Bratislava pod lupou: Stará radnica plná podnetov

Turistická sezóna je v plnom prúde, a tak je čas vydať sa spoznávať krásy prírody, históriu i pamiatky v zahraničí i v našej vlasti. Keďže redakcia portálu Art & History Magazine sídli v Bratislave, pozrieme sa spoločne na zaujímavé pamätihodnosti hlavného mesta Slovenskej republiky. Seriál „Bratislava pod lupou“ sa tentoraz pozrie na jeden z najvýznamnejších objektov mesta. Tým je Stará radnica.

Príjemné počasie a slniečko nás láka na vychádzky nielen v prírode ale aj na potulky mestom. Ako každé sídlo, aj Bratislava si píše svoju históriu. Počas svojej existencie jej naše hlavné mesto napísalo statočne. Či vychádzku absolvujeme ako obyvateľ mesta alebo jeho návštevník, je v meste čo obdivovať. K objektom, ktoré si zaslúžia vašu pozornosť, patrí aj krásna Stará radnica na Hlavnom námestí. Historický skvost mesta, ktorý nevynechá nijaký sprievodca ani bedeker.

Symbol mesta

Radnica bývala jedným zo symbolov mesta, jeho stredobodom i obrazom jeho bohatstva. Ako verejná budova väčšinou ju stavali (a je tomu tak aj dnes) na námestí v centre mesta. Spočiatku mali súdnu a obchodnú funkciu, keďže v ich blízkosti bývali trhy a jarmoky. Neskôr mali stavby predovšetkým reprezentačnú funkciu. Dnes mnohé z nich slúžia svojmu pôvodnému účelu, z ďalších sa stali múzeom či kultúrnym stánkom ako vyhľadávané eventové lokality. Mnohé dôležité vládne stavby a mnoho mestských radníc je známych vďaka ich výraznej architektúre. A tak tomu bolo aj v Bratislave.

Rod prešporských richtárov

Mestské privilégium udelil dnešnej Bratislave v roku 1291 posledný kráľ z rodu Arpádovcov Ondrej III. To vtedajšiemu Prešporku umožnilo okrem mnohých iných privilégií aj voľbu richtára a 12 prísažných. Na konci 13. a v prvej polovici 14. storočia boli významným rodom bratislavských richtárov Jakubovci. Táto bohatá dynastia pochádzala z územia dnešného Nemecka. V meste Jakubovci zastávali funkciu prešporského richtára skoro 100 rokov. Prvým zvoleným richtárom z tejto richtárskej dynastie bol Jakub I. Najdlhšie úradujúcim richtárom bol Jakub II., ktorý v meste “richtárčil” 46 rokov. Aj tento fakt potvrdzuje skutočnosť, že rod požíval dôveru mešťanov, keďže si v tej dobe mešťania volili richtára každý rok na sviatok sv. Juraja.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

V Prešporku však počas 13. a 14. storočia radnicu nepotrebovali. Hlavou mesta, richtárom (Stadtrichter), bol zámožný občan a funkciu vykonával vo vlastnom dome. Tam za ním prichádzali členovia mestskej rady, prísažní, ktorých bolo dvanásť. Presne tak, ako to bývalo ešte aj v 19. storočí v menších mestečká a v na dedinách v strednej Európe.

Od domu k radnici

S kamennými stenami, vlastnou vežou s cimburím začala bratislavská Stará radnica písať svoj príbeh v 14. storočí ako dom s vežou. Prvá zmienka o ňom pochádza z roku 1370. Pôvodne obytný objekt so štvorpodlažnou vežou, ktorý dal základ Starej radnici, si nechal pravdepodobne postaviť mestský richtár Jakub II. na mestskom trhovisku vtedajšieho mesta. Časom však dom aj obrannom veža zmenili pôvodný gotický vzhľad. Zaujímavosťou je, že tento bratislavský richtár vybudoval aj rodinnú hrobku a kaplnku sv. Jána Evanjelistu vo Františkánskom kostole, ktorý je najstarším kostolom v Bratislave. Tu vo svorníku gotického stĺpa kaplnky sa ako jediný zachoval rodinný erb tejto richtárskej dynastie.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Po smrti richtára Jakuba II. v roku 1374 niektorí jeho potomkovia pre svoje dlhy, odovzdali dom veriteľovi Izákovi z Marcheggu. Mesto v roku 1387 kúpilo od tohto veriteľa za 447 zlatých florénov severnú časť domu s radnou sieňou. Druhú, južnú časť domu s dvorom vlastnil ďalší syn Jakuba II. Štefan, a po ňom Štefanov syn Ladislav. V roku 1421 kúpilo mesto aj túto časť. Skutočnou radnicou sa objekt, ktorý už predtým označovali ako „praetorium“ stal až po prestavbe o rok neskôr.

Stará radnica v premenách času

Keďže jeho potomkovia neskôr dom predali, dostal sa v 20. rokoch 15. storočia do majetku mesta. Dôvodom bol fakt, že prešporské Hlavné námestie bolo primalé na to, aby bola postavená v jeho strede. Mesto sa rozhodlo kúpiť už existujúcu budovu na námestí – Dom richtára Jakuba s obrannou vežou. V nasledujúcich storočiach mesto prikúpilo všetky okolité objekty a navzájom ich prepojilo. Vznikol tak jedinečný komplex budov z rôznych období, ktoré sa harmonicky dopĺňajú a sú ideálne na štúdium architektúry.

Neďaleko nového domu s vežou stál iný dom s výraznou kovovou bránou. Vedľa bol nezastavaný pozemok a pri ňom ďalší dom. Na tomto voľnom priestore vznikol príbytok richtára Pawera s bohatou gotickou výzdobou. Po jeho smrti v roku 1430 mesto odkúpilo aj tento dom. Objekty sa rekonštrukciami spojili a slúžili pre potreby mesta na zasadnutie mestskej rady. Pôvodne mala radnica i vlastnú kaplnku. Bola na prvom poschodí nad prejazdom a susedila s radnou sieňou, kde neskôr prebiehali zasadania mestskej rady aj súdne pojednávania.

Keď v 16. storočí kaplnku zrušili, na jej mieste zriadili radnú sieň a bývalú radnú sieň prestavali na sieň súdnu. Na prízemí radnice boli sklady tovaru, vo dvore väzenie a byt kata. Veža radnice dostala svoju definitívnu podobu až po požiari v roku 1733, kedy došlo k jej rozsiahlej rekonštrukcii. Odvtedy má barokový vzhľad. K rôznym dostavbám a úpravám radnice dochádzalo aj v priebehu 19. a 20. storočia, ale vzhľad budovy už veľmi nezmenili.

Príbeh mesta písalo nielen privilégium, ale aj Luxemburgovci

Mesto ovplyvnili mnohé udalosti. Jednou z nich je príbeh rodiny uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského (1387 – 1437), ktorý chcel na Bratislavskom hrade zriadiť cisárske sídlo. Žigmund udelil Bratislave viacero nových privilégií, ktoré mali vplyv na postavenie mesta. Patrí k nim hrdelné právo, mincové privilégium, alebo erbová listina so symbolom, ktorý naše hlavné mesto používa dodnes.

Článok pokračuje pod reklamou

S radnicou sa spája aj príbeh Žigmundovej dcéry Alžbety, vdovy po kráľovi Albrechtovi a jej syna Ladislava Pohrobka. Kráľovná vdova sa rada zdržiavala v Prešporku a mestu i jeho obyvateľom prejavovala svoju priazeň. Napríklad obyvateľov mesta oslobodila na desaťročie od platenia daní, ktoré vyberala kráľovská komora. Prešporku tiež 21. júla 1441 potvrdila právo raziť peniaze spôsobom, ktorý sama predpísala. Na Vianoce toho istého roku prisľúbila Prešporčanom, že ich už nebude zaťažovať pôžičkami ani žiadať od nich vecné záruky, čím si získala ich úplnú oddanosť. Zobrazenie dcéry Žigmunda Luxemburského Alžbety a jeho vnuka môžete vidieť vo svorníkoch podjazdu vedúceho z Hlavného námestia na nádvorie Starej radnice.

Aj Stará radnica má svoju legendu

Ako píše v doslove svojej knihy Bratislavské povesti spisovateľka Mária Ďuríčková pamäťou dnešnej Bratislavy sú jej tajomné legendy. A samotná Stará radnica je stáročným príbehom mesta. Pri najbližšej prechádzke mestom spomaľte. Obzrite sa spolu s nami späť do histórie a spoznajte niektoré z legiend nášho hlavného mesta. Pri pohľade na budovu Starej radnice, nad vchodom na jej nádvorie z Hlavného námestia, môžete vidieť hlavu bielovlasého muža. Povesť hovorí, že je to krivoprísažník, člen mestskej rady, ktorého si odniesol čert. Zostala po ňom iba podobizeň na radničnom múre. Vraj ju tam vtisol prešporský rarach a údajne nejde nijako zakryť…

Stará radnica ponúka zaujímavé pamiatky nielen v exteriéroch, ale aj nádherné interiéry

Legendy však nie sú ani zďaleka všetko, čo tu môžete objavovať. Zaujme vás svojím geniom loci. To vytvárajú aj architektonické prvky a sochárska výzdoba, vitrážové okná, zaujímavé nápisy, slnečné hodiny a ďalšie zaujímavosti. Za návštevu stojí komplex budov Starej radnice aj priľahlý Apponyiovský palác. Fascinujúce nie sú len jej exteriéry.

Nech vašej pozornosti neujdú ani historické interiéry Starej radnice. Nájdete v nich nielen výstavy, ale aj stálu expozíciu o dejinách Bratislavy. Tešiť sa môžete okrem jedinečného architektonického komplexu budov tiež na krásne zachovanú pôvodnú výzdobu interiérov od stredoveku až po 19. storočie. Aj tá sa stala súčasťou expozičnej prezentácie.

Pamiatka na dunajskú povodeň a spoznáte aj bratislavské miery

Hoci mnohí prechádzajú okolo každý deň, len málokto si všimne nenápadné pamiatky na časy minulé. K tým známejším patrí pamiatka na povodeň, ktorá vo februári 1850 postihla mesto. Hladina Dunaja vtedy vystúpila o viac ako päť metrov a záznamy hovoria, že v Petržalke bolo vidieť iba strechy domov. Túto katastrofu nám pripomína na budove Starej radnice čiara s dátumom, zhruba vo výške pásu dospelého človeka. Voda Dunaja siahala vtedy až po túto značku a pod vodou bolo skoro celé vnútorné mesto. Podobnú značku nájdete aj na budove Primaciálneho paláca na rohu Uršulínskej a Laurinskej ulice.

Socha Panny Márie vraj stráži čistotu v meste

A to nie je ani zďaleka všetko, čo môžete pri návšteve Starej radnice vidieť. Na rohu budovy Starej radnice je socha Panny Márie. Podľa legendy zo 17. storočia v jedno ráno socha zmizla a na jej mieste ostal odkaz, že sa vráti až keď obyvatelia vyčistia mesto od špiny. Prešporčania sa teda dali do čistenia a deň po vyčistení mesta sa socha vrátila späť na svoje miesto. A nám na záver zostáva iba otázka. Je socha chránená pletivom pred holubmi, alebo, aby zase nezmizla z rovnakého dôvodu? Odpovedať si musíte sami.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Pamiatka aj na Napoleona

Pamiatku na Napoleona a obliehanie Prešporka vojskami Grand Armée ukrýva aj Stará radnica. Na jej fasáda sa zachovala stará delová guľa, ktorú vystrelili práve francúzski vojaci. Pripomienkou je aj socha Napoleonca na Hlavnom námestí či pamätník na uzavretie Prešporskej mierovej zmluvy v susediacom Primaciálnom paláci.