Kam za kultúrou v predveľkonočnom týždni a počas sviatočných dní? Prinášame ďalšie vydanie našej pravidelnej rubriky. Okrem sviatočnej nálady s hudbou sa pozrieme do slovenských múzeí a galérií. Prezradíme, kam na koncerty vo sviatočnej nálade i to kam na výstavu?
Aj dnes prinášame odpovede na našu tradičnú otázku „kam za kultúrou?“. Tentoraz však svoju pozornosť zameriavame na zaujímavé výstavy. Ak však patríte k priaznivcom hudby a nevadí vám za ňou prísť do Bratislavy, poteší vás bohatý veľkonočný program Slovenskej filharmónie. Utorok (4.4.) patrí v Malej sále Slovenskej filharmónie duchovným piesňam Cithara sanctorum v podaní súboru starej hudby Solamente naturali. Veľká noc so Slovenskou filharmóniou vyvrcholí v stredu a na Zelený štvrtok veľkolepým uvedením Dvořákovho Requiem. Po boku Slovenskej filharmónie a Slovenského filharmonického zboru sa predstavia česko-slovenskí sólisti. Pod taktovkou vynikajúceho rumunsko-rakúskeho dirigenta Iona Marina bude účinkovať kvarteto sólistov. Sú to sopranistka Kateřina Kněžíková, mezzosopranistka Jarmila Balážová, tenorista Peter Berger a bas Jozef Benci.
Kam za kultúrou počas Veľkej noci? Zavítajte aj do múzea SNM-Hrad Červený Kameň
Ak patríte medzi milovníkov divadla, pripravte sa na neobyčajnú jazdu dychberúcim svetom fantázie a zázrakov na hrade Červený Kameň. Zažijete ju počas veľkonočných sviatkov v dňoch 8. – 10. apríla 2023, na kedy pripravili divadelné prehliadky Alica v krajine zázrakov. Pre veľký divácky úspech sa na hrad v Malých Karpatoch rozprávková Alica vracia už tretí rok za sebou! Asi každý z Vás pozná príbeh Alice v krajine zázrakov od Lewisa Carrolla, ale určite ste ho ešte nikdy nevideli spracovaný podobným spôsobom. V podmanivom divadelnom predstavení budete nielen svedkami, ale aj účastníkmi najznámejších scén z literárnej klasiky. Stretnite sa so samotnou Alicou spolu so srdcovou kráľovnou, šialeným klobučníkom alebo mačkou Škľabkou.
Dej sa bude odohrávať v neopakovateľnom prostredí rozprávkového hradu Červený Kameň, kde vás očarí nádherná architektúra a fascinujúce pivničné priestory. Vynikajúci herci, kostýmy, make-up, efekty a oslnivá scénografia vás vtiahnu do fantazijného sveta ako nikdy predtým. Ak chcete vidieť fantastické divadlo v ešte krajšom prostredí a vychutnať si príbeh, ktorý poznáte, vnímaný úplne iným pohľadom, netreba už o ničom ďalej rozmýšľať. Navštívte hrad Červený Kameň a nezmeškajte túto úžasnú príležitosť. Začiatok prehliadky je každú celú hodinu od 10.00 do 16.00 hod. (s prestávkou o 13.00 hod.) Vstupenky si môžete zakúpiť online prostredníctvom aplikácie GoOut alebo priamo na mieste v dňoch podujatia.
Kam za kultúrou? Tento týždeň aj na zaujímavé výstavy
Na nesmelé prvé jarné dni máme pre vás tipy na výstavy. V tejto časti myslíme na priaznivcov nielen výtvarného umenia. Kam teda na výstavu? Pozrieme sa na výstavu o zásadných zmenách na mape Európy, o osobnosti, živote a diele Martina Benku, ako sa menil Zuckermandl v bratislavskom Podhradí, ale aj na výstavu rekonštrukcie diela Posledná Večera svetoznámeho Leonarda da Vinciho. Niektoré zaujímavé výstavy už končia, takže ešte posledná šanca navštíviť ich.
Článok pokračuje pod reklamou
Majster Leonardo v Kaštieli Radoľa
Kysucké múzeum sprístupnilo vo februári 2023 v Kaštieli Radoľa výstavu akademického maliara Stana Lajdu. Výstava predstavuje súbor detailov autorovej rekonštrukcie svetoznámeho diela Posledná večera v mierke 1:1, ktoré vytvoril renesančný génius Leonardo da Vinci. Žilinský rodák Stano Lajda, známy aj pod menom „Slovenský Leonardo“ je i vášnivým zberateľom kópií Leonardovej Poslednej večere. Vyštudovaný reštaurátor a skúsený umelec pracoval na rekonštrukcii dnes už zo 60 % zničeného obrazu viac ako desať rokov. Tento, podľa jeho názoru „najkopírovanejší umelecký artefakt“ zbiera už vyše pol storočia. Na výstave prezentuje časť svojej rozsiahlej zbierky, ktorá má len v elektronickej podobe okolo 5000 rozličných spracovaní Leonardovho námetu. Putovnú výstavu jeho rekonštrukcie už videli tisícky návštevníkov doma i v zahraničí. Pozrieť si ju môžete aj vy do 28.5.2023.
Kysucká Odysea: Od pravekých ľudí po astronautov
Keď už budete na Kysuciach, za prehliadku stojí aj stála expozícia Kysucká Odysea: Od pravekých ľudí po astronautov v priestoroch Vlastivedného múzea v Krásne nad Kysucou. Zoznámite sa s kópiou mamuta v životnej veľkosti i s mláďaťom pravekého nosorožca. Cestou po praveku zase s pračlovekom typu Homo sapiens sapiens sediaceho pri ohnisku. Neolit vám priblíži prvých roľníkov na Kysuciach pri práci a Slovanov predstaví slovanská rodina – muž a žena s dcérou v tradičnom odeve. Prejdete sa raným stredovekom cez renesanciu, ktorú zastupuje šľachtický pár – palatín Juraj Turzo s druhou manželkou Alžbetou Czoborovou – stojaci pred zámkom v Bytči. Spoznáte aj nielen tradičné oblečenie Valacha ako pastiera, ale aj interiér a inventár príbytku – koliby.
A ani sa nenazdáte a ste v novoveku. Ten venujú bitke pri Budatíne. Priemyselný vek reprezentuje scéna z budovania Košicko-bohumínskej železnice a kozmický vek zase astronaut Eugen Andrew Cernan pri prechádzke po mesačnom povrchu.
Ako sa menilo miesto medzi Dunajom a bratislavským hradom
Ak vás zaujíma ako sa menil kúsok Bratislavy medzi Dunajom a hradným bralom, odporúčame navštíviť výstavu v SNM-Múzeu kultúry karpatských Nemcov pod názvom Premeny Zuckermandla. Osada Zuckermandl sa nachádzala v južnej časti bratislavského Podhradia medzi hradným bralom a Dunajom. Pôvodne samostatná obec rybárov, lodníkov, lodných tesárov a mlynárov mala vlastné zastupiteľstvo, vlastnú políciu i školu. Jej nezávislosť sa skončila v roku 1851 pričlenením k Bratislave.
Podhradie vtedy vytvorilo štvrtý mestský obvod – Tereziánsku štvrť. Bol to však i začiatok úpadku tejto mestskej časti. Keď sa koncom 19. stor. na nábreží Dunaja vybudovala električková trať, dostal sa čiastočne Zuckermandl a Vydrica pod úroveň terénu. Mnoho budov sa odstránilo pri budovaní nábrežnej komunikácie, pri dokončovaní tunela a aj pri výstavbe Nového mosta (Most SNP). Dnes z Zuckermandla ostalo iba niekoľko stavieb okolo kostolíka Sv. Trojice.
Ikonický bratislavský Most SNP na výstave
Ak vás zaujíma história a archeológia Bratislavy, tak máme aj pre vás tip. SNM – Archeologické múzeum a SNM – Múzeum židovskej kultúry sprístupnilo 24.3.2023 v Múzeu židovskej kultúry výstavu Most SNP – archeológia, história miesta a židovskej komunity. V jeden deň navštívite dve múzeá a absolvujete prehliadku časti Bratislavy v Podhradí. Dozviete sa aj poznatky archeológov a historikov na tento významný priestor v hlavnom meste. Keďže je kapacita účastníkov podujatia obmedzená, je potrebné svoju účasť nahlásiť vopred mailom SNM-Múzeu židovskej kultúry. Ikonickej stavbe Bratislavy Mostu SNP, ktorý vyhlásili za slovenskú stavbu 20. storočia v kategórii mosty, musela pred 50 rokmi ustúpiť rozsiahla zástavba. Obyvatelia, ktorí zažili Bratislavu ešte bez Mosta SNP, však vnímajú stratu historicky a architektonicky veľmi hodnotných budov. Výstava predstaví návštevníkovi Most SNP a priestor v ktorom sa nachádza podrobne od podzemia až po dnešnú podobu.
Milovník Mozarta a Beethovena svoj život zasvätil kultivovaniu slovenského prostredia
Na Bratislavskom hrade si ešte do 1.5.2023 môžete pozrieť nami už neraz avizovanú výstavu Martin Benka. Výstava predstavuje mnoho stránok z jeho osobnosti a rozmanitej tvorby. Spoznáte diela zaujímavého „renesančného” človeka so všestrannými umeleckými záujmami. Martin Benka zasvätil svoj život estetike a kultivovaniu slovenského prostredia. V rámci svojej tvorby si vytvoril neopakovateľný rukopis, ktorým citlivo reflektoval obraz slovenskej prírody. Tento milovník Mozarta a Beethovena bol zručným maliarom, grafikom a dizajnérom.
O Martinovi Benkovi je známe, že okrem maľby a kresby sa venoval aj grafike a hudbe. Vo svojom ateliéri zakladal s priateľmi sláčikové kvartetá a organizoval komorné koncerty. Zaujímavosťou v jeho dizajnérskom diele sú hranaté „kubistické” husle evokujúce voľné inšpirácie slovenskou ľudovou ornamentikou.
Benka daroval podstatnú časť svojej zbierky okolo 5200 výtvarných diel, korešpondenciu a knižnicu československému štátu. Vo svojom testamente odkázal štátu aj zvyšok svojej pozostalosti, okrem umeleckých artefaktov i zariadenie svojho domu, resp. ateliéru v Martine, v ktorom bolo v roku 1972 otvorené Múzeum Martina Benku.
Ako sa zrodila nová hranica
Ďalším tipom pre milovníkov histórie je výstava o zásadných zmenách na mape Európy Trianon – Zrod novej hranice. Hoci od podpísania Trianonskej mierovej zmluvy uplynulo vyše 100 rokov, jej prijímanie je dodnes dodnes pálčivou a značne kontroverznou témou. Mapuje udalosti, ktoré sa diali 4. 6. 1920 po podpísaní mierovej zmluvy vo francúzskom Versailles. Výstavu poňali jej autori ako príspevok k zdokumentovaniu zložitého procesu rozpadu historického Uhorska a začleňovaniu Slovenska do nového československého štátu. Jadro výstavy venujú vojenským operáciám a diplomatickému zápasu o južnú hranicu medzi Československom a Maďarskom na pozadí prebiehajúcej mierovej konferencie v Paríži. Komplikovaný zrod novej hranice približuje aj prezentácia vzácneho kartografického materiálu, s ktorým pracovala československá delegácia na mierovej konferencii v Paríži. Do výstavy zakomponovali aj problematiku osobností slovenského politického a kultúrneho života, ktoré sa s ideou československého štátu nestotožnili a vnímali ju ako popretie historického práva svätoštefanskej koruny. Zaujímavú výstavu si môžete pozrieť v priestoroch Bratislavského hradu už iba do 1.5.2023.
Za hudbou aj na výstavy
A keď už budete na Bratislavskom hrade, potešiť sa môžete aj ďalšími výstavami. Len do 16.4.2023 tu nájdete výstavu Dary pápežov Slovensku, či výstavu venovanú sakrálnemu umeniu Na slávu a chválu. Milovníkom hudby pripomíname dvojicu výstav venovaných významným osobnostiam sveta hudby. Do 1.5.2023 si nenechajte ujsť nami neraz avizovanú výstavu Z pozostalosti Edity Gruberovej či atraktívnu výstavu Miro Žbirka: Roky a dni.
Rodina v tradičnej ľudovej kultúre Záhoria
Výstava v Záhorskom múzeu v Skalici pod názvom Rodina v tradičnej ľudovej kultúre Záhoria približuje rodinné zvyky v kontexte životného cyklu. Spája ich najmä s tromi kľúčovými udalosťami v živote človeka: narodenie, svadba a pohreb vidieckeho obyvateľstva Záhoria. Rôznorodosť rodinných obyčají ilustrujú fotografie zbierkových predmetov a dopĺňajú fotografie z rôznych pamäťových inštitúcií a súkromných osôb z oblasti Záhoria a Myjavy z konca 19. storočia do 70. rokov minulého storočia. Výstava potrvá do 30. júna 2023.
Kam za kultúrou v Košiciach?
Poznáte Nomádov Európy? Nie? Potom máme pre vás tip. Zájdite do Východoslovenského múzea v Košiciach. Do 4.6.2023 tam nájdete výstavu NOMÁDI EURÓPY. Výstava prináša neuveriteľný príbeh odvahy, šikovnosti a vynaliezavosti jednoduchých roľníkov z najchudobnejších horských regiónov severozápadného Slovenska a Spiša. Prostredníctvom dobových fotografií a starožitných drôtených i plechových výrobkov približuje históriu pôvodného remesla. Dokumentuje remeselný fortieľ, ktorý drotárov preslávil po celom svete i unikátnu technológiu, ktorou drôt spracovávali bez použitia spájkovaných či zváraných spojov.
Kam za kultúrou s deťmi? Do Bibiany!
K našim tipom kam za kultúrou nepochybne patrí aj Medzinárodný dom umenia pre deti – BIBIANA. V jej priestoroch si do 16.4.2023 môžete pozrieť výstavu mladého výtvarníka Ondřeja Brýnu. Medzifáza rozpovie príbeh tvorby jeho bábkových animovaných filmov a klipov. Oboznámite sa s tým, ako taký film vzniká od skíc, výtvarných návrhov až po hotové bábky. Výstava je doplnená o projekcie, prostredia, scény a rekvizity, ktoré vás vtiahnu do jeho čarovného sveta.
Veríme, že sme vás inšpirovali a zažijete krásne sviatky.
Zdroj: BIBIANA, Slovenské národné múzeum, Hrad Červený Kameň Kysucké múzeum Čadca, Východoslovenské múzeum Košice, Záhorské múzeum Skalica
