Tento rok sme si 24. apríla pripomenuli 200. výročie narodenia najrevolučnejšieho básnika štúrovskej generácie, Janka Kráľa. V máji si pripomenieme i výročie jeho smrti. Jeho poézia je z umeleckej tvorby štúrovcov najsubjektívnejšia. Stal sa zakladateľom slovenskej realistickej literatúry a predstavuje vrchol slovenského romantizmu. Toto výročie priam povzbudzuje k spomienkam.
Pomenovali po ňom najstarší mestský park v Bratislave – Sad Janka Kráľa. Pred polstoročím ho zaradila Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) k takým velikánom európskej romantickej literatúry, ako Alexandr Sergejevič Puškin, Adam Mickiewicz či George Gordon Byron. Jeho dátum narodenia sa dostal do kalendára výročí UNESCA. Najnovšie mu v Ponitrianskom múzeu venovali výstavu. Kremnická mincovňa spoločne s Národnou bankou Slovenska si ho pripomenuli striebornou mincou v nominálnej hodnote 10 eur, ktorú emitovali ešte v marci.
Postavil sa za Štúra
Janko Kráľ (24. 04. 1822 – 23. 05. 1876) získal vzdelanie vo svojom rodisku v Liptovskom Mikuláši. Vo veku 20 rokov sa v septembri 1842 zapísal na evanjelické lýceum v Prešporku (dnes Bratislava). Študoval tak v centre mladých štúrovcov na čele s námestníkom Juraja Palkoviča – Ľudovítom Štúrom. Tu začal písať svoje prvotiny. Spolu s ďalšími 22 študentmi podpísal 1. januára 1844 list proti odvolaniu Ľudovíta Štúra z funkcie námestníka a profesora. Štúdium v Prešporku nedokončil, keďže požiadavky študentov nevzali zodpovední na vedomie. Hoci plánoval odísť do Levoče, zostal v rodnom Liptovskom Mikuláši a skúšky si dokončil externe. Tu sa aktívne zúčastnil na prípravách založenia spolku Tatrín.
Velikán slovenského romantizmu
Básne a balady Jarná pieseň, Krajinská pieseň, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Orol vták a mnohé iné z neho urobili veľkého básnika slovenského romantizmu.
Už prvé básne Janka Kráľa, napísané ešte po česky, vzbudzovali pozornosť. Jeho poézia sa však naplno rozvinula v spisovnej slovenčine. V prvých básňach poézia Janka Kráľa vyvierala svojou formou z ľudovej tvorivosti. Ako jeho poézia bola úzko spojená so životom ukázal najmä revolučný rok 1848. Janko Kráľ, tento revolucionár správne rozoznal prvenstvo sociálnych otázok v revolúcii pred národnými.
„Hrozný liberalista“. Tak nazývali štúrovci Janka Kráľa
Janko Kráľ patrí k perlám slovenskej literárnej tvorby. Jeho poézia zrkadlí snáď najvýraznejšie prejavy slovenského romantizmu. Charakterizuje ju naznačovanie skrytých súvislostí medzi svetom povestí a konkrétnou prítomnosťou. Pre radikálne náhľady na slovenský národný a sociálny život nazývali súčasníci Janka Kráľa „hrozným liberalistom“. Štúr ho pokladal za najtalentovanejšieho básnika svojej doby, no neskôr svojho bývalého obľúbenca nazval „impertinentným grobianom“. Kráľovi súčasníci na ňom obdivovali jeho improvizačné schopnosti, no tajnosťou im zostávali jeho potulky a cesty a osudy jeho básní. Vraj ako ich zložil, hneď ich pálil. Janko Kráľ tak bol „divným Jankom“ a toto pomenovanie mu aj zostalo.
Podobizeň Janka Kráľa sa nezachovala. Jeho vnuci a vnučky súhlasne tvrdili, že nikdy nevideli podobizeň starého otca, lebo Janko Kráľ sa nechcel nechať ani maľovať, ani kresliť, ani fotografovať. Podľa vnučky Ireny mal belasé oči, červenú tvár a biele šedivé vlasy, chodieval s palicou a s dlhou fajkou. Naopak, veľmi bohaté sú zmienky o jeho povahe, ktoré uvádzajú, že bol čudák, divoch, samotár, podivín neskrotnej povahy, bol nespoločenský a mal vraj dokonca odpor voči ľuďom.
(Ponitrianske múzeum)
Básnik má burcovať
Hoci je poézia Janka Kráľa rečou i formou najbližšia ľudovej slovesnosti, jeho básne sú kompozične a tvarovo zložitejšie útvary. Hlavnými kompozičnými činiteľmi sú kontrasty a dialógy. Jeho charakteristiky a opisy postáv či prostredia sú živé a realistické.
Podľa Kráľa má básnik burcovať a byť „hlásnikom nad spiacimi“, ako sa sám nazval v básni Hlásnik národa. Jeho balady neurčovala iba vôľa nadprirodzených živlov, ale aj odhodlanie hrdinu zápasiť s prekážkami aj za cenu porušenia konvenčných zákonov morálky. Básne Janka Kráľa zostávali dlho roztratené po časopisoch. Výber z jeho diela vyšiel až roku 1893 pod názvom Verše Janka Kráľa. Neskôr v roku 1952 vyšlo aj celé jeho súborné dielo.
V službe štátu
Zlomom v jeho tvorbe sa stali revolučné roky 1848/1849. Po revolúcii prestal písať básne a z básnika sa stal plodný publicista. Svoje články, v ktorých si nekládol servítku pred ústa, uverejňoval v Slovenských novinách a Pohľadoch slovenských. Pôsobil ako vládny komisár v Balažských Ďarmotách. V štátnej správe sa na rôznych miestach udržal až do rakúsko-uhorského vyrovnania v roku 1867. Potom pôsobil až do smrti ako právnik. Najväčšiu časť svojho života prežil Janko kráľ práve v Zlatých Moravciach. Pôsobil tu ako úradník i advokát a neskôr tu aj zomrel. Pochovali ho na miestnom cintoríne, no jeho hrob padol čoskoro do zabudnutia. Básnik má však symbolický hrob s pamätníkom aj na Národnom cintoríne v Martine. Štúrovskému velikánovi mesto Zlaté Moravce odhalilo v roku 1962 pomník od akademického sochára Jána Kulicha a v roku 1972 založilo pamätnú izbu Janka Kráľa.
Janka Kráľa pripomína spomienková výstava
Pri príležitosti 200. výročia narodenia Janka Kráľa sa konala v Zlatých Moravciach pietna spomienka. Ponitrianske múzeum sprístupnilo vo svojej pobočke v Zlatých Moravciach 24. apríla 2022 aj výstavu Spomienka na Janka Kráľa. Potrvá do 28. mája 2022 a je prednostne určená školským kolektívom ako doplnok k vyučovaniu slovenského jazyka a literatúry.
Výročie oslávila aj zberateľská minca
15. marca 2022 začala Národná banka Slovenska predávať striebornú zberateľskú euromincu v nominálnej hodnote 10 eur „Janko Kráľ – 200. výročie narodenia“. Autorom výtvarného návrhu je Branislav Ronai. Vyrazila ju Kremnická mincovňa so stáročnou tradíciou. Dá sa kúpiť v dvoch typoch vyhotovenia – v bežnom a vo vyhotovení proof.
Zobrazuje známu baladu a básnika Janka Kráľa
Na averze zberateľskej euromince je názov balady Janka Kráľa ZAKLIATA PANNA VO VÁHU A DIVNÝ JANKO s fiktívnym portrétom zakliatej panny s rozpustenými zvlnenými vlasmi. Tie symbolizujú vlny rieky Váh. Vľavo od portrétu sú štylizované iniciálky autora výtvarného návrhu zberateľskej euromince Branislava Ronaia BR a značka Mincovne Kremnica, štátny podnik. Tú tvorí skratka MK umiestnená medzi dvoma razidlami. Nad portrétom je štátny znak Slovenskej republiky a letopočet razby 2022. V hornej časti mincového poľa je označenie nominálnej hodnoty zberateľskej euromince 10 EURO a pod ním nápis SLOVENSKO. Obrazom na rube zberateľskej euromince je fiktívny portrét Janka Kráľa. Vľavo od neho je v opise nápis JANKO KRÁĽ. Vpravo sú letopočty jeho narodenia a úmrtia 1822 – 1876.
3 thoughts on “Spomienka na Janka Kráľa”
Comments are closed.