V čase letných prázdnin prináša portál Art & History Magazine seriál venovaný turistickým cieľom, ktoré zvládnete navštíviť ako jednodňové výlety či počas krátkej dovolenky. Rubrika Krížom-krážom Slovenskom / Výletnícky po Slovensku vás pozve navštíviť miesta plné histórie, unikátneho genia loci či okúsiť jedinečné zážitky. Tentoraz zamierime spoznávať Záhorie.
Leto, čas prázdnin a dovoleniek, zavládlo aj u nás v redakcii. Letné prázdniny sa presunuli do polovice, a plní nových impulzov prinášame novučičký seriál letne ladených článkov z minicyklu Krížom-krážom Slovenskom / Výletnícky po Slovensku. Prichádzame v nich s tipmi na zaujímavé výletné ciele. Prijmite naše pozvanie a pozrite sa s nami na atraktívne miesta na Slovensku.
Počas tohto týždňa si postupne predstavíme Záhorie, najzápadnejší región Slovenska, ktorý leží na hraniciach Českej republiky a Rakúska. Priblížime si miesta s jedinečnou históriou, architektonickými skvostami a neopomenieme ani tipy na jedinečné zážitky a ciele výletníkov. Viete, že práve tu nájdete kúsok Provensálska, najstaršie pútnické miesta Slovenska, romantické zrúcaniny, cisárske sídlo, slovenský Stonehange i ďalšie svetové unikáty? Záhorie si predstavíme v niekoľkých samostatných častiach, ktoré zverejníme počas aktuálneho pracovného týždňa. V úvodnej časti sa pozrieme aj trochu do histórie tohto regiónu. Ďalšie časti budeme venovať záhorskej Bratislave, okresom Malacky, Skalica, Senica a Myjava.
Záhorie sa začína už v Bratislave
Za krásami najzápadnejšieho regiónu Slovenska vymedzeného Moravou, Malými Karpatmi i štátnymi hranicami na západe s Rakúskom a severozápade Českou republikou sa vyberieme tentoraz už priamo zo štvrtého bratislavského okresu. Patria k nemu tak mestské časti Devín, Devínska Nová Ves, Dúbravka, Karlova Ves, Lamač a Záhorská Bystrica.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Záhorie tvoria tiež okresy Malacky, Skalica a Senica, a tak sa jeho územie rozprestiera na území Bratislavského a Trnavského VÚC. A to či sa na cestu výletníckych objavov vydáte autom, autobusom, vlakom alebo po vlastných či s dvojkolesovým cyklotátošom, za zážitkami to máte všade na dosah ruky. Nájdete tu nádhernú prírodu, výhľady do šírych diaľav, ale aj unikátne pamiatky a celú fúru skvelých zážitkov. Záhorie poteší každého výletníka početnými zážitkovými aktivitami, a to či už holdujete hubárčeniu, cyklistike, turistike, vode alebo zimným športom či jedinečným výhľadom z konského chrbta.
Stáročia plné príbehov
Vďaka výhodnej geografickej polohe a priaznivým klimatickým podmienkam Záhorie patrí k najstaršie osídleným územiam na Slovensku. Atraktívnu históriu, ktorú písalo kontinuálne osídlenie regiónu už od čias paleolitu cez éru Skýtov, Keltov, Germánov, Rimanov až po veľkomoravské obdobie.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Po rozpade Veľkej Moravy sa Záhorie stalo pohraničným krajom zabezpečujúcim ochranu severných území vtedajšieho Uhorska. Cez Záhorie viedli nielen pochody rímskych légií, cesty nemeckých rytierov, českých kniežat či husitských výprav.
Pod taktovkou Českej cesty
Význam pre rozvoj územia mala Česká cesta spájajúca Uhorsko s Moravou. a prechádzajúca práve cez Záhorie. V 14. storočí stúpol význam Českej cesty, ktorá sa stala oficiálnou kráľovskou cestou na základe dohody českého kráľa Jána Luxemburského a uhorského kráľa Karola Róberta z roku 1336. Okrem hradných panstiev sa na území Záhoria stala jediným slobodným kráľovským mestom tohto regiónu Skalica.
Pomoháčske obdobie bolo pre Záhorie náročné. Ohrozovali ho osmanské výpravy. Najťažším úderom pre celú oblasť bola výprava v roku 1663, v ktorej Osmania spustošili Jablonicu, Myjavu, Sobotište a celý rad ďalších dedín a otvorili tým cestu chorvátskym kolonistom. Pokojné neboli ani nadchádzajúce storočia. 16. a 17. storočie sú však aj obdobím reformačného hnutia, ale aj príchodu prenasledovaných príslušníkov reformačného prúdu zo Švajčiarska a Nemecka.
Na návšteve u habánov či po stopách židovského obyvateľstva
K početne zastúpeným etnickým a náboženským skupinám na Záhorí patrili okrem domáceho nemecko-slovenského obyvateľstva tiež chorvátski kolonisti či habáni. Bohato zastúpené bolo až do obdobia 2. svetovej vojny aj židovské obyvateľstvo. Svedectvom pestrej etnicity a náboženskej štruktúry je aj ľudová architektúra či sakrálne pamiatka – najmä synagógy a cintoríny, alebo expozície, ktoré im venovali tunajšie múzeá.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Počas Slovenského štátu boli Židia na Slovensku postupne obmedzovaní vo svojich aktivitách, ľudských aj občianskych právach, čo nakoniec vyvrcholilo v holokaust. Pamiatkou na kedysi početné židovské obyvateľstvo na Záhorí zostalo dodnes zachovaných zopár synagóg a chátrajúce cintoríny. Synagógy nájdeme dodnes v Stupave, Malackách, v Senici či v Sobotišti a chátrajúce židovské cintoríny môžeme navštíviť v Senici, Šaštíne, Skalici, v Holíči alebo v Malackách.
Novokrstenci alebo anabaptisti, ktorých u nás nazývame aj habáni, prišli na Záhorie okolo roku 1545. Usadili sa v Šobotišti, vo Veľkých a Malých Levároch, Borskom Mikuláši, Brodskom, Moravskom Sv. Jáne, Kopčanoch, Holíči, Šaštíne, Gbeloch, Skalici a na Myjave. Zakladali habánske dvory, v ktorých žili ako jedna veľká, spoločne hospodáriaca rodina. Nikto nesmel mať súkromný majetok a všetko, čo dorobili, odvádzali do spoločnej pokladnice. Živobytie im zabezpečovala najmä výroba keramiky známej ako fajansa, nožiarstvo, garbiarstvo, tkáčstvo či kníhviazačstvo.
Od Osmanov ku kurucom až po revolúciu
V novoveku písali dejiny Záhoria aj vzbury poddaných proti násilnej rekatolizácii či panstvu, no dotkli sa ho aj protihabsburské stavovské povstania. Najväčšiu úlohu zohralo najmä povstanie Františka Rákocziho, ktorého vojsku sa podarilo podmaniť aj hrad Devín. Na Rákocziho stranu sa postavila Myjava i Senica, ktoré cisárske vojská obsadili a vypálili. Počas tohto povstania boli zničené aj Holíč, Brezová pod Bradlom, Plavecký Peter a Jabloňové.
Pohnuté dejiny malo Záhorie aj v ďalšom období. Ak sa pozrieme na obdobie do začiatku 20. storočia, tak sa práve tento región stal jedným z centier národného hnutia v revolučných rokoch 1848/1849. Práve v Myjave sa v septembri 1848 zišlo prvé národné zhromaždenie Slovákov, ktoré vyhlásilo Slovenskú národnú radu ako reprezentatívny orgán. Na jej čele stáli Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslava Hodža, ktorí sa už v roku 1843 zaslúžili o uzákonenie slovenčiny ako spisovného jazyka Slovákov.
Na jeseň 1848 sformulovali na zhromaždení v Brezovej pod Bradlom širšie sociálne, kultúrne a politické požiadavky Slovákov. V Myjave a v Brezovej pod Bradlom vznikli slovenské dobrovoľnícke zbory, ktoré povstali proti uhorskej nadvláde.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Výletnícky Záhorím po pamiatkach
Veľkým svedkom dávnej i nie tak vzdialenej minulosti Záhoria sú zachované kultúrne pamiatky. Výletnícky atraktívne sú nielen pôžitkom pre oči architektúry a umenia milujúceho návštevníka. Na Záhorí nájdete desiatky miest s jedinečným geniom loci. Nechýbajú hradné ruiny, pozostatky mestského opevnenia v Skalici, romantické zámky a kaštiele či chrámy, staré meštianske domy a ďalšie zaujímavé budovy vrátane technických pamiatok. Záhorie, to je aj drobná sakrálna architektúra, citlivo vsadená do malebnej prírody.
Záhorie pod taktovkou šľachty
Na druhej strane sa v ranom novoveku dočkalo Záhorie aj svojho ekonomického rozvoja, o ktorý sa zaslúžili šľachtické rody, ktoré tu mali svoje domíniá. Spomeňme Bakičovcov (Bakics), Balašovcov (Balassa), Bátoriovcov (Báthory), Gorjanských (Garay), Grófov zo Sv. Jura a Pezinka, Salmovcov, Károliovcov (Károlyi), Coborovcov (Czobor), Koloničovcov (Kollonich), Pálfiovcov (Pálffy) či Liechtensteinovcov, ale napríklad aj cisársku rodinu, najmä manžela Márie Terézie, cisára Františka Štefana Lotrinského.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
V roku 1736 založil v Šaštíne kartúnku, ktorá bola až do svojho zániku v roku 1847 najväčšou a najznámejšou manufaktúrou na Slovensku. Patrila dokonca k najväčším v Európe. V Holíči založil manžel Márie Terézie manufaktúru na majoliku, ktorá neskôr vyrábala slávnu holíčsku fajansu.
Slovensko je krajinou hradov a zámkov. Toto konštatovanie platí taktiež o regióne Záhoria. Počas celého roka vás Záhorie prevedie históriou v podobe malebných zrúcanín hradov, zachovalých zámkov a romantických kaštieľov. Pri ich návšteve si na svoje prídu milovníci histórie, aristokratického životného štýlu a architektúry či krajinnej architektúry. Život v mnohých z nich neutíchol. Viaceré dnes slúžia ako múzeá a kultúrne centrá, v ďalších sídlia inštitúcie poskytujúce sociálnu starostlivosť alebo venujúce sa iným verejno-prospešným cieľom.
Našimi tipmi, overenými už generáciami výletníkov pred nami, sú hrady Devín, Korlátka, Pajštún, Branč či Plavecký hrad. Dýchajú pútavou i dobrodružnou históriou, ktorá by sama o sebe vydala na rozsiahly článok. Ale o tom niekedy potom. Rozhodne nevynechajte návštevu Holíčskeho zámku s jeho záhradami či kaštiele v Stupave, Malackách, vo Veľkých Levároch, Senici, Sobotišti či v Plaveckom Podhradí. Ostatný menovaný môžete obdivovať len zvonka, keďže v ňom sídli pracovisko Štátneho archívu v Bratislave.
Tradičné obydlia uvidíte aj na Záhorí
Záhorie ako región osídlený viacerými etnikami a náboženskými skupinami bol pod vplyvom rôznych kultúr. Svedectvom je aj ľudová architektúra. Podľa bádateľov malo aj Záhorie svoju typiku ľudovej architektúry. Až do 17. storočia boli pre tento región typické zrubové stavby. Neskôr ich nahradili hlinené a tehlové domy, s ktorými sa stretnete pri potulkách na celom Záhorí.
Inzercia / Článok pokračuje pod reklamou
Za tradičnou ľudovou architektúrou sa určite vydajte do Lábu, Borského Mikuláša či Plaveckého Petra. V Borskom Mikuláši vás ohúri jedinečný hlinený dom s pôvodnou slamenou strechou. Plavecký Peter ponúkne typickú roľnícku usadlosť západného Slovenska so všetkými známymi prvkami ľudovej architektúry. A ak vás zaujímajú tradičné formy života a bývania v myjavskom regióne, odporúčame návštevu expozícií v Dome kultúry v Skalici.
Záhorie ako kraj pútnikov
Región Záhoria je známe aj svojimi sakrálnymi pamiatkami, a to naozaj naprieč náboženskými prúdmi. Záhorie to sú nielen synagógy, ale aj kresťanské chrámy. Kresťanstvo tu má pomerne silná korene. Prevahu má katolícke vierovyznanie a smerom k Myjave evanjelické. Pri návšteve tohto slovenského regiónu vás v každej obci i mimo jej intravilánov čakajú nielen desiatky kostolov. Do krajiny citlivo zakomponované sú kaplnky, kalvárie, božie muky, sochy a kríže.
Záhorie je tiež krajom pútnikov a pútnických mariánskych miest. Nájdete tu najstaršie pútnické miesto na Slovensku – Marianku (Mariatál). Tá je nielen cieľom mariánskych ctiteľov, ale aj ctiteľov sv. Anny a Rity. V údolí na návštevníkov čaká aj krížová cesta so zastaveniami v životnej veľkosti či Lurdská záhrada.
Na Záhorí sa nachádza i národná svätyňa v Šaštíne-Strážach. Bazilika Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne je dominantou Záhoria.
Medzi najstaršie sakrálne stavby na Slovensku patrí aj Kaplnka sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch. Prístup k nej je trochu od ruky. Oceníte, ak máte so sebou dvojkolesového tátoša alebo sa pripravte na pár minút intenzívnej chôdze. Ale spokojnosť zaručená, pokiaľ vás neprekvapí zlé počasie tak, ako nás…
Neprávom opomínaným pútnickým miestom Záhoria sú aj Malacky, ktoré by sme mohli nazvať aj záhorským Jeruzalemom. Prečo? V Čiernom kláštore u malackých františkánov majú jednu z najstarších kópii tzv. svätých schodov, po ktorých kráčal Ježiš k Pilátovi. A viete, že vo františkánskom kostole majú neobyčajnú kaplnku Božieho hrobu, navlas podobnú jeruzalemskému Božiemu hrobu?
Za sakrálnou architektúrou sa vydajte napríklad do Skalice. Tamojšia pamiatková zóna ponúka ucelený komplex šiestich kostolov a Rotundy svätého Juraja. Za pozornosť stojí aj návšteva kostolov v Holíči, Senici Stupave, Veľkých Levároch a Smrdákoch. K pútnickým centrám Záhoria sa ešte inokedy vrátime a priblížime si ich samostatne.
Múzeá i pamätné izby oživujú históriu
Atraktívnu históriu Záhoria dokumentujú nielen nálezy, ktoré môžeme obdivovať v múzeách. História ožíva a tradície predstaví nejedna expozícia či výstava. Zavše vás aj umenie i kultúra obklopí i návšteve niektorého z múzeí a galérií. Spomeňme Záhorské múzeum v Skalici, Družstevné múzeum Samuela Jurkoviča v Sobotišti, Habánske múzeum Veľké Leváre a tiež Záhorskú galériu Senica. Neopomeňme ani Mestské múzeum či Mestskú galériu v Holíči, Mestské múzeum Michala Tillnera v Malackách alebo Mestskú a naftársku expozíciu Gbely.
V bratislavskej Devínskej Novej Vsi nájdete múzeum venované chorvátskym kolonistom. Ako sme si už spomenuli, v Sobotišti a vo Veľkých Levároch nájdeme pamiatky a expozície venované habánom a na celom Záhorí viacero pamätníkov židovského obyvateľstva. Či už sú to synagógy, alebo cintoríny. Za návštevu stojí aj Múzeum SNR na Myjave, ktoré sa zameriava na dokumentáciu histórie Slovenskej národnej rady ako najvyššieho reprezentatívneho zákonodarného a štátoprávneho orgánu. Ponuku múzeí a galérií doplňme tipom na Geologické múzeum a Múzeum železnej opony v Devínskej Novej Vsi či Mariologické múzeum slovenskej národnej svätyne v Šaštíne-Strážach.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Počas svojich výletov nevynechajte ani pripomienku osobností spätých s regiónom Záhoria, o ktorú sa starajú pamätné izby. Pri ich návšteve sa zoznámite s najväčšími hereckými legendami, úspešnými športovcami, vynálezcami, či umelcami, ktorí výrazne ovplyvnili dejiny a život na Slovensku. Na Záhorí nájdete Pamätnú izbu Jána Hollého v Borskom Mikuláši alebo Pamätnú izbu J.M. Hurbana v Hlbokom. K významným pamätníkom tohto regiónu patrí aj Štefánikova Mohyla na Bradle, ktorú iste nikomu nemusíme predstavovať.
Záhorie s vôňou Provensálska, záhorským Jeruzalemom i slovenským Stonehengom
Vydať sa môžete na Záhorí aj za pravekom. V Holíči objavíte slovenský Stoneheng. Jediné lapidárium tohto druhu na Slovensku nájdete na nádvorí holíčskej manufaktúry.
Región Záhoria je chýrnym aj pre množstvo technických pamiatok, ktoré vábia výletníkov. Tieto zachytávajú rôzne obdobia technického rozvoja regiónu. V tunajšom prostredí nájdeme mnoho zachovaných hodnotných technických objektov, mlynov, liehovarov či tehelní. K najrozšírenejším pamiatkam Záhoria patria práve mlyny, z ktorých môžeme dnes navštíviť niekoľko. V Holíči pri rozhľadni na Hrebeni navštívte jediný zachovaný veterný mlyn holandského typu na Slovensku. Za návštevu stojí ale aj modernejší mlyn bratov Pilarikových na elektrický pohon v Skalici.
Baťov kanál i cisárske pamiatky
Samostatnou kapitolou je komplex technických pamiatok spojených s osobou manžela Márie Terézie i cisárskej rodiny, ktorej letnou rezidenciou býval Holíčsky zámok. Sú to holíčska manufaktúra (o príbehu jej výrobkov je aj atraktívna výstava na Bratislavskom hrade), šaštínska kartúnka alebo žrebčinec v Kopčanoch, ktoré nechal postaviť František Lotrinský, manžel Márie Terézie.
Nemenej známa je aj vnútrozemská vodná cesta Baťov kanál. Baťov kanál pokračuje ďalej na území Českej republiky a svoj jediný slovenský prístav má v Skalici, v meste s bohatou históriou.
Záhorie všetkými zmyslami
Počas výletov neopomeňte spoznávať Záhorie všetkými zmyslami. Vaše zmysly opoja nielen pamiatky, ale i kvalitná kuchyňa s dobrým vínom. Odporúčame napríklad Skalický rubín a na záver mlsné jazýčky ukojí tradičný skalický trdelník. Po skvelom záhorskom víne, najmä skalickom rubíne a trdelníku sa necháme uniesť za vôňami Provensálska, ktoré nájdete v obci Malé Leváre.
Na Záhorí nechýbajú bohaté možnosti pešej turistiky a cykloturizmu, ale aj oddychu v unikátnych Smrdákoch, na miestnych kúpaliskách či prírodných jazerách. Zrelaxujete sa na greenoch nejedného golfového rezortu a v zime na vás čakajú tradičné lokality milovníkov zimných športov. K dispozícií je splavovanie Baťovho kanála či Moravy. Oddýchnuť si viete aj pri potulkách koňmo, peši či na bicykli voňavými borovicovými lesmi a rozprávkovou krajinou, ktorou vás sprevádzajú dobre značené turistické trasy. Prevedú vás tými najkrajšími miestami, aké táto chránená krajinná oblasť ponúka.
Výletník Záhorím pokračuje...
Pri návšteve Záhoria odporúčame začať cestu už v záhorskej oblasti Bratislavy a urobiť si z toho, tak ako my, kratučkú dovolenku. Či už si cesty Záhorím rozdelíte, alebo si z nášho článku vyberiete niekoľko tipov, odporúčame nevynechať mestské centrá tohto regiónu. Sú nimi záhorské časti Bratislavy, ďalej mestá a obce okresov Malacky, Senica a Skalica. Z úvodnej časti je to už všetko. Ďakujeme za priazeň a tešíme sa na vás v nasledujúcich pokračovaniach Výletníka po Záhorí. Pozrieme si v nich jednotlivé oblasti Záhoria bližšie.
—
Titulné foto: Silvia Mária Petrovits
Foto: Silvia Mária Petrovits, Samuel Okkel / SNM
Zdroj: OOCR Záhorie, Mestá a TIK Holíč, Myjava, Malacky, Senica, Skalica, Stupava, Slovakiana, Vlastivedný slovník obcí
*** Posledná aktualizácia: 2025-08-15 (smp)
