Novinky

Oplatí sa vidieť: výstava Martin Benka

Výstava Martin Benka / SNM

Na Bratislavskom hrade nájdete výstavu venovanú osobnosti slovenského maliara Martina Benku. Pripravilo ju SNM-Historické múzeum a SNM-Múzeum v Martine. Výstava predstavuje mnoho stránok jeho osobnosti i jeho rozmanitú tvorbu. Otvorili ju síce ešte v septembri 2018, no 30. 9. 2022 končí.

Martin Benka (1888 – 1971) je jeden zo zakladateľov slovenskej výtvarnej moderny prvej polovice 20. storočia. Umelec pôvodom zo Záhoria precestoval Európu, no najviac mu prirástla k srdcu severoslovenská horská krajina. Svoj život zasvätil kultivovaniu slovenského prostredia. Bol milovníkom Mozarta a Beethovena, zručným maliarom, grafikom a dizajnérom. Benkovu maliarsku tvorbu predstavujú štúdie slovenskej krajiny a krojov v najírečitejšej podobe. Väčšina z nich zachytáva slovenskú prírodu, monumentálne prírodné scenérie v ich vzácnej súhre s človekom. A takého ho prezentuje aj výstava.

Martin Benka
Maliar Martin Benka vo svojom ateliéri, rok 1929. Zdroj: digitalniknihovna.cz via Wikimedia Commons

Modernista na slovenský spôsob

Výnimočnosť jeho diel spočíva nielen v samotnom výbere tematiky. Maľoval to, o čom vedel, že je to ľuďom blízke a páči sa im to. Možno aj preto dnes mnohí bežní ľudia poznajú jeho tvorbu. A práve to z neho robí jedinečného slovenského maliara. Na počiatky jeho výtvarnej tvorby nadväzuje tvorba 20. a 30. rokov minulého storočia, kedy sa jeho maliarsky štýl zmenil. Inšpirácie hľadal na miestach v okolí Martina, Ružomberka, Považia, na Orave, v Terchovej, na Liptove, v Košiciach a na Šariši. Ako povedal sám Martin Benka „Príroda mi bola studnicou, knihou, z ktorej som čerpal poučenie, ateliér mi bol svätyňou.

Martin Benka
Zo stále expozície Múzea Martina Benku. Zdroj: SNM Martin - Múzeum Martina Benku

Martin Benka zobrazoval človeka v harmónii s prírodou

Vrcholná Benkova tvorba predstavuje horskú prírodu Slovenska. Dosvedčujú to obrazy Na liptovských holiach (1925), V doline (1927), Cez rozvodnenú rieku (1927), Dve ženy (1933), Horské ženy liptovské (1936). Typickými sú kompozície pozostávajúce z údolí a hôr na pozadí s postavami mužov a žien v pastelových farbách v popredí. Keďže pre Benku vždy bolo dôležité zobraziť človeka v dokonalej harmónii s prírodou, jeho obrazy sa vyznačujú poetikou. Menej známa je jeho tvorba zo 40. a 50. rokov Verní rodu (1940 – 1943), Pred svadbou (1944) či Matkina neha (1955 – 1960).

Štúdie plné maliarových pocitov

Celkový obraz o umelcovom maliarskom zameraní dotvára drobná maliarska tvorba. Neopakovateľnú hodnotu majú Benkove štúdie slovenskej krajiny. Len krojových štúdií sa zachovalo takmer sto. Výstižne predstavujú nielen jeho pocity a zážitky z potuliek po Slovensku, ale aj etnografický a portrétový charakter. Skíc z terénu sú stovky. Z Benkovej ranej tvorby sa zachovali štúdie, ktoré signoval ako M. Benyka.

Výstava Martin Benka / SNM

Martin Benka, známy ilustrátor

Maliarovi bola téma ľudovosti mimoriadne blízka. Obohacoval ju o rozprávkovo-žánrové námety. Takto ilustroval Detvana, Hájnikovu ženu, robil grafickú úpravu Dobšinského Prostonárodných povestí. Venoval sa aj knižnej tvorbe, ktorá patrí medzi trvalé hodnoty knižného umenia na Slovensku. Vrcholom jeho knižnej tvorby bolo vydanie autobiografickej knihy Za umením.

Tvorca archaického písma

Martin Benka mal špecifickú záľubu. Tvoril archaické slovanské písmo. Ovplyvnil tým úžitkovú i knižnú grafiku. Vytvoril oltárny triptych a celkovú výzdobu seminárnej kaplnky v Spišskej kapitule. Podľa jeho obrazov Melódie DetvyVajnory ako prvé monumentálne diela osadili dve tabule z leptaného skla na kolonádovom moste v Piešťanoch.

Martin Benka / SNM

Miloval hudbu

Málokto však pozná vášeň známeho slovenského maliara pre hudbu. Svoje kúsky maľoval v ateliéri pri hudbe Beethovena a Mozarta. A nielen to. Bol zanieteným interpretom. Často si zahral na husliach i na cimbale. Skomponoval niekoľko menších husľových skladieb, a dokonca vyrobil zopár prototypov huslí.

Oceňovaný autor

V roku 1937 ocenili jeho obraz Krajina z Terchovej na svetovej výstave v Paríži striebornou medailou. S motívom tohto obrazu bola vytvorená známka, ktorá na výstave vo Viedni v roku 1998 získala tretie miesto.

Cena Martina Benku

Cena Martina Benku
Cena Martina Benku. © Televízia Turiec

Z finančnej pozostalosti sa podľa maliarovho želania každoročne udeľuje mladým výtvarným talentom Cena Martina Benku. O ocenených v roku 2021 sme informovali v osobitnom článku TU.

 

Zdroj: SNM

One thought on “Oplatí sa vidieť: výstava Martin Benka”

Comments are closed.

Kam za kultúrou? Naše tipy od pondelka 7. októbra 2024
Culture Divadlo Eventy Folklór Hudba Kam za kultúrou News Odporúčame PR

Kam za kultúrou? Naše tipy od pondelka 7. októbra 2024

Na prahu nového týždňa tu pre vás všetkých máme ďalší diel tipov Kam za kultúrou. Ktoré sú naše tipy na týždeň od pondelka 7. októbra 2024?

Read More
Víťazi s medzinárodnou poroou / Maľba 2024
Community Culture Eventy Kam za kultúrou News Odporúčame PR Výtvarné umenie

Podpora mladého umenia pokračuje. Sú známi víťazi súťaže Maľba 2024

Podpora mladého umenia pokračuje. Sú známi víťazi súťaže Maľba 2024 a otvorená je aj výstava diel finalistov aktuálneho ročníka v Galérii Nedbalka…

Read More
Kam na výstavy
Architektúra Culture Eventy Kam za kultúrou Výtvarné umenie

Múzeá a galérie volajú. Októbrové tipy na výstavy sú už tu

Múzeá a galérie volajú. Októbrový špeciál rubriky Kam za kultúrou so zaujímavými tipmi na atraktívne výstavy je už tu…

Read More
Translate »