kultúrnej západoslovenčiny.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Avšak na hrade nemal dlhé trvanie ani seminár. Objekty hradu slúžili aj ako kasárne a Bratislavský hrad si pamätá i napoleonské vojny. Keď 11. mája 1811 vyhorel, chátral a na vyše 150 rokov ostal ruinou. V prvej polovici 20. storočia dokonca uvažovali o jeho zbúraní. Našťastie sa tak tomu nestalo. K jeho rekonštrukcii došlo až v rokoch 1956 – 1968 a opätovne v novom miléniu. Po tejto obnove hrad nadobudol takmer pôvodný vzhľad, aký mal v časoch svojej najväčšej krásy a slávy – po tzv. tereziánskej prestavbe v 18. storočí.
Do obdobia najväčšej slávy, do zlatého veku hradu vás vezmú severné reprezentačné miestnosti, ktoré sú verejnosti prístupné. Hoci sa na Bratislavskom hrade nezachovalo pôvodné vybavenie, usporiadanie a umiestnenie miestností zachováva zdokumentovaný stav na historických plánoch uložených v archívoch.
Reklama
Výzdoba reflektuje podobné zachované dobové miestnosti z cisárskych palácov vo Viedni. Umelecké predmety, ktoré tu nájdete, pochádzajú z novších akvizícií Slovenského národného múzea.
Bratislavský hrad - svet ilúzií a legiend
Ľudia majú predstavu, že Bratislavský hrad má tvar obráteného stola. Keď sa naň pozeráme z dola zdá sa nám, že jeho pôdorys je štvorec. No, nie je tomu tak. V skutočnosti je jeho pôdorys nepravidelný. Strany hradu nie sú rovnako dlhé ani súbežné. Charakteristickým rysom bratislavského hradu sú jeho štyri veže. Alebo nie sú štyri? V skutočnosti má Bratislavský hrad iba na juhozápadnej strane jedinú plnohodnotnú vežu. Až postupne pristavali ďalšie tri akože vežičky.
Strážkyňa koruny
Jediná plnohodnotná veža zohrala významnú úlohu. Hoci ju postavili počas prestavby v 13. storočí, svoje meno, však dostala až o tri storočia neskôr, kedy sa stala strážkyňou korunovačných klenotov uhorských kráľov. Tie spočívali uložené v okovanej truhlici v tejto Korunnej veži. Chránila ich až do doby, kedy ich na rozkaz cisára Jozefa II. v roku 1784 odviezli. “Svätoštefanskú” korunu ako zaujímavú starožitnosť dal cisár premiestniť do svojej klenotnice vo Viedni. Neskôr vyhovel požiadavke uhorských magnátov a hlavné mesto kráľovstva i oficiálnu rezidenciu kráľa a s nimi aj korunu preložil do Budína. Dnes sú korunovačné klenoty uložené v parlamente v Budapešti a na Bratislavskom hrade sú ich verné kópie. Legenda hovorí, že kto vyjde na Korunnú vežu a trikrát ju obíde, stane sa bohatým.
Štyridsaťsedem metrov vysoká Korunná veža poskytuje návštevníkom múzea panoramatické výhľady až do troch krajín – Slovenska, Rakúska a Maďarska. Keď si k veži prirátame výšku Hradného kopca (85 metrov od hladiny Dunaja), zistíme, že sa nachádzame dostatočne vysoko ponad Dunaj a mesto s dobrým výhľadom do strategického priestoru Bratislavskej brány.
Tajomná chodba až do Viedne
Aj Bratislavský hrad má, ako každý iný, tiež svoje legendy. Hovorí sa, že brána z čestného nádvoria, ktoré vzniklo v tereziánskej dobe (a kde dnes tróni jazdecká socha Svätopluka), ktorá okrem jedného schodiska nevedie nikam, je bránou do inej dimenzie. Veľké okno na východnej strane má byť oknom do kúpeľní Márie Terézie a ďalšie legendy sa viažu k tajnej chodbe i studni. Prvá sa viaže k studni, ktorá sa zachovala v hradnej pivnici a je hlboká 85 metrov. Podľa legendy sa o ňu staral vodár Janko. Ten z nej každý deň ťahal vodu pre celý hrad. Raz, keď mali na hrade vzácnych hostí jej musel naťahať viac. Legenda vraví, že pri vyťahovaní posledného vedra vody sa pri ňom zjavil starček Loktibrada a poprosil ho o vodu. Starček, keď dopil, sa Jankovi za ochotu odmenil vedrom plným zlata.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Ďalšia sa viaže k tajnej chodbe, ktorá mala popod koryto Dunaja hrad spájať s Rakúskom. Podľa legendy raz panovníčka Mária Terézia pozvala na hrad sprisahancov. Keď sa títo ponapíjali tak, že nevedeli o sebe, nechala ich preniesť do komnát na hrade, kde sa zmenili na kamene. Tie dala potom nahádzať do hradnej studni. Jej zasypaním zanikli nielen podzemné priestory pod hradom, ale aj tajná chodba, ktorá podľa legendy viedla z hradu až do Viedne. Doteraz sa však existenciu tajnej chodby nepodarilo dokázať. Pod hradom sa ale nachádza takmer 800 metrov dlhý tunel, v ktorom dnes premávajú električky.
Na Bratislavský hrad za pokladmi
Po rekonštrukcii dnes časť priestorov Bratislavského hradu slúži štátnej reprezentácii Slovenskej republiky. Na bratislavskom hrade 30. októbra 1968 slávnostné podpísali ústavný zákon o Československej federácii. Tiež prvá slovenská vláda tu zložila 2. januára 1969 slávnostný sľub. Svoje priestory tu mal po novembri 1989 aj prezident Václav Havel. Rytierska sála hradu bola 3.9.1992 svedkom slávnostného podpísania novoprijatej slovenskej ústavy vtedajším predsedom SNR a premiérom. Bratislavský hrad je stále svedkom mnohých štátnických aktov nielen prezidenta či Národnej rady SR.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Okrem reprezentačných miestností NRSR nájdete v priestoroch paláca aj Historické múzeum Slovenského národného múzea s cennými exponátmi slovenských národných dejín od počiatku až po súčasnosť. Vďaka nim spoznáte nielen vývoj hmotnej a duchovnej kultúry na Slovensku, ale aj sociálne a politické boje, ktoré tu prebiehali. Určite každého návštevníka uchváti vzácna numizmatická a archeologická časť. Jeho návšteva spolu s prehliadkou hradného areálu stojí za pozretie. Zaujmú nás nielen zachované fortifikačné bašty – Žigmundova brána z 15. storočia či mladšia Viedenská brána, ale aj nádherné výhľady na Petržalku a Rakúsko či na historické jadro mesta. Na fasádach a chodbách paláca si treba všimnúť odkryté fragmenty z pôvodnej gotickej i renesančnej výzdoby.
Od expozícií k výstavam
Na Bratislavskom hrade nájdeme v súčasnosti sedem expozícií. Najstaršie dejiny osídlenia, od Keltov, Rimanov, Slovanov až po Uhorsko pozývajú spoznať expozície Dejiny Slovenska a expozícia venovaná komentovanej prehliadke archeologických nálezísk v hradnom podzemí Keltská cesta. V ľavej časti južného krídla tiež môžete vstúpiť do Rytierskej siene, kde dnes kraľuje výstava o módnej ikone, francúzskej kráľovnej a rakúskej arcivojvodkyni Márii Antoinette.
Ostatne za návštevu stojí aj už spomínaná Korunná veža poskytujúca jedinečné výhľady či hradná Klenotnica, ktorá ukrýva vzácne archeologické nálezy a cenné exponáty. V expozícii Klenotnice sú vystavené výnimočné úžitkové predmety, používané najčastejšie pri stolovaní, doplnené o práce dekoratívne či reprezentačné, pochádzajúce predovšetkým zo Slovenska, Rakúska a Nemecka z obdobia od 17. storočia až do prvej polovice 20. storočia.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Z času na čas sa hlavne počas konferencií, akcií či koncertov môžete dostať do nádherných priestorov Saly terreny s výhľadom na krásne obnovenú barokovú záhradu. Ale presuňme sa teraz do hradných interiérov za výstavami. Lákadlom sú nielen expozície Severných reprezentačných priestorov a Hradnej kaplnky Sedembolestnej Panny Márie či novšia expozícia Oltár ako objekt inštalovaná na prvom poschodí Bratislavského hradu, v „predsáli“ kaplnky. SNM – Historické múzeum prezentuje barokové retábulum hlavného oltára z kostola sv. Alžbety Uhorskej v Dravciach. Vyberme sa na výstavy, ktoré si na hrade môžeme aktuálne vychutnať.
Končiace výstavy
Priestory Bratislavského hradu aktuálne ovláda deviatka výstav. Počas mája končia z nich až štyri. Už len do nedele 11. mája 2025 si možno pozrieť výstavu “Vespa. Legendárny skúter Made in Italy.”, ktorú priniesol 18. ročník festivalu Dolce vitaj! Vystavené motocykle predstavujú ukážku kľúčových modelov z rôznych období predovšetkým zo súkromnej zbierky strojárskeho veľkopodnikateľa Marca Fumagalliho v meste Seregno.
Medzi vystavenými predmetmi však nájdete aj technické výkresy, vývesné tabule, reklamné pútače, filmové plagáty a ďalšie diela a predmety spojené s históriou tejto kultovej talianskej motorky. Zároveň túto výstavu dopĺňajú súčasné modely, z ktorých viaceré zapožičali členovia klubov Vespa Klub Slovakia a Vespa Košice.
Reklama / Článok pokračuje pod reklamou
Do kategórie do konca mája trvajúcich patrí aj výstava Ne/spútaní 89, ktorú pripravilo Slovenské národné múzeum – Historické múzeum spolu s Ústavom pamäti národa. Výstava k 35. výročiu Nežnej revolúcie mapuje dobu i udalosti, ktorá v roku 1989 priniesla pád komunistického režimu a obnovenie demokracie. Prvá časť výstavy vás prenesie do Československa 80. rokov. Totalitný režim sa obával vplyvu západných demokracií so slobodnou kultúrou a moderným životným štýlom, osobitne na mládež. Podcenil však slobodne mysliacu mladú generáciu, čo sa prejavilo nielen v novembri 1989, ale bolo to viditeľné už niekoľko rokov pred ním. Nevynecháva však ani všadeprítomnú propagandu a dôkazy štátnych represií spojených s cestovaním či ŠtB.
Druhá časť výstavy je venovaná študentskému hnutiu počas Nežnej revolúcie, pričom neobchádza ani situáciu v regiónoch. Od vzniku hnutia Verejnosť proti násiliu, 19. novembra 1989, sa študenti stali jeho najbližším spojencom a zároveň jeho aktívnou súčasťou. Podieľali sa na príprave letákov a plagátov, mobilizovali občanov k účasti na mítingoch, prihovárali sa im z tribún, organizovali happeningy. Na námestiach a na fakultách sa vyformovali silné osobnosti, ktoré aj po roku 1990 aktívne vystupovali vo verejnom priestore a angažovali sa v boji za demokraciu a ľudské práva. Množstvo fotografií a dobových dokumentov vás spolu s reprodukciami plagátov robených študentmi prenesie do dní Nežnej revolúcie, kedy mladí ľudia zažili silu občianskeho aktivizmu.
Do konca mája na Bratislavský hrad aj o Hrdinoch odboja
Slovenské národné múzeum v spolupráci s Vojenským historickým ústavom v Bratislave a Múzeom Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici do konca mája 2025 sprístupňuje verejnosti aj výstavu Hrdinovia odboja. Výstava vzdáva česť tisícom Slovákov, príslušníkom národov a národností žijúcich na území Slovenska, ktorí sa počas 2. svetovej vojny zapojili do bojov proti nacistickému Nemecku a jeho satelitom. Výstavný projekt prostredníctvom viac ako 100 zbierkových predmetov približuje úspechy, ale aj tragédie vybraných slovenských účastníkov československého zahraničného a domáceho odboja počas 2. svetovej vojny.
Vystavené originály pochádzajú zo zbierok organizátorov výstavy i súkromných osôb. Uvidíte napríklad portrét Maríny Paulínyovej a vybavenie salónu Imricha Karvaša, vtedajšieho guvernéra Slovenskej národnej banky a významného podporovateľa domáceho odbojového hnutia a Slovenského národného povstania. Nechýbajú ani osobné predmety Jozefa Gabčíka, veliteľa operácie Anthropoid, účastníka atentátu na zastupujúceho ríšskeho protektora v Čechách a na Morave, SS-Obergruppenführera Reinharda Heydricha.
Spoznajme rodinu Márie Terézie
Dvojica výstav na Bratislavskom hrade nás pozýva spoznať rodinu panovníčky Márii Terézií, za vlády ktorej sa Bratislavský hrad i mesto tešili obrovskému rozkvetu. Prvou z nich je výstava venovaná holíčskej manufaktúre, ktorú aby povzniesol priemyselné podnikanie v krajine, založil manžel Márii Terézii, František Štefan Lotrinský. Výstavu Príbeh holíčskej manufaktúry nájdete v priestoroch na 3. poschodí Bratislavského hradu. Prezentuje rôznorodú škálu tvarov, dekórov a výrobkov spoločne s ukážkami tvorby svetových dielní, ktoré ju ovplyvnili. Vystavené predmety sú nielen zo zbierok Slovenského národného múzea – Historického múzea vlastniaceho najväčšiu muzeálnu zbierku na Slovensku, ale aj z iných múzeí a od súkromných zberateľov.
Na účely tejto výstavy sa SNM podarilo zhromaždiť významnú kolekciu, ktorá širokej odbornej a laickej verejnosti predstavuje výrobky holičskej manufaktúry po prvýkrát v rozsahu, ktorý zodpovedá takmer celej šírke v Holíči vyrábaného fajansového a kameninového tovaru. Rovnako prvýkrát predstavuje aj práce ľudových hrnčiarov, pre ktorých sa holíčska produkcia stala dôležitou inšpiráciou. Čas na návštevu výstavy máte do konca mája, tak si nezabudnite pozrieť výstavu Príbeh holíčskej manufaktúry.
Za príbehom Márie Antoinetty
Slovenské národné múzeum – Historické múzeum v spolupráci so svetoznámym Zámkom Versailles pred pár dňami otvorilo jedinečnú výstavu šiat kráľovnej Márie Antoinetty, dobových kostýmov a predmetov v historických priestoroch Bratislavského hradu.
Výstava Marie Antoinette – z Viedne do Versailles až pod gilotínu predstavuje úplne prvú spoluprácu Versaillského zámku a Slovenského národného múzea – Historického múzea, pričom šaty kráľovnej i dobové kostýmy vtedajšej šľachty budú vystavené exkluzívne vo svetovej premiére. Historické priestory Bratislavského hradu a konkrétne jeho veľkolepá Rytierska sieň sú ideálnym miestom na prezentáciu šiat kráľovnej, dobových kostýmov, parochní, obrazov, nábytku a ďalších umeleckých predmetov zapožičaných z Versailles. Výstavu doplnia aj predmety zo zbierok slovenských múzeí a ukážky z filmov.
Návštevníci sa vďaka výstave dozvedia viac o jednom z najzaujímavejších životných osudov európskej histórie. Spoznajú dramatický príbeh Márie Antoinetty, ktorá sa vďaka svadobnej politike svojej matky Márie Terézie stala najznámejšou francúzskou kráľovnou a ktorej prepychový život vo Versaillskom zámku preťalo ostrie gilotíny. Zažite kúsok luxusu a veľkoleposti Versailles na výstave, ktorú môžeme v Rytierskej sieni navštíviť do 28. februára 2026.
Na slávu a chválu, za dvojkrížom a krásou Afriky až do konca roka
Do konca tohto kalendárneho roka si môžeme pozrieť v priestoroch Bratislavského hradu i ďalšie atraktívne výstavy. Môžete sa tam vydať za pokladmi umelecko-historickej hodnoty a sakrálneho rozmeru. Úspešná výstava Na slávu a chválu, ktorá sa neraz dostala aj do výberovky Kam za kultúrou, predstavuje verejnosti výber diel sakrálneho umenia z bohatého zbierkového fondu výtvarného umenia SNM – Historického múzea.
Väčšinou sú to diela vytvorené pre sakrálny priestor ale i do šľachtických a cirkevných rezidencií milovníkov umenia, galérií či kabinetov zberateľov. Sochy, tabuľové maľby, ikony a olejomaľby v časovom rozpätí od 14. storočia po začiatok 20. storočia návštevníkom “prerozprávajú” mnohé biblické príbehy Starého a Nového zákona, príbehy zo života svätcov a predstavia rozmanitosť ikonografického stvárnenia Panny Márie.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Už len do konca roka 2025 si môžeme na Bratislavskom hrade pozrieť výstavu, ktorá sa zameriava na heraldický symbol, ktorý nás sprevádza viac ako 100 rokov. Symbol Slovenska, Maďarska aj niekdajšieho Uhorska – dvojkríž prezentuje pútavou formou rovnomenná výstava.
Dvojkríž ako historický národný symbol v rôznych kontextoch a podobách je súčasťou našej identity už po celé stáročia. Cieľom výstavy Dvojkríž je vizuálne príťažlivo prezentovať tento historický symbol aj menej známe a často prekvapivé časti tohto dlhého príbehu. Tematicky siaha od duchovnej roviny, cez štátnu, politickú, komunálnu, športovú a vojenskú symboliku až k reklame a extrémizmu. Symboliku predstavujú zároveň očami minulosti, v ktorej vznikala. Prostredníctvom niekoľkých tém ju približuje výstava v troch chronologických častiach – od obdobia stredoveku po súčasnosť.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Výberom exponátov výstava zasadzuje symbol do rôznych historických kontextov. Jadro tvoria zbierkové predmety z fondov Slovenského národného múzea. Ďalšie pochádzajú z početných slovenských múzeí, galérií a archívov a zo súkromných zbierok, pričom väčšina z nich je vystavená po prvý raz. Návštevníci nájdu medzi exponátmi stredoveké kachlice, medovníkové formy, predmety zo skla, modrotlač, súčasné umelecké diela, športové dresy, reklamné predmety, ale aj extrémistické tlačoviny. Spracovanie projektu prekvapí široko koncipovanou témou symboliky dvojkríža a najmä množstvom jeho podôb a historických súvislostí v našich dejinách. V tak veľkorysej podobe je na Slovensku prezentovaný po prvý raz.
Za tvárami Afriky
V novozrekonštruovaných priestoroch na Severných hradbách Bratislavského hradu nájdeme do konca roku 2026 výstavu Tvar ducha. Sila a krása afrického umenia, ktorá približuje kmeňové umenie afrického kontinentu. Predstavuje kolekciu zberateľa a publicistu Ivana Melicherčíka, ktorý navštívil Afriku mnohokrát. Pri výbere sa sústredil na výraz masky či sochy, pozoruhodnosť tvaru, sila akéhosi vnútorného signálu, tušenie, že mali čo do činenia s rituálmi a obradmi. Vyhýbal sa veciam, ktoré vyšli z manufaktúr. Jeho africkou zbierkou prešlo časom okolo tisíc artefaktov a teraz eviduje jej fond okolo 500 diel vytvorených majstrami rezbármi, príslušníkmi 30 etník žijúcich v 15 štátoch kontinentu.
Veríme, že sme vás inšpirovali tipom na výlet i zaujímavými výstavami, ktoré prináša nielen v máji 2025 Bratislavský hrad. Pre aktuálne tipy na zaujímavé podujatia, expozície a výstavy na Bratislavskom hrade sledujte stránky Slovenského národného múzea, ale aj naše vydania pravidelnej rubriky Kam za kultúrou či špeciál Kam na výstavy.
—
Foto: Samuel Okkel, Silvia Mária Petrovits, Robert Tappert, archív SNM, Wikimedia Commons
Zdroj: BKIS, SNM, Visit Bratislava
*** Posledná aktualizácia: 2025-05-12 (mklein) ***
