Dnes si pripomenieme ženu s obrovským géniom, Elenu Cornaro. Získala si uznanie vo svete mužov a ako prvá na svete aj doktorát!
Predošlý diel našej minisérie Slávne ženy v dejinách pripomenul ženu vzdelanú a veľmi odvážnu, ktorá nebojácne obránila hrad Neulengbach a zapísala sa aj do dejín niekoľkých slovenských miest. Dnešný článok však venujeme spomienke na Elenu Cornaro, ktorá dobyla svet vedy.
Žena, ktorá číta, je vraj nebezpečná. A čo tá, ktorá aj píše?
V jej dobe bolo nevídané, aby žena študovala a získala univerzitný titul. Žila totiž pred viac ako tromi storočiami. Viete, že po nej nazvali aj kráter na Venuši? Hovorí sa, že bola nielen mimoriadne krásna, charizmatická, emancipovaná, priebojná ale aj múdra s prívlastkom génia. Dokázala búrať zažité predstavy a meniť svet.
Stala sa členkou niekoľkých akademických obcí. Mužskí kolegovia i jej študenti milovali jej prednášky. Mala dar nadchnúť poslucháča i čitateľa svojich prednášok a diel. Či to boli humanitné alebo exaktné vedy. Hoci pôsobila ako univerzitná lektorka matematiky, fyziky a vynikala v oblasti teológii a filozofií, bola tiež vynikajúca hudobníčka a obstojná skladateľka. Aj taká bola Elena Lucrecia Cornaro-Piscopi (* 5.6.1646, Benátky – † 26.7.1684, Padova), ktorej 375. výročie narodenín si tento rok svet pripomína.
Z rodiny vplyvných benátskych patricijov, ale bez šľachtických privilégií
Benátky (v tom čase Benátska republika) sa už po stáročia tešili sláve a veľkému bohatstvu. A nečudo, že tu vznikali nádherné pamiatky a veľkolepé umelecké diela. K tamojším mecenášom umenia a vied patrila aj osvietene zmýšľajúca rodina Cornaro Piscopiovcov. Mali šľachtické výsady, bohatstvo i vplyv. Po celé generácie podporovali umenie a vedy. Niet divu, že kvalitné vzdelanie ich detí bez ohľadu na pohlavie, bolo v rodine štandardom. Z nej pochádzala i prvá doktorka filozofie na svete, matematička i obstojná skladateľka Elena Lucrezia.
Jej otec Giovanni Cornaro Piscopia bol štátnym úradníkom – prokurátorom a pokladníkom chrámu sv. Marka. Medzi benátskou šľachtou sa tešil vysokému postaveniu. V hierarchii bol tesne za benátskym vládcom – dóžom. Matka na rozdiel od otca pochádzala z extrémne chudobných pomerov. Elena Lucrezia i jej súrodenci sa narodili ešte pred sobášom rodičov. Ich spoločensky nelichotivá situácia sa zmenila až sobášom rodičov. Aj keď otec deti legitimizoval, šľachtické výsady po otcových predkoch nemohli získať. Tak to prikazovalo benátske právo. Vedno s ďalšími šiestimi súrodencami síce po celý život trpeli nemožnosťou požívať šľachtické výsady, ale získali kvalitnú výchovu a vzdelanie.
Zázračné dieťa
Od malička mala podľa jej životopiscov prekypovať múdrosťou a bystrým úsudkom. Nasávala podnety z prostredia, v ktorom vyrastala. Pulzujúci život, významní učenci a majstri umelci svojej doby to ju všetko ovplyvňovalo. Na radu rodinného priateľa, kňaza Giovanna Fabrisa, začala získavať klasické vzdelanie, čím v nej odmlada podporovali záujem o jazyky. Otec nešetriac prostriedky zabezpečil pre ňu chýrnych učiteľov. Samozrejmosťou kvalitného vzdelávania boli jazyky vzdelancov a akademickej pôdy, gréčtina a latinčina. Už ako 7-ročná mala plynule rozprávať grécky i latinsky. Postupne ovládla aj francúzštinu a španielčinu. Pritom písala poéziu a skladala hudbu.
Od lingvistiky k prírodným vedám i filozofii
Jazyky jej nestačili, a tak sa vrhla aj na exaktné vedy. Študovala matematiku, astronómiu a fyziku. Neskôr prešla až k filozofii a teológii. Svoje znalosti si nerozširovala len čítaním, ale aj absolvovaním vedeckých a intelektuálnych dišpút s miestnymi intelektuálmi.
Vychýrená kráska dávala nápadníkom košom
Lesk palácov a šarm bohatých aristokratov ju nelákali. Vidiac frivolnosť spoločnosti odmietala nápadníkov jedného za druhým. A radšej vstúpila do kláštora benediktínok. Benediktíni a aj ich ženská vetva rádu pestovali vedu, hoci sa ich regula riadila jednoduchým heslom Ora et labora, teda “Modli sa a pracuj!” Podľa životopiscov zložila Elena Cornara prvé sľuby vraj ako 11-ročná. No jej otec ju od definitívneho života v kláštore odhovoril. Presvedčil ju, aby prelomila spoločenské tabu a začala študovať na univerzite v Padove. V tej dobe bolo skôr nevídané, aby ženy študovali, a dokonca na školách s mužmi. Nevídané sa stalo realitou. Elenu na štúdia filozofie a teológie na prekvapenie mnohých naozaj prijali. Medzitým sa venovala prekladom a písaniu kníh.
V roku 1668 tejto vzdelanej žene, ktorá rozprávala aj hebrejsky či arabsky, venoval svoje dielo filozof Carlo Rinaldini. Už o dva roky na to sa stala prezidentkou benátskej spoločnosti Accademia dei Pacifici.
Žena káže o Bohu?
Patrila medzi výborných študentov s mimoriadnym nadaním. Komisia na Padovskej Univerzite jej jednomyseľne odobrila udelenie doktorátu z filozofie a teológie. Kým v prvom odbore problém nik nevidel, zato doktorát teológie vetoval kancelár univerzity, kardinál Gregorio Barbarigo. Nesúhlasil, aby ho Elena získala, keďže ešte vtedy žena nemohla vyučovať katolícku teológiu a ani kázať o Bohu. Katechétky sa stali realitou až o stáročia neskôr.
Excelentnou obhajobou nadchla každého
Po zložení náročných skúšok viac než hodinu prednášala excelentnú prednášku a oslnila aj dišputou o Aristotelovi v latinčine. Stručnou, jasnou, inovatívnou a mimoriadne zaujímavou argumentáciou uchvátila nielen komisiu ale aj ostatných prítomných.
Boli medzi nimi benátski senátori a univerzitní profesori z Padovskej univerzity. Medzi hosťami boli aj pedagógovia z univerzít v Bologni, Perugii, Ríme i Neapole. Akademickú obec zastupovali aj početní študenti. Doktorát z filozofie tak získala 25. júna 1678 ako prvá žena na svete. Na Padovskej univerzite ho ďalších sedem desaťročí nezískala žiadna zo žien.
Slávna Benátčanka, Elena Cornaro, podporovala charitu a venovala sa hudbe
Elena strávila ostatných šesť rokov života cestovaním, dovzdelávaním sa ale aj písaním, prekladmi, verejnými prednáškami a dišputami. Vyučovala na svojej alma mater a študenti hltali jej zaujímavé, stručné a pritom inovatívne prednášky. V roku 1669 sa stala spolupracovníčkou významných akadémií v Padove, Ríme, Benátkach a Siene. Vtedy preložila zo španielčiny do taliančiny aj dielo kartuziánskeho mnícha Landspergia, Rozhovory s Kristom.
Podporovala charitu a venovala sa hudbe
Elenu Lucreziu Cornaru poznali nielen ako mimoriadne rozhľadenú krásku sršiacu géniom. Ale tiež ako veľmi priateľskú a dobrosrdečnú osobnosť. Voľný čas si krátila dobročinnosťou i hudbou. Bola mimoriadne hudobne nadaná. Ovládala hru na niekoľko hudobných nástrojov. Teoretické i praktické poznatky zúročila aj vo vlastných kompozíciách. Zomrela predčasne vo veku 38 rokov na tuberkulózu. Pochovali ju v bazilike sv. Justíny (Basilica di Santa Giustina) v Padove.
Vzor mnohých žien
Hoci by sa zdalo, že sa na ňu zabudlo, opak je pravdou. Stala sa vzorom mnohých žien i mužov na ceste za vzdelaním. Ani najbližšie desaťročia a niekde ešte aj storočia univerzity neotvorili svoje brány ženám. No inšpirovala ich, aby sa boja nevzdali. O tom, že aj žena vie vo vede byť prínosom nás presvedčila už na konci 17. storočia tá, ktorá sa právom mohla pýšiť doktorským titulom. Už krátko po jej smrti sa opäť sumárne vydali jej diela a v Padove jej postavili sochu. Výjav jej promócií zobrazili v okne Cornaro, ale v roku 1906 ho inštalovali aj v západnom krídle Thompson Memorial Library na Vassar College. Nachádza sa tiež na nástennej maľbe Giovanna Romagnoliho na Pittsburskej univerzite. Spoločnosť Google si pripomenula jej 373. narodeniny pomocou sviatočného loga.
