Novinky

V roku 2023 si pripomíname 180 rokov od štúrovskej kodifikácie slovenčiny

1843 slovenčiny / Pripomíname si 180 rokov od kodifikácie spisovnej slovenčiny štúrovcami

Otázka spisovného jazyka bola jednou z dôležitých úloh slovenského národného obrodenia. Kodifikačné snahy slovenčiny, ktoré mali viesť k šíreniu osvety, kultúry, národnej histórie a povedomia mali už bernolákovci. Idea spisovného jazyka na kultúrnej západoslovenčine sa však nestretla so všeobecnou akceptáciou. Istým prienikom medzi katolíckymi bernolákovcami, češtinou užívanou v administratíve a biblickou češtinou evanjelikov bola práve štúrovská kodifikácia slovenčiny. Kodifikačné snahy sa stali kultúrnym fenoménom i mostom integrácie a prienikom katolíckej i evanjelickej slovenskej inteligencie. Rok 2023 patrí pripomienke 180. výročia kodifikácie slovenčiny Ľudovítom Štúrom.

V júli tohto roka uplynulo 180 rokov kodifikácie spisovnej slovenčiny Ľudovítom Štúrom. Snahy o kodifikáciu národného jazyka ako politického a kultúrneho fenoménu, boli jedným z prostriedkov ako čeliť maďarizačnému tlaku obyvateľstva. Zároveň tým vrcholil aj národnouvedomovací proces. Jazyk ako atribút slovenského národa predpokladal úspech národa v ďalších, nielen politických oblastiach.

Súčasť procesu národného obrodenia

Poslovenčovacie tendencie sa vyskytovali v latinských i českých písomnostiach už skôr. So slovenskými slovami by ste sa stretli aj v stredovekých písomnostiach. Prvým väčším hýbateľom na ceste k národnému obrodeniu bolo obdobie humanizmu a renesancie. Kodifikačné snahy však siahajú až do roku 1787. Tlakom na potrebu kodifikácie bola nielen maďarizácia a germanizácia, osvietenstvo či zrušenie nevoľníctva, ale aj nástup romantizmu. Romantizme sa v poézii spájal s ľudovou slovesnosťou a v próze s národnými dejinami. Koncept spisovného jazyka v podobe akéhosi kompromisu medzi biblickou češtinou, bernolákovčinou a stredoslovenčinou  sa snažil presadiť  Michal Godra.  Tento návrh bol snahou o zmiernenie napätia medzi kollárovskou koncepciou slovakizovania češtiny a stúpencami Palackého koncepcie pravopisnej úpravy češtiny. Úspešným bol Godrov koncept tretej cesty – slovenčiny postavenej na stredoslovenskom nárečí, ktorý si pre svoju reformu vybral Ľudovít Štúr.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Anton Bernolák
Kodifikačný proces odštartoval Anton Bernolák v roku 1787. Zdroj: Wikimedia Commons
Advent - viac než len čas predvianočných príprav
Advent - viac než len čas predvianočných príprav

Kodifikačné snahy reštartovali aj zaktivizovali študenti lýceí

Uzákonenie spisovnej slovenčiny v roku 1843 bol významným míľnikom v kultúrnych dejinách slovenského národa. Zavŕšili sa tým nielen snahy bernolákovcov i evanjelických intelektuálnych špičiek. Snahy silneli v 30-tych a 40-tych rokoch 19. storočia, kedy sa v radoch študentov na lýceách zrodila myšlienka kodifikácie spisovnej slovenčiny na novom základe. Na prelome rokov 1842 a 1843 sa rozhodlo obnoviť Štúrov zámer z roku 1840 o vydávaní slovenských novín Slovenské Národni Noviny s prílohou Orel Tatranský. Konkrétne rozhodnutie kodifikovať „jazyk Slovákov“ na základe kultúrnej stredoslovenčiny severozápadného typu sa zrodil na Valentína 1843. Na schôdzke v byte Ľudovíta Štúra sa stretli Ján Francisci, Samuel Vozár, Ján Kalinčiak, Ján Gáber Lovinský a Samuel Štúr. Štúrova idea takejto spisovnej slovenčiny ich nadchla.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Matica slovenská oslávi 200. výročie narodenia významných štúrovcov
Matica slovenská oslávi 200. výročie narodenia významných štúrovcov

Od odobrenia štúrovskej kodifikácie Jánom Hollým uplynulo 180 rokov

Najdôležitejšia porada o podobe slovenčiny sa však konala na spoločnej schôdzke Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana, Michala Miloslava Hodžu na Hurbanovej fare v Hlbokom v dňoch 11. – 16. júla 1843. Snažili sa pre ňu získať Hodžu, ktorý zotrvával na pozícii lexikálnej slovakizovanej češtiny. Svoj program i ďalšie otázky kodifikácie schválili a všetci traja z Hurbanovej fary odišli na zdvorilostnú návštevu básnika a rímskokatolíckeho kňaza Jozefa Hollého na Dobrú Vodu. Návšteva sledovala symbolické odobrenie návrhu Hollým, o ktorom ho ešte v júni 1843 informovali. 

1843 slovenčiny / Pripomíname si 180 rokov od kodifikácie spisovnej slovenčiny štúrovcami
Ľ. Štúr, J. M. Hurban a M. M. Hodža na návšteve u Jána Hollého na Dobrej Vode. Zdroj: archív SNM

K definitívnemu rozhodnutiu uzákoniť spisovnú slovenčinu na základe kultúrnej stredoslovenčiny došlo až po jeho súhlase.  Prijatiu reformy katolíkmi aj evanjelikmi tak v ceste nestálo nič a takmer nik – až na Jána Kollára a jeho ideu všeslovanskej vzájomnosti.

Ľudovít Štúr / Osobnosť kodifikácie / 180 rokov kodifikácie štúrovskej slovenčiny
Ľudovít Štúr. Zdroj: SNK via Wikimedia Commons

Polemiky o kodifikácii

Štúrovci verejne deklarovali nový spisovný jazyk na zasadnutí novozaloženého spolu Tatrín v Liptovskom Mikuláši na sklonku augusta 1844. Zásady novej kodifikácie sformuloval Ľudovít Štúr v roku 1844 v prácach Náuka reči slovenskej Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí. Jej rekodifikačné opravy vyšli v roku 1852 v diele Martina Hattalu Krátka mluvnica slovenská. Kritici kodifikácie poukazovali na jazyk, že nemá tradíciu, že ide o ľudový jazyk. Bernolákovci sa tiež snažili vývoj zvrátiť. Hoci polemika nebola produktívna, oslabovalo to celé slovenské národné hnutie. Ako každá akcia vyvolá reakciu, tak tomu bolo aj pri štúrovskej kodifikácii slovenčiny. Proti nej v 33 príspevkoch vystúpil zborník Hlasowé o potřebě jednoty spisowného jazyka pro Čechy, Morawany a Slowáky. Mottom zborníka bola legenda o Svätoplukových troch prútoch, najmä Kollárova Argumentácia o nevyhnutnosti spoločného jazyka Čechov, Moravanov a Slovákov, načo Štúr reagoval. 

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Janko Kráľ
Spomienka na Janka Kráľa

Podľa neho existencia a rozvoj jednotlivých slovanských národov podmieňuje aj rozvoj národných kultúr s rovnakými právami národnej identity a jazyka. Verejným odmietnutím zborníka Hlasowé bol Štúrov článok Hlas proti Hlasom, ktorý 10.7.1847 uverejnil Orol Tatranský. Aj napriek argumentom štúrovská kodifikácia až do polovice 20. storočia otázku pastoračného jazyka u evanjelikov nevyriešila. M. M. Hodža sa však zaslúžil o zavedenie štúrovskej slovenčiny do literatúry aj bežnej administratívnej praxe.

Zmiernenie napätia

Diskusiu o kodifikácii uzatvoril v roku 1847 M.M. Hodža v spise Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo. Paradoxne, zborník Hlasy priklonil k štúrovskej slovenčine trnavských seminaristov. Pomohol tým zmierniť napätie medzi bernolákovcami a štúrovcami. Štúr dovolil bernolákovcom pravopisné úpravy v bernolákovčine, čím sa snažil získať Andreja Radlinského na svoju stranu. Hoci väčšina katolíckych čitateľov si zvolila ustálenejšiu bernolákovčinu, Radlinský sa snažil o zmenu názoru na štúrovskú slovenčinu a bol úspešný. Prvý rukolapný výsledok celospoločenskej dohody sa dostavil v roku 1852 s vydaním pravopisná príručka reformovanej štúrovčiny Krátka mluvnica slovenská

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Ján Palárik – 200 rokov od narodenia priekopníka divadla
Ján Palárik – 200 rokov od narodenia priekopníka divadla

Spisovná slovenčina sa stala jazykom, ktorý bol schopný nielen plniť funkciu spisovného jazyka v rovine spoločenskej, politickej, hospodárskej či kultúrnej, ale aj prežiť silný maďarizačný tlak 2. polovici „dlhého“ storočia. Slovenčina si až do dnešných dní prešla výraznou hodžovsko-hattalovskou reformou i viacerými zásahmi od 2. polovice 19. storočia až dodnes, kedy je starostlivosť o spisovnú slovenčinu zverená Jazykovednému ústavu Ľudovíta Štúra.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Mikulášsky sprievod / sv. Mikuláš
Svätý Mikuláš obdarúva malých i veľkých

Foto: SNK, SNM, Wikimedia Commons

Posledná aktualizácia: 2023-12-31 (mk)

Nová dráma / New drama 2024 / moderátori galavečera, 20. ročník
Culture Divadlo Festivaly News PR Reportáž Udalosti

Nová dráma/New Drama 2024: Poznáme víťazné inscenácie jubilejného 20. ročníka festivalu

Poznáme víťazné inscenácie jubilejného 20. ročníka festivalu Nová dráma/New Drama 2024, ako aj presne poradie ocenených textov súťaže Dráma!

Read More
Poklady Slovenska / fresky Stará Halič
Community Culture Eventy História News PR

Hľadajú sa opäť Poklady Slovenska. Na prihlásenie zostáva verejnosti už len pár dní

Šancu na záchranu má ďalšia chátrajúca kultúrna pamiatka. Postará sa o to opäť iniciatíva Poklady Slovenska. Nominovať svojho favorita môže aj verejnosť…

Read More
Primaciálny palác / kam za kultúrou
Architektúra Culture História News Reportáž Výtvarné umenie

Bratislava pod lupou: Primaciálny palác – miesto mieru i kultúry

Seriál “Bratislava pod lupou” pokračuje treťou časťou. Pozrieme sa v nej na Primaciálny palác, ktorého história je veľmi zaujímavá… Objavte ju s nami!

Read More
Translate »