Adventné a vianočné koncerty sa po celom svete tešia nesmiernej obľube. Tradične mávajú veľmi vysoké čísla návštevnosti. No už druhý rok práve v tomto čase zívajú hľadiská sál koncertných domov na Slovensku prázdnotou. Našťastie, pre svojich priaznivcov pripravili online koncerty, a tak bez skvelej hudby úplne nezostávame. Štátna filharmónia Košice (ŠfK) uviedla vianočný koncert premiérovo v živom streame už 16. decembra 2021. Večer plný zážitkov s košickými filharmonikmi sa niesol na tónoch nádhernej hudby.
Štátna filharmónia Košice (ŠfK) slávila v štvrtkový večer so živým vysielaním koncertu svoju premiéru. A to aj napriek tomu, že má bohaté skúsenosti s koncertmi streamovanými zo záznamu. Živý stream koncertu je z organizačno-technického, ako aj umeleckého hľadiska náročnejší. Prináša atmosféru koncertu do domácností ale v jedinečnom duchu. A tak aj bolo. Košickí filharmonici uviedli pod taktovkou hosťujúceho dirigenta Zbyňka Müllera upravený vianočný program. Dramaturgia nám teda ponúka diela dvoch velikánov klasickej hudby, ktorých jubileá si práve v tomto roku pripomíname. Priniesla dvojicu diel – obe ladiace k atmosfére Vianoc. K ním v barokovom duchu určite patrí Vivaldi. Samozrejme, aj Dvořákova „Vianočná“ symfónia.
Vivaldiho koncert zahájil Vianoce so ŠfK
Prvá časť koncertu patrila geniálnemu talianskemu skladateľovi baroka Antoniovi Vivaldimu. Hoci jeho najslávnejším husľovým opusom je cyklus koncertov Štyri ročné obdobia, aj Koncert pre dvoje husle a mol (RV 522) má čo ponúknuť. Je súčasťou 12-dielneho súboru koncertov pre sláčikové nástroje – L’estro armonico (Harmonická inšpirácia), Op. 3. V každej po sebe idúcej skupine troch koncertov je prvý pre štyri husle, druhý pre dvoje husle, sláčiky a continuo a tretí koncert pre sólové husle. Tieto diela sú živé, bujaré s brilantnými allegrami. Navodzujú pocit talianskej vášne a dobrého humoru.
Slávne dielo barokového velikána sa stalo štandardom 18. storočia. No priťahuje dodnes.
Súbor po prvý raz vydal Vivaldi v roku 1711. Stalo sa tak nie doma v Taliansku, ale v nizozemskom Amsterdame. Venoval ho synovi toskánskeho veľkovojvodu Cosima III. Medičejského. Hrávali ho nielen jeho žiaci v slávnej benátskej škole Ospedale della Pietà. Celý cyklus sa okamžite po vydaní stretol s veľkým ohlasom. Antonio Vivaldi si ním zaistil svetovú kariéru. V nasledujúcich 32 rokoch mal viac ako 30 dotlačí. Už jeho súčasníci považovali cyklus za jedno z najinšpiratívnejších inštrumentálnych diel 18. storočia. Stal sa koncertným štandardom huslistov svojej doby. Niet divu, skladateľ Johann Sebastian Bach až šesť z nich upravil pre klávesové nástroje. Vivaldiho L´estro armonico sa aj dnes, po Vivaldiho znovuobjavení, teší obľube.
Kontrastné i nápadité. ŠfK s dušou Antonia Vivaldiho
Na koncerte sme si vypočuli ôsmy diel Vivaldiho cyklu L’estro armonico. Jeho 3-časťový Koncert pre dvoje husle a sláčiky a mol (RV 522) ponúka zaujímavé interakcie sólových partov. Chopili sa ich koncertní majstri ŠfK – Maroš Potokár a Mátyás Mézes. V podaní sólistov a košických filharmonikov pod taktovkou Zbyňka Müllera sme boli od prvého tónu svedkami elektrizujúcej interpretácie.
Prvá a tretia časť – Allegro – sú radostné a živé. Rýchle časti typické bravúrou sú bohaté na brilantné pasáže. Prinášajú nápadité témy, ktoré uchvátia poslucháčov aj dnes.
Dvojica sólistov predviedla v poslednej časti tohto koncertu precíznu rytmickú zladenosť a skladateľovi blízku spevnosť. Prostredná časť Larghetto e spiritoso je voči prvej a tretej časti v kontraste. Je pomalá a vládne jej hĺbavá skoro až smutná atmosféra. Vďaka svojim harmonickým postupom je pre poslucháčov veľmi príťažlivá.
Inšpiratívny Vivaldi v Košiciach
Sólisti ju zahrali precítene a dali priestor nádhernej ornamentike, ktorá táto časť charakterizuje. V sólových partov dvoch huslí Vivaldi zakomponoval rovnováhu medzi obsahom, krásou a virtuozitou. A tú aj sólisti večera Maroš Potokár a Mátyás Mézes predviedli. Vstupy orchestra košických filharmonikov dopĺňali fascinujúcu invenciu sólistov inšpirovanú vokálnou hudbou. Vo finále Koncertu sólisti a orchester na seba úzko nadviazali v brilantných imitačných postupoch. Hudba vychádzala z viacdielneho ritornela. Nástupy témy obohacovali brilantné sólistické pasáže až do dynamicky grandiózneho záveru. Zvlášť krásny bol veľmi melodický sólo part v tretej časti.
Spolupráca sólisti – dirigent – orchester ŠfK bola veľmi kvalitná. Videli sme súhru dirigenta s orchestrom. Zbyněk Müller dirigoval s plným nasadením a veľmi koncentrovane. Mal prirodzené, presné, zrozumiteľné gestá. Plnohodnotne sa venoval ako orchestru, tak aj sólistom. Orchester pod jeho taktovkou budoval dokonalé frázy, pracoval s gradáciou a dynamikou. Zabezpečil, že sólisti mali možnosť vyniknúť. Niet divu, veď 13 rokov Košickým filharmonikov aj dirigoval v úlohe šéfdirigenta. Inšpiratívny zážitok!
Krátka prestávka priniesla dramaturgický úvod
Nasledovala krátka prestávka. V nej sa divákom sledujúcim live stream koncertu či už na Facebooku alebo na platforme Youtube prihovorila riaditeľka Štátnej filharmónie Košice, pani Lucia Potokárová.
Po nej sa slova ujal lektor dramaturgie. Návštevníci sa radi o dielach na koncertoch čo-to dozvedia od tých najpovolanejších. Peter Katina nás pútavo previedol oboma uvedenými dielami. Ponúkol známe i menej známe informácie, skryté súvislosti a zaujímavé “pikošky”.
Na vianočnú nôtu s Antonínom Dvořákom
V druhej časti sme si vypočuli Symfóniu č. 6 D dur, Op. 60 českého velikána Antonína Dvořáka, taktiež tohtoročného „oslávenca“. Patrí medzi prvé diela, vďaka ktorým si skladateľ spravil veľké meno. Získal uznanie a v medzinárodnom kontexte sa etabloval ako jeden z popredných skladateľov svojej doby.
Ešte v 70. rokoch 19. storočia čiastočne opustil experimenty a vrátil sa k tradičným formám symfónie či sláčikového kvarteta. Stal sa tým ich čelným predstaviteľom. Na konci 19. storočia ich vracia na výslnie a sám si zabezpečil medzinárodnú slávu. Antonín Dvořák sa zoznámil s dirigentom Hansom Richterom. Ten si po úspešnom uvedení skladateľovej tretej Slovanskej rapsódie 16. novembra 1879 vo Viedni si u neho vyžiadal pre nasledujúcu sezónu novú symfóniu. Dvořák súhlasil. Koncom augusta 1880 sa vrhol do komponovania. V priebehu siedmych týždňov napísal svoju v poradí už šiestu symfóniu. Len čo ju dokončil, prehral ju dirigentovi Hansovi Richterovi. Mimochodom, jedným z najvýznamnejších propagátorov Dvořákovej tvorby na medzinárodnej scéne bol práve Richter. Táto symfónia má aj svoje prvenstvo – bola vydaná tlačou v berlínskom vydavateľstve Simrock.
Čelil ťažkej voľbe. Mohla medzinárodný úspech zmariť jeho českosť?
Antonína Dvořáka vo vlasti považovali za symbol znovuzrodenia českého umenia. Na druhej strane, v Rakúsku si na vlastnej koži zažil antipatie voči všetkému českému. Naplno sa to prejavilo aj pri plánovanom prevedení Symfónie č. 6 vo Viedni (1880). Hoci dirigenta Hansa Richtera dielo nadchlo, pravdepodobne Viedenskí filharmonici dali z národnostných dôvodov jeho uvedeniu stopku. V dôsledku vyhrotenej politickej situácie sa termín viac ráz presúval až sa zrušil. Antonín Dvořák sa ocitol v diléme: buď národná hrdosť a vernosť českému národu alebo medzinárodný úspech. Svoju premiéru mala 25. marca 1881 v Prahe. Dostalo sa jej nadšeného prijatie a tretia – mimoriadne vydarená veta Scherzo – sa stala hudobným hitom. Medzinárodný úspech sa aj tak čoskoro dostavil. Začali ju uvádzať na programoch koncertov v mnohých európskych mestách. Dobyl s ňou Londýn, Lipsko, Drážďany, Budapešť a v roku 1883 aj USA. Viedenskí filharmonici toto Dvořákovo dielo po prvý raz uviedli až v roku 1942.
Majster symfonických opusov
Symfónia č. 6 D Dur sa na koncertných pódiách neuvádza akosi často. Aj napriek tomu, že tiež patrí medzi majstrovské opusy symfonického žánru. Dvořákovi sa tu po prvý raz podarilo suverénne vyrovnať so 4-vetnou formou. Docielil štýlovo dokonalý súlad vo všetkých častiach. Nesie stopy skladateľa v jeho najcharakteristickejšej podobe. Pri jej komponovaní sa inšpiroval len o tri roky staršou Symfóniou č. 2 Johannesa Brahmsa. Prvá a posledná veta oboch symfónii je v zhodnej tónine, metre, tempovom označení, obsadení orchestra, ale aj v náladovou ladení. S Johannesom Brahmsom ho spájalo priateľstvo. Nálada celej symfónie je prívetivá a bezkonfliktná. Prináša pôsobivú a radostnú hudbu. Snáď preto, že skladateľ žal úspechy v pracovnom živote i v rodine. Na prahu 40-tky sa mu podarilo po mnohoročnom úsilí výraznejšie preniknúť aj na zahraničné koncertné pódia. Svoj vplyv na priaznivý duševný stav Dvořáka zaiste zohralo aj narodenie dcéry Anny či rast objednávok skladieb.
Na národnú nôtu: tanečne i vianočne
Obsahuje inšpirácie českou ľudovou hudbou a štylizáciu ľudového tanca furiant v tretej vete. Vyznačuje sa bohatou a spevnou melodikou, výrazovou rozmanitosťou, rytmickou živosťou či živelnosťou. A tiež aj plným a farebným orchestrálnym zvukom. Symfóniu pre osobitú lyriku pomalej časti niekedy označujú aj prívlastkom česká alebo vianočná. Význam Symfónie č. 6 tkvie aj v tom, že sa stala predelom v Dvořákovej tvorbe. Priklonil sa ňou k novým formám programovej hudby. Je ideálnym výsledkom vplyvu klasických foriem v kombinácii s už vykryštalizovaným skladateľovým osobitým kompozičným štýlom. No stále patrí ešte do jeho slovanského obdobia. Získala dve „nálepky“: česká pre prvky ľudovej hudby a tanca či vianočná kvôli lyrike pomalej vety.
ŠfK s atmosférou radosti
Košická filharmónia pod taktovkou Zbyňka Müllera uviedla celú Symfóniu č. 6 D dur. Spolu so skladateľom nás v prvej vete voviedli do atmosféry radosti a slnka. Veta Allegro non tanto už v úvodných taktoch maľuje sťaby slnkom presýtenú jasnú atmosféry. Druhá, pomalá veta – Adagio – je veľmi lyrická. Je nádherným nokturnom, ktorý podľa skladateľovho životopisca Otakara Šourka „spieva o kúzle letnej noci“. Jedná sa o voľné rondo. Hlavnou témou je široká lyrická kantiléna s typicky dvořákovským vrúcnym výrazom. Lyrickosťou pripomína vianočnú atmosféru, a tak získala symfónia aj svoju prezývku „Vianočná“.
Bujaré Scherzo v tanečnom šate
Skutočne pôsobivá je tretia veta Scherzo. Predstavuje jednu z najoriginálnejších symfonických viet. Dvořák v nej geniálne uplatňuje rytmické aspekty najrázovitejšieho českého tanca s názvom furiant.
Strháva nás do víru divokých rytmov. Jeho rytmiku a ohnivú tanečnosť prerušuje kontrastné Trio. Do vety vnáša pokoj, kolísavý rytmus a veľmi farebnú melodiku. Pripomína trochu vetu Adagio. Zvukovo opojná prehliadka drevených dychových nástrojov striedavo graduje vo flaute a hoboji sprevádzanej spevným hlasom pikoly.
Farebnosť a ohnivý temperament tejto vety jej zabezpečil obľubu. Stala sa jednou z najobľúbenejších v Dvořákovom symfonickom odkaze. Na koncertoch sa občas hráva aj samostatne. V podaní košických filharmonikov znela ohromujúco. A nielen hráčom dychovej sekcii patrí moje uznanie.
Orchester ŠfK to vygradoval do grandiózneho finále
Poslednou vetou 6. Dvořákovej symfónie je grandiózna veta Finale. Allegro con spirito. Má efektne vystupňovanú codu. Dielo završuje radostným výrazom opojenia a životného šťastia. A to sme počuli v podaní košických filharmonikov. Boli sme svedkami skvelej spolupráce orchestrálnych hráčov s dirigentom. Hosťujúci dirigent aj v druhej časti koncertu prejavil svoje schopnosti postaviť prezentáciu diela na tých správnych základoch. Prejavil cit pre detail. Opäť ho charakterizovala rozhodnosť, jasné gestá i štýl. Pod jeho taktovkou orchester krásne budoval frázy, priam spieval. Samozrejmosťou bola nádherne vykreovaná dynamika a gradácia. Na správnych miestach ju s orchestrom ovenčili potrebnou „šťavou“. Orchester hral veľmi precízne a s plným nasadením. Bol to ohňostroj farieb emócií a oslava radosti, ktorá naplno vytryskla v majestátnej code. Radosť počúvať!
ŠfK obstála so živým streamom na výbornú
Celý Vianočný online koncert Štátnej filharmónie Košice sa niesol v príjemnej atmosfére. Sólisti večera – Maroš Potokár a Mátyás Mézes i hráči jednotlivých nástrojových sekcií orchestra pod taktovkou dirigenta Zbyňka Müllera predviedli výborný výkon.
Atmosféru živého koncertu nič nenahradí. Nuž akýmsi leukoplastom na boľačku je aspoň stream. Skrýva však mnohé technické úskalia a možnosť, že sa vždy čosi môže pokaziť. Nestabilita signálu, cez poruchy obrazu, šumy či chýbajúci zvuk. O to vypuklejšie problémy sprevádzajú živý stream.
ŠfK sprostredkovala prostredníctvom živého streamu na platforme Youtube a Facebook skvelý zážitok. Divákom sprostredkovali krásny čistý dynamicky neskomprimovaný zvuk bez artefaktov. Počas celého večera som nezaznamenala žiaden technický výpadok alebo šumy. Živý stream koncertu bol na vysokej úrovni. Tímu technikov zabezpečujúcich priamy prenos patrí preto veľké uznanie. Štátna filharmónia Košice sprostredkovala ten najlepší zážitok z koncertu a farebne plný zvuk orchestra do našich domovov. Za to jej právom patrí vďaka divákov. Len škoda, že záznam živého streamu zostane po koncerte prístupný iba 24 hodín. Bol to krásny koncert s príjemnou dramaturgiou a skvelými výkonmi.
Písané z online priameho prenosu koncertu 16. 12. 2021
Program
Vianočný koncert Štátnej filharmónie Košice
16. 12. 2021, online priamy prenos prostredníctvom Facebooku a Youtube.
Štátna filharmónia Košice
Zbyněk Müller, dirigent
Maroš Potokár, husle, koncertný majster ŠFK
Mátyás Mézes, husle, koncertný majster ŠFK
Peter Katina, lektor dramaturgie
Antonio Vivaldi: Koncert pre dve husle a orchester a mol (L’estro armonico, op. 3/8), RV 552
Antonín Dvořák: Symfóniu č. 6 D dur, op. 60
Prenos zabezpečovali:
Réžia: Joel Hána
Kamera: Petr Vejslík
Strih: Pavel Stříbrný
Svetlá: Miroslav Fano
Zvuk: Rostislav Pavlík – PAVLIK RECORDS
Technické zabezpečenie: Peter Janus, fiwo s.r.o
Vyrobila Štátna filharmónia Košice, Príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR, 2021
3 thoughts on “Večer nádhernej hudby so ŠfK”
Comments are closed.