Bratislava oslavuje. Mestom je už 730 rokov

Bratislava oslavuje

Bratislava oslavuje. Mesto na Dunaji - Prešporok, Pressburg či Pozsony - sa v tento deň pred 730 rokmi stalo mestom aj de iure. Posledný Arpádovec na uhorskom tróne, Ondrej III., mu udelil mestské práva. Bratislava tak získala pomyselný rodný list. Aká bola jej cesta k mestskému privilégiu a čo pre ňu znamenalo?

Bratislave priala výhodná geografická poloha od nepamäti. Rozprestiera sa na úpätí Malých Karpát a dnes na oboch brehoch veľrieky Dunaj. Práve to prispelo k jej osídleniu už v období neolitu. Postupne sa tu „premleli“ Kelti, kedy sa stala oppidom a miestnou mincovňou. Neskôr patrila Rimanom až sem koncom doby sťahovania národov prišli prví Slovania. Na konci 6. storočia sa jej pánmi stali Avari. Na čas sa stala súčasťou z učebníc dejepisu známej Samovej ríše, aby sa v 9. storočí stala jedným z významných hradísk Veľkomoravskej ríše. Lokalita pri hradisku postupne nadobúdala mestský raz.

Bratislava
Zvyšky veľkomoravskej baziliky na Bratislavskom hrade. Zdroj: Lure/Wikimedia

Bratislava bola najprv Brezalauspurc

Po prvý raz sa v písomných prameňoch spomína až v listine z roku 907 pod menom Brezalauspurc. V nasledujúcich storočiach sa Bratislavský hrad stal významnou pohraničnou pevnosťou, strediskom administratívy či hospodárstva, ale aj cirkvi.

Neskôr Braslavovo mesto

Jeho význam stúpal najmä po roku 1000, kedy prvý uhorský kráľ Štefan začleňoval územia do Uhorska. Stala sa centrom komitátu (správnejšie hradného španstva) a sídlila tu aj kráľova mincovňa. Na minciach sa objavoval nápis Breslava Civitas (znamená mesto Bratislava). No napísané „čierne na bielom“ to stále nemala. Sídliská mestského typu existovali už pred vznikom Uhorska. Zvlášť tie, ktoré vďaka strategickej polohe prosperovali a stávali sa hospodárskymi a vojenskými centrami.  Bratislava bola jednou z nich. Vtedy ešte podhradská osada na mieste veľkomoravskej sa rozvíjala a posilňovala charakter sídla mestského typu. Získala i trhové práva. Jej obyvateľov v listinách označovali ako obyvateľov mestečka („civiles Posonienses“) už na prelome 12. a 13. storočia. Ale stále sme len v jej predprivilégialnom období.

Privilégia prospeli aj kráľovi

Na konci 12. storočia, kedy sa vytvorila stabilnejšia ekonomická, štáto- a cirkevno-správna či vojenská základina sa sídla mestského typu tešili osobitnému významu. Keďže v drvivej väčšine boli vo vlastníctve panovníka, boli jeho priamym zdrojom príjmov. A tak, panovníkom záležalo na ich rozvoji a atraktivite pre cudzincov, ktorí sa v nich usadili. No ako to dosiahli? Privilégiami. Išlo o formu právnej ochrany miest panovníkom. Znamenali rozvoj hospodárstva, obranu mesta, prosperitu jeho obyvateľov a samozrejme aj celkový prospech panovníka. Každý z nich si totiž uvedomoval, že prosperujúce mesto odovzdá  viac, ako to menej prosperujúce. A aj sám panovník mal záujem o nárast počtu privilegovaných miest zvlášť po náraste moci šľachty na jeho úkor.

Platili výsady len pre hostí?

Panovník podporoval usadzovanie ekonomicky schopných našincov i cudzincov – tzv. hostí. Boli to obchodníci či remeselníci. Tí využijúc daňové slobody, rôzne výsady a náklonnosť vladárov usadzovali sa kolektívne v blízkosti starších domácich sídlisk. Na rozdiel osád pôvodného obyvateľstva, osady hostí požívali privilégiá. Skôr či neskôr sa však aj osady hostí zlúčili so sídliskami pôvodného slovensko-maďarského obyvateľstva. To sa postupne premiešalo a privilégiá sa tak preniesli na celú mestskú občinu. S(amos)práva bola však spočiatku v rukách hostí.

Rozvoj Bratislavy zastavili Mongoli. Priniesol však paradox.

Sľubný rozvoj sa zastavil v súvislosti s vpádom Mongolov v roku 1241. Vydrancované a riadne „zriedené“ obyvateľstvo bolo potrebné „zaľudniť“. Panovníci, keďže Posonium patrila pod kráľovský hrad, povolávali sem nemeckých hostí. Lákali ich na rôzne výsady a slobody. Tí nielen do Bratislavy prichádzali v niekoľkých vlnách z rakúskych krajín či z rôznych končín Nemecka. Okrem doosídlenia pomohli aj hospodárskemu rozkvetu novej vlasti. Zo svojej domoviny si prinášali aj systém fungovania mestskej spoločnosti. Podpísali sa tak na budovaní mestskej správy a priniesli si aj systém cechov.

Inšpirovala sa norimberským právom

Nurinberg
Prešporok patril medzi mestá juhonemeckého (norimberského) práva. Najstaršie tlačové vyobrazenie Norimbergu v Schedelovej kronike. Zdroj: Wikimedia

Tieto javy prinútili panovníkov vydávať mestské privilégiá podľa nemeckých vzorov. V „trende“ bolo nemecké právo norimberské či magdeburské, ktoré vytvárali rámec charakteru mesta a fungovaniu jeho správy.

Prvé doklady mestských privilégií pochádzajú z polovici 13. storočia, pričom“ boom“ nastal za vlády anjouvských kráľov či Žigmunda Luxemburského. Historici sa domnievajú, že viacero miest získalo privilégia ešte pred mongolským  vpádom. Prvým mestom na území dnešného Slovenska, ktoré získalo výsady slobodného kráľovského mesta bola v roku 1238 Trnava. O viac ako polstoročie neskôr sa tejto výsady dostalo aj Bratislave. 

Bratislava bola objektom i subjektom práva už pred ziskom privilégia

Fungujúci mestský typ vnútornej správy dokladá v prvej polovici 13. storočia pečatidlo s nápisom SIGILLVM. CIVIVM. IN. PRESPVRCH. To, že sídlo vlastnilo pečatidlo, znamenalo veľkú vec. Bolo subjektom i objektom práva. Vlastníctvo typária (pečatidla) dokladalo existenciu kancelárskej (spísomňovacej) činnosti mestečka. Nejde o intelektuálnu rovinu. Dôležitá bola právna subjektivita. Vlastníctvo typária dávalo punc dôveryhodnosti a právnu silu vydaným písomnostiam. Zároveň garantovalo ich všeobecný rešpekt. A to bolo dôležitým argumentom pre fungovanie mesta…

Bratislava - typarium
Typarium Bratislavy dodávalo jej písomnostiam právnu vážnosť. Zdroj: bratislavaslovakia.com

Prešporok v tieni vnútroštátnych mocenských bojov

Drvivá väčšina miest a väčšia časť územia krajiny stále patrili kráľovi. V mene kráľa a kráľov prospech ich spravovali hradskí špáni. Hradský špán, ktorý stal na čele hradského španstva,  kam hrady a podhradské kráľovské osady patrili, nekonal svojvoľne ale spravoval kráľovské patrimónia. Samosprávne šľachtické stolice vznikli transformáciou hradských španstiev až začiatkom 14. storočia ako protiváha kráľovi v dôsledku rozpadu celistvého kráľovského patrimónia kráľovskými donáciami šľachte. Štát už nebol úplným vlastníctvom panovníka, ale  v dôsledku feudálnej rozdrobenosti a narastajúceho vplyvu šľachty sa stával šľachtickou vecou verejnou.

Bratislava oslavuje rodný list Prešporka. Ten mu priniesol rozvoj

Prešporok tak, ako každé iné mesto v Uhorsku, sa stalo mestom v prvom zmysle slova až na základe veľkého mestského privilégia. 2. decembra 1291 ho vydal Ondrej III., ktorým vymrela dynastia Arpádovcov.

Bratislava oslavuje - 1291
Privilégium Ondreja III. je akýmsi rodným listom mesta Prešporok a tým aj Bratislavy. Zdroj: Archív mesta Bratislavy / monasterium

Privilégium zaručovalo mestu nezávislosť a autonómnu samosprávu so slobodnou voľbou richtára i voľbu farára. Židovskému obyvateľstvu v meste udelil plné slobody.

Ondrej III.
Zobrazenie Ondreja III. v Kronike Jána z Turca. Zdroj: Wikimedia

Mestu priznalo aj súdne kompetencie. Mestská rada mala na ich základe právo súdiť mešťanov ale vždy za prítomnosti troch svedkov. Prešporčania ako mešťania tavernikálneho mesta mali právo obrátiť sa v súdnom spore na vyššiu inštanciu – kráľovského taverníka. Prešporok získalo aj možnosť opevniť sa a nemuselo – keď nechcelo – hostiť na svoje náklady panovníka. Najdôležitejšie z výsad boli hospodárske práva. Najznámejšie bolo právo konať trhy a výročné jarmoky, právo skladu, výčapu či rôzne oslobodenia od daní. Mestská rada mala právo spravovať všetok mestský majetok vrátane poddanských usadlostí (Lamač, Krásna Ves či Vydrica a pod.), financie v mestskej pokladnici či vykonávať výber a správu mestských daní a trhových poplatkov.

Slobody a úľavy neboli len pre hostí

Ďalej panovník stanovil v privilégiu rôzne úľavy. Presne formuloval povinnosti a možnosť slobodného obchodu mešťanov po vode i zemi. Oslobodil ich od poplatkov z viníc a mýta. Stanovil voľný prevoz cez Dunaj na Žitnom ostrove, voľnosť prisťahovania poddaných z iných obcí, právo raziť mince, právo rybačky a slobodného obchodu a povinnosť platiť desiatky.  Veľké mestské privilégium tak malo priaznivý vplyv na ďalší vývoj mesta i jeho hospodársky rozkvet.

Prešporok „hlasoval“ aj na krajinskom sneme

Prešporok bol od Žigmundovej právnej kategorizácie miest tzv. Malým dekrétom v roku 1405 až do premeny na municípiá slobodným kráľovským mestom v úplnom vlastníctve kráľa. Zástupcovia slobodných kráľovských miest mali právo zúčastňovať sa krajinského snemu. Prešporok získal od kráľov rad ďalších privilégií, vďaka ktorým sa tešil hospodárskemu i spoločenskému rozvoju. Mesto tak ako iné mestá z kategórie slobodných kráľovských miest zveril panovník v 17. storočí do priamej správy Uhorskej komory (niečo ako spojené ministerstvo hospodárstva a financií).

Bratislava oslavuje
Takto vyzeral Prešporok (Bratislava) v 16. storočí. Môžeme sa naň pozrieť očami Wolfganga Lazia v jeho diele Civitates Orbis Terrarum. Túto podobu zdokumentoval v prvom atlase plánov miest. Zdroj: Wikimedia

"Nepriateľom" cisára Jozefa II. boli aj mestá

O svoje privilégiá nielen Bratislava prišla v dôsledku verejno-správnych reforiem Jozefa II., kedy ich administratívne podriadil stoliciam. Ich autonómia sa opäť obnovila až po jeho smrti.

Bratislava oslavuje. Dôvod na radosť má aj pre ojedinelú zbierku výsadných listín v Európe

Bratislava – Prešporok, hlavné a korunovačné mesto uhorských kráľov a kráľovien, dostala v stredoveku od uhorských kráľov 107 výsadných listín a 41 konfirmácií (potvrdení) a rozšírení pôvodného privilégia. Väčšina z nich sa v origináloch zachovala v Archíve mesta Bratislavy. Svojim významom ide o ojedinelú zbierku listín nielen v slovenských, ale aj v stredoeurópskych pomeroch.

CD k muzikálu Jánošík
Divadlo Hudba News

Divadlo Nová scéna vydalo CD so skladbami z muzikálu Jánošík

Divadlo Nová scéna vydalo album JÁNOŠÍK so skladbami z rovnomenného pôvodného slovenského muzikálu. Slávnostný krst albumu sa konal v utorok 23. novembra 2022 pred predstavením muzikálu Jánošík. Na albume sa nachádza 18 skladieb, autorom hudby je Gabo Dušík, lyrické i vtipne hravé texty piesní napísal Daniel Hevier. Interpretmi sú takmer všetci členovia súboru Divadla Nová […]

Read More
Nepovinne po víne
Hudba Literatúra News Odporúčame Podujatia PR

Premiéra hudobno-poetického večera Nepovinne po víne už dnes

Divadlo Nová scéna uvedie v premiére dňa 25. novembra o 19.30 hod. hudobno-poetické pásmo s názvom NEPOVINNE PO VÍNE. Povinná literatúra zaznie v mimoriadnej forme. Pri čaši vína sa počas večera povinná i nepovinná literatúra zmenia na hudbu a súčasne odkryjú vzťahy medzi slovenskými básnikmi a poetkami. Víno samotné naberá aj symbolický význam – pravdy, […]

Read More
Svätenie jari
Hudba Koncerty News Odporúčame PR

Veľkolepé Svätenie jari v košickej filharmónii

Dnes uznávané dielo Igora Stravinského spôsobilo v dobe svojho vzniku kontroverziu a šok. Veľkolepou baletnou suitou Svätenie jari uzatvára Štátna filharmónia Košice aktuálny 19. ročník festivalu súčasného umenia ARS NOVA. Symfonický koncert doplnia diela Leonarda Bernsteina a Aarona Coplanda. V sprievode orchestra ŠFK a pod taktovkou Tomáša Braunera sa predstaví izraelský klarinetista Jonathan Leibovitz. Koncert BERNSTEIN – […]

Read More
Translate »