Psychologická charakteristika postáv z románov Victora Huga

Psychologická charakteristika postáv z románov Victora Huga

Robotníci mora, Bedári, Deväťdesiattri, Chrám Matky Božej v Paríži... Nepatrný fragment najznámejších románov velikána francúzskej romantickej literatúry Victora Huga (1802 – 1885). Bez najmenšej známky hyperbolizácie sa môžeme o Hugovi vyjadriť ako o jednom z najslávnejších a najkvalitnejších francúzskych spisovateľov. Jeho diela sú skutočne nadčasové, pútavé a známe po celom svete, a to i medzi ľuďmi, ktorí, povedzme, nie sú až takí sčítaní a literárne vzdelaní.

Menej skúsenému čitateľovi sa môže zdať Hugov štýl písania nudný a zbytočne zdĺhavý. Môžeme to vidieť najmä v rozsiahlej románovej ságe Bedári, kde aj vedľajšiu postavu, ktorá v príbehu nezohráva až takú významnú úlohu, dokáže charakterizovať aj na desiatich stranách. Má to samozrejme svoj dôvod. Victor Hugo bol totiž mimoriadne vzdelaný historik, čo napríklad prejavil v románe Deväťdesiattri, ktorý celý venoval Veľkej francúzskej revolúcii. Vedel dokonale vykresliť aj historické súvislosti. Záležalo mu na tom, aby čitateľovi neunikol ani len najmenší detail. Bol tiež veľmi dobrým psychológom a vzhľadom na to, ako opisoval svoje postavy, aj mimoriadne empatický človek. Nič nevidel čierno-bielo, a tak takmer žiadnu postavu z jeho diel nemožno považovať len za „dobrú“ alebo „zlú“. Práve tejto téme sa budeme venovať aj v našom článku. Pokúsime sa o psychologické vykreslenie vybraných postáv, čitateľom známym, ale možno aj tým menej známym.

Portrét Victora Huga / Victor Hugo

Claude Frollo – zloduch alebo dobrák?

Kto by nepoznal postavu arcidiakona Frolla z románu Chrám Matky Božej v Paríži? Tento román totiž patrí medzi najznámejšie diela Victora Huga. Nachádza sa aj časovo – tematických plánoch slovenského jazyka a literatúry pre druhý ročník stredných škôl, dokonca je aj v niekoľkých maturitných zadaniach. Román bol aj niekoľkokrát sfilmovaný. Najlepšou a najautentickejšou filmovou verziou je podľa nášho názoru filmové spracovanie z roku 1997, kde postavu cigánky Esmeraldy stvárnila Salma Hayek. Diváci v detskom veku si ho môžu pozrieť aj v animovanej verzii Zvonár u Matky Božej z roku 1996.

V literatúre francúzskeho romantizmu, obzvlášť v románe Chrám Matky Božej v Paríži, sa stretávame s pojmom „harmónia kontrastov“. Kontrasty vytvárajú súlad (harmóniu). Najviac viditeľná je na postave zvonára Quassimoda. Navonok je škaredý, znetvorený, s množstvom fyzických disproporcií, avšak v jeho hrudi bije milujúce a ušľachtilé srdce, ktoré dokáže úprimne milovať svojich blízkych. Ako sme už v úvode spomenuli, nič nie je čierne alebo biele, a tak aj navonok negatívne konanie postavy sa dá nejako racionálne zdôvodniť. Vášne, túžby a emócie patria medzi prirodzené a silné potreby človeka. Túto myšlienku môžeme potvrdiť aj učením takých známych psychológov, akými boli napríklad Freud alebo americký psychológ Maslow.

Nekontrolovateľné vášne skončili známou tragédiou

Claude Frollo musel vzhľadom na svoje kňazské povolanie celý život žiť asketicky a všetky tieto prirodzené pudy v sebe potláčať. Čitateľ jeho postavu vníma skôr negatívne, keďže, ako je známe z deja, jeho konanie je v rozpore nielen s cirkevnými zákonmi, ale celkovo aj s morálnymi princípmi. Jeho nekontrolovateľné vášne, neustále vnútorné boje a posadnutosť ženskou krásou ho v závere privedú k vlastnej skaze.

Odkiaľ však pramenila táto posadnutosť?

Hraničnou situáciou v jeho živote bol pohľad na krásnu mladú Esmeraldu, ktorú videl z okna tancovať na námestí. V starnúcom mužovi sa začali prebúdzať dlho a intenzívne potlačované telesné túžby. V jeho prípade sa však o skutočnej láske nedá hovoriť, presnejším vyjadrením je skôr už spomenutá posadnutosť a neovládateľná túžba získať jej krásu len a len pre seba. Na realizáciu svojich cieľov využije Quassimoda, ktorého našiel ako novorodenca ležať pred dverami katedrály. Vzal ho k sebe a vychoval ho, preto mu je Quassimodo absolútne oddaný a poslúchne každý jeho príkaz. Obaja títo muži súperia o jej lásku, čo v závere románu vyvrcholí tragédiou. V prípade Quassimoda sa uplatňuje tzv. nomen est omen, keďže v preklade z latinčiny jeho meno znamená „takmer človek“ Frollo ho tak pomenoval preto, lebo už ako malé dieťa mal množstvo fyzických vád.

Obeť svojich vášní

Claude Frollo tak vo svojej podstate nebol zlý a zákerný netvor. Bol to mimoriadne vzdelaný a inteligentný muž, dokonca sa zľutoval aj nad malým Quassimodom a postaral sa oňho. Bol to človek, ktorý sa stal len obeťou svojich neovládateľných a nekontrolovateľných túžob a prostriedky, ktoré používal na ich naplnenie mu samy priniesli záhubu.

Nenapraviteľný zločinec alebo len nadmerná horlivosť a nechápavosť?

,,Myslenie je tvrdou prácou rozumu, snívanie je jeho rozkošou.“

(citát z románovej ságy Bedári)

Povenujme sa teraz bližšie aj dvom postavám z románu Bedári, ktorý je vrcholným dielom románovej tvorby Victora Huga. Týmito postavami budú: bývalý trestanec Jean Valjean a tvrdý policajný komisár Javert. Rozsiahla päťdielna románová sága nám ponúka široký diapazón zaujímavých literárnych postáv. Možno povedať, že  sa práve v tomto diele najviac uplatnila Hugova autorská dôslednosť, rozsiahle vedomosti o francúzskej aj svetovej histórii a v neposlednom rade jeho empatia a znalosť ľudských duší. Dokonale vedel opísať, kam až človeka dokáže zahnať chudoba, bezmocnosť, nenávisť a nepochopenie svojho okolia.

Väzeň číslo 24601

Príbeh Jeana Valjeana sa začína už v prvej časti románu. Ide o práve prepusteného trestanca, ktorý strávil 19 rokov na galejach v Toulone len za to, že ukradol chlieb pre hladné deti. Síce získava slobodu, ale v jeho prípade to nie je sloboda v pravom zmysle slova. Biľag bývalého trestanca sa s ním nesie všade kam sa pohne, pretože na každej policajnej stanici si musí nechať opečiatkovať preukaz prepusteného väzňa. Ak tak neurobí, automaticky je považovaný za zločinca na úteku. Jeho zatrpknutosť a pocity krivdy sú také veľké, že neverí nielen v ľudské dobro, ale prestáva veriť už aj v samého seba. 19 rokov ho totiž nikto neoslovil menom, pre každého bol len väzeň číslo 24601.

Zachráni ho milosrdenstvo

Hraničnou situáciou, kedy sa rozhodne zmeniť, opäť začína veriť v ľudské dobro a prebudí sa v ňom túžba pomáhať iným, je okamih, kedy ho jeden biskup zachráni pred doživotným väzením. U spomínaného biskupa strávil noc a nadránom mu ukradol dva strieborné svietniky. Biskup však pred policajtmi vyhlásil, že mu ich sám daroval. Vtedajší právny systém totiž recidivistov posielal automaticky na doživotie aj za ten najmenší zločin. Toto ušľachtilé gesto otvorí Valjeanovi oči a metaforicky povedané, aj srdce. Nájde si prácu v továrni, postupne sa vypracuje na riaditeľa továrne. Neskôr sa stane  starostom, postaví nemocnicu, sirotinec, domov pre starých a nevládnych. Aby definitívne „zahodil“ svoju minulosť, zmení si aj meno. Pre všetkých je pán Madeleine. Všetci obyvatelia mesta si ho vysoko vážia pre jeho skromnosť a ochotu pomáhať každému. Vo svojej továrni je totiž ochotný zamestnať aj ľudí z tých najnižších vrstiev (bývalých zločincov, prostitútky…).

Nekompromisný komisár

Idylka sa však skončí, kedy do mesta, kde je starostom, príde nový policajný komisár Javert, ktorý kedysi slúžil na galejach ako dozorca. Javert je až prehnane prísny, tvrdý, nekompromisný, možno povedať, že až fanatický policajt, ktorý je pevne rozhodnutý vyhubiť všetok zločin. Keďže celý život strávil medzi vrahmi, zlodejmi, nie je schopný prijať fakt, že aj bývalý zločinec sa môže stať počestným človekom. Avšak spomínanú prísnosť a tvrdosť uplatňuje aj voči sebe, nielen voči ostatným. V istom okamihu spozná v pánovi Madeleinovi bývalého trestanca Jeana Valjeana a začne sa niekoľkoročné zdĺhavé a fanatické prenasledovanie. Javert je totiž skalopevne presvedčený, že zločinci sú nenapraviteľní a aj keď pár rokov konajú dobro, tak skôr či neskôr sa vrátia k svojim starým sklonom. Valjean sa tiež nemieni vzdať, nie kvôli sebe, ale kvôli starostlivosti o malú Cosette. Jej matke totiž na smrteľnej posteli sľúbil, že sa o ňu postará ako o vlastnú dcéru.

Fanatizmus, ktorý prináša skazu

Podobne, ako to bolo v prípade Clauda Frolla, tak aj Javertovi jeho fanatizmus a posadnutosť prináša v závere skazu. Po dlhých rokoch prenasledovania Jeana Valjeana totiž nastane okamih, ako ho vidí zachraňovať život istému mladíkovi. Vtedy pochopí, že prenasledoval nevinného človeka a uvedomí si, ako fatálne sa v prípade Jeana Valjeana zmýlil. Nedokáže uniesť obrovské bremeno výčitiek svedomia a svoj život ukončí samovraždou skokom do rieky.

Svet postáv Victora Huga bol dynamický a pestrý

Ako vidno len z tejto ukážky, Victor Hugo svet nevidel čierno-bielo a staticky. Konanie jeho postáv, tak ako v živote, malo svoje príčiny, dôsledky a okamihy, ktoré ich formovali.  Keďže diela Victora Huga sú mimoriadne dlhé, majú zložitý dej a množstvo postáv, tak sme sa snažili zachytiť naozaj len tie najpodstatnejšie hraničné momenty, ktoré ovplyvnili následné konanie postáv. O osobnosti Victora Huga sa dozviete v článku Silvie Márie Petrovitsovej – TU.

Portrét Victora Huga / Victor Hugo
História Osobnosti

Victor Hugo: velikán literatúry, ktorý ovládol film i svet hudby

Victor Hugo (1802 – 1885) patril medzi najvýznamnejších francúzskych autorov všetkých čias. Bol básnikom, prozaikom, dramatikom, cestopiscom i esejistom, ktorého meno počul každý z nás. Zároveň patril k vedúcim predstaviteľom vrcholného francúzskeho romantizmu. Neovplyvnil len literatúru a divadlo, ale aj filmovú a televíznu tvorbu, hudbu či svet hudobného divadla. Tento rok si svet pripomína 220. […]

Read More
Edita Gruberová
Divadlo News Osobnosti PR

Časť pozostalosti Edity Gruberovej získali popredné slovenské kultúrne inštitúcie

Pozostalosť kráľovnej belkanta, Edity Gruberovej sa v septembri 2022 stala predmetom dražby aukčného domu Dorotheum. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky uvoľnilo v tejto súvislosti finančné prostriedky vo výške 20 000,- € pre zbierkotvorné inštitúcie vo svojej pôsobnosti – Slovenské národné múzeum (SNM) a Divadelný ústav (DÚ), ktoré sa v dražbe uchádzali o vybrané predmety kultúrnej hodnoty […]

Read More
„Ako briliant!“ Kostýmová výtvarníčka Irena Schanerová
Divadlo História Osobnosti PR Výtvarné umenie

„Ako briliant!“ Kostýmová výtvarníčka Irena Schanerová

Divadelný ústav v spolupráci s Divadlom Nová scéna pripravil výstavu kostýmovej výtvarníčke Irene Schanerovej pri príležitosti 100. výročia narodenia. Sprístupnenie výstavy „Ako briliant!“ Kostýmová výtvarníčka Irena Schanerová sa bude konať 7. septembra 2022 v priestoroch Divadla Nová Scéna v Bratislave. Zaujímavé kultúrne podujatia aktuálneho týždňa dopĺňa novučičká výstava z dielne Divadelného ústavu, na ktorej spolupracovalo […]

Read More
Translate »