Keď sa povie Laco Kerata, mnohí z nás si vybavia charizmatického herca, autora s osobitým groteskným štýlom a láskavým humorom. Ďalším napadne spojitosť s bratislavskou avantgardnou legendou – Divadlom Stoka, ktoré spoluzakladal, pre ktoré písal a v ktorom i hral.
Meno Ladislav, Laco Kerata pripomína aj hry z divadelných dosiek či rozhlasového éteru, ktoré režíroval. Pre úplnosť, pán Kerata, spomeniem, ste aj vyštudovaný dramaturg, rozhlasový i divadelný režisér a herec. Začnem na úvod odľahčene, nezabudla som na niečo?
LK: “V podstate mi zvyknú písať, že som dramatik (to je ten, ktorý píše drámy, teda divadelné hry, nie tragédie, nie dramaturg). A naspieval som pesničky na dvoch CD Stoka. Takže som tak trochu aj spevákom.”
Doma naprieč žánrami
- Píšete poéziu, no najmä poviedky, romány, divadelné či rozhlasové hry. Dýchajú príťažlivým štýlom a láskyplným humorom. Ako si spomínate na svoje autorské začiatky?
LK: “Nič výnimočné. Občas som si niečo napísal a keďže som mal pocit, že začínam mať nejakých čitateľov, kamarátov, ktorí sa zaoberajú písaním, mi to veľmi chválili, tak som sa rozpisoval a rozpísal.”
- Vo svojej autorskej tvorbe sa pohybujete naprieč literárnymi žánrami a formami. Epika, lyrika i dráma – každá je iná. Ktorú z nich uprednostňujete a prečo?
LK: “Neuprednostňujem už v podstate nič. Mám skôr obdobia, dnes už mi prihárajú termíny dokedy mám čo napísať. Ale aj moje poviedky sú možno skôr divadelné monológy. Aj s tým počítam, že sa budú raz čítať pred divákmi, či poslucháčmi.”
Spomienky na Divadlo Stoka zostávajú
- Napísali ste cez dvadsiatku divadelných či rozhlasových hier, mnohé práve pre Divadlo Stoka, ktoré ste spolu s Blahom Uhlárom a Milošom Karáskom založili. V ňom ste aj do roku 2002 účinkovali. Ako si s odstupom času spomínate na toto obdobie? Cnie sa Vám?
LK: “Bol to predovšetkým obrovský ľudský zážitok robiť s takými skvelými ľuďmi tesne po tom ako sa nám otvoril svet, po Nežnej revolúcii, a následne zažívať tie predstavenia, ktoré sa ľuďom zrejme aj dosť páčili, zájazdy po celej Európe, veľakrát Francúzsko, boli sme aj v Izraeli, USA, o takom niečom sa nám predtým za socializmu so železnou oponou ani len nesnívalo. Získali sme na festivaloch rôzne ocenenia. Iste, že sa mi aj cnie, ale to už bolo. Viem, že z tých zážitkov a z tej práce som veľa získal. Tak nejako som sa zbavil zbytočného kŕču zo zodpovednosti, uvoľnil som sa, aj preto môžem ďalej tvoriť a mať z toho pocit naplnenia.”
Divadelná hra "Dobro" mieri aj do Španielska
- S Vašou prácou sa stretávajú čitatelia a poslucháči najmä na Slovensku, ale našim čitateľom prezradím či pripomeniem, že aj v zahraničí. Český rozhlas Vám od roku 2015 uviedol niekoľko pôvodných rozhlasových hier. Vydania v Českej republike sa dočkal román „Zlý herec“, za ktorý ste sa dostali v roku 2010 do finále ceny Anasoft litera. Pripravuje sa v súčasnosti pre čitateľov v Českej republike preklad niektorého z Vašich diel?
LK: “Zatiaľ o ničom takom neviem. Uvedomujem, že sa do španielčiny preložila moja divadelná hra „Dobro“, ale kvôli pandémii ešte nebola kniha uvedená. Kniha by mala obsahovať diela aj iných autorov. Uvedenie bude v Madride. Tam som ešte nebol.”
Laco Kerata o finále v Anasoft Litera "Je to isté zadosťučinenie, ale nie je to všetko. Keby to nebolo, písal by som aj tak."
- Mimochodom, dvakrát ste sa stali finalistom Anasoft Litera, ktorá má na Slovensku v oblasti literárnej tvorby veľký cveng. Prvý raz za spomínaný román „Zlý herec“. Minulý rok si miesto vo finále vyslúžila Vaša kniha poviedok “Na okraji mojej hory”. Aký je pocit byť finalistom?
LK: “Je to veľmi zvláštny pocit. Vy sa s niečím hráte, trápite, celé týždne na to myslíte. Niekedy len tak a potom niekto, kto sa, pravdepodobne, vyzná, vám dá jasne najavo, že sa mu to páči. Je to isté zadosťučinenie, ale nie je to všetko. Keby to nebolo, písal by som aj tak. Ale určite ma to aktivuje. Aj nabáda k tomu, aby som napredoval v hľadaní najrozličnejších „o čom“ a „ako na to“.”
Pár otázok k novinke
- Doposiaľ ste vydali viaceré zbierky poézie, poviedok, romány i zbierky hier. K ním sa pred pár dňami pridala novučičká zbierka či skôr zborník – Dobro.Hry (informovali sme o tom TU). Mávate aj ako skúsený autor „motýle v bruchu“ ako Vaše nové dielo privíta čitateľská obec či kritici?
LK: “Toto už mám tak trochu za sebou. Už to samotné vydanie mojich hier v zbierke by malo hovoriť o tom, že to má azda nejakú kvalitu. Beriem to ako isté ocenenie mojej práce zo strany odborníkov z Divadelného ústavu. A je to aj niečo zhmotnené, niečo čoho sa možno aj dotknúť, otvoriť to, čítať v tom, niečo, ktoré pochádza od mňa, od mojej podstaty a môže to niekomu možno urobiť radosť, zaktivovať ho k práci. Ide o dramatické kusy, ktoré sa stále môžu pretaviť do konkrétnych inscenácií, projektov, netajím sa, že ja sám mám ešte s tými hrami rôzne úmysly. Lebo niečo, ktoré a realizovalo v rozhlase, sa ešte stále dá urobiť aj v divadle a podobne. Uvidíme, napísal som už aj iné novšie veci. Aj tie sa musia uplatniť.”
Laco Kerata: "Záleží aj na tom, ako kniha pôsobí na prvý pohľad."
Reklama
- Zborník – Dobro.Hry vám vydal Divadelný ústav, s ktorým ako vydavateľom nadväzujete v úspešnej spolupráci. Pred pár dňami ste zborník pred verejnosťou uviedli do života. Aké boli Vaše pocity pri jeho uvedení? Podelíte sa s nami s akou odozvou sa zborník Dobro.Hry stretol u čitateľov?
LK: “Zatiaľ môžem povedať, že väčšina ľudí sa zhoduje v tom, že tá kniha je sama o sebe estetická, Nora Nosterská ako grafička si na tom dala záležať. V rámci knihy je aj pre mňa autora veľmi dôležité, ako tá kniha vyzerá. Zvyčajne mám to šťastie, že moje knihy, aj tie prozaické od vydavateľa Kali Ketésza Bagalu, vyzerajú dobre. Záleží aj na tom, ako kniha pôsobí na prvý pohľad. A myslím si, že sme urobili aj dobré poradie. A to už ako si to bude čitateľ čítať, ako v tom bude listovať, je už na ňom. Jeden múdry pán povedal, že knihu, ktorú dnes vydávate bude možno čítať čitateľ, ktorý sa ešte ani nenarodil. Táto kniha je možno ten prípad. Môže si pokojne aj niekde poležať v knižnici.”
Nechýba humor groteskný i absurdný
- Publikácia Dobro.Hry prináša 11 hier. Dokumentuje Vašu autorskú cestu od abstraktných domén absurdnosti existencie k širšej spoločenskej perspektíve. Reflektuje kultúrno-spoločenské zmeny a nechýba v nich humor groteskný i absurdný, taký bezpečne známy. Zrkadlí sa v ňom humor divadla Stoka i jeho nástupníckych súborov. Môžete, prosím, predstaviť naším čitateľom spoločný leitmotív týchto hier, ktoré sa ocitli v jednom zborníku?
LK: “Spoločný leitmotív, taký veľmi okatý tam azda ani nie je. Chcel som, aby každá hra bola o niečom úplne inom. Úplne na začiatku môjho vlastného písania ma veľmi zaujímali najmä ľudské vzťahy, keď to človek nemá podľa seba nejako usporiadané, tak asi nemusí mať plnohodnotný život. Ale nie nejako konzervatívne, len tak ako je človek stavaný. V poslednej dobe premýšľam najmä o zlu v človeku, o tom je aj hra Dobro. A nemyslím si, že je človek zlý len kvôli tomu, že mal ťažké detstvo. Je to skôr kvôli jeho hlúposti, nevzdelanosti, neobjektívnosti a mohol aj vyrastať v dobrých materiálnych pomeroch.”
Nastavuje spoločnosti zrkadlo?
- Vo Vašich dielach nechýba humor, a tak je tomu aj v hrách, ktoré si našli svoje miesto v tomto zborníku. Je príjemný, pritom ostrý, trefný, neútočí, nebije ale s láskou vychováva i zabáva. Všeobecný, abstraktný i trochu konkrétny. Nebránite sa ani politickej či spoločenskej satire, v ktorej nájde každý každého i seba samého. Neviem, či je to môj dojem alebo je Vaším cieľom, nastaviť v hrách spoločnosti i životu zrkadlo?
LK: “Určite chcem nastavovať zrkadlo, ale určite nie z tej polohy, že ja ako umelec som niekto viac. Nenávidím umenie, ktoré moralizuje. Keď chcete, nastavujem si zrkadlo aj sám sebe.”
- Aké pocity zakusujete ako autor, keď počujete v divadle smiech publika či mĺkve pritakávanie tieňov?
LK: “Je to veľmi zaujímavé sledovať. Sám aj ako herec viem, že diváci sa nemusia nejako zvukovo vyjadrovať, nevadí, keď sa nesmejú do popuku, aj tak to môžu napäto sledovať a vnútorne sa baviť. Keď je aj hrobové ticho, tak práve preto, že ich to veľmi zaujalo.”
Keď je inšpiráciou život
- Podľa hier, ktoré som počula, videla či čítala, je Vašou inšpiráciou život sám, i to, čo je vôkol nás či v nás. Je to tak?
LK: “Určite. Je inšpiráciou život sám. Ale ja píšem najmä preto, aby som si mohol vymýšľať.”
- Aké ďalšie podnety sú pre Vás ako autora tým inšpiratívnym „pravým orechovým“?
LK: “Napríklad to hrozné, stretnutia s hroznými hlupákmi. Uznáte, že takejto inšpirácie je neúrekom. Ale to je len príklad. Človeka môže inšpirovať aj čosi absolútne nečakané, aj keď sa pozriem do jamy.”
- Myslím si, že mnohých z nás zaujíma, ako to vyzerá, keď sa rozhodujete, o čom budete písať. Už pri začatí písania viete, že tak toto bude – napríklad – rozhlasová hra a nie poviedka?
LK: “Väčšinou áno. Lebo môžem asi ďakovať bohu, už väčšinou píšem preto, že som dohodnutý na konkrétnej realizácii, alebo mám nejaký presne stanovený čas dokedy to mám odovzdať.”
Laco Kerata prezradil aké je to režírovať vlastnú hru
- Vyštudovali ste réžiu, pôsobíte ako herec i režisér. Píšete básne, poviedky, romány či drámu. Je ľahšie hru napísať, odohrať ako herec alebo zrežírovať?
LK: “Všetko je pomerne náročné. Ale musíte mať z toho radosť, aj z tej driny, inak sa zničíte.”
- Teraz sa Vás spýtam ako režiséra. Vnímate rozdiel medzi režírovaním vlastnej hry s hrou iného autora?
LK: “Keď už režírujem, tak skoro vôbec nemyslím na to, že som to písal ja. Dokonca som aj kritický voči vlastnému textu, mám sklony ho skracovať. Stalo sa mi už niekoľko razy, že moji spolupracovníci mi v tom bránili. Aj Dobro by som viacej vyškrtal. Ani herci nechceli. A keď môj vlastný text hrám, tak tiež už len ako herec. Vtedy už do textu veľmi nezasahujem.”
Laco Kerata prezradil svoje plány
- Hoci na zborníku Dobro.Hry ešte poriadne nezaschol atrament, nedá mi, aby som Vám nepoložila aj túto otázku. Môžete nám, prosím, odhaliť, na čom v súčasnosti pracujete?
LK: “V týchto dňoch som odovzdal do Slovenského rozhlasu rozhlasovú hru „Tri sestry v éteri“. Je o troch sestrách, ktoré počas pandémie žijú izolovane od seba samých, aj ostatného sveta. Sú cez média v spojení, aj v nespojení, všelijako sa vyjadrujú, aj si domýšľajú, aj sa povzbudzujú, aj sa navzájom zhadzujú. Ani ony samé už nevedia, čo si vymýšľajú a čo nie. Pracujem ešte na poviedkovej knihe „Poviedky z Pakistanu“. Dostal som na to aj grand z Fondu na podporu umenia. Môj otec bol expertom OSN a keď som bol dieťa, tak sme celá rodina žili dva roky v Pakistane. V takom čase, hlbokom socializme, to bolo nevídané. Ale moje ozajstné zážitky boli len inšpiráciou, viacej si vymýšľam. Ešte prepisujem svoj román „Ešte som tu a zostanem“ do divadelnej podoby. Román mi je tiež už len inšpiráciou. Rozhlasová hra už s rovnomenným titulom bola odvysielaná. A vnútorne mám rozpísané ešte kade čo.”
Laco Kerata: "Najväčšie literárne talenty teraz píšu scenáre."
- Ste pozitívne naladeným človekom. Keď sa nevenujete réžií či písaniu, ako si najlepšie oddýchnete?
LK: “Veľmi rád sa túlam po prírode. A dúfam, že si zase pocestujem. Aj náruživo fotím. Je to pre mňa šport, vtedy sa nachodím, nabehám, aby som zachytil zlomok sveta.”
- Máte svojho obľúbeného autora či diela? Prezradíte nám?
LK: “Asi už teraz nemôžem jednoznačne povedať kto. Na začiatku to boli Anton Pavlovič Čechov, ako dramatik. Brautighan, ako prozaik. Dušan Mitana, Bohumil Hrabal, Dušan Dušek, Ivan Štrpka z tých bližších. Teraz som hotový z literatúry niektorých európskych zahraničných filmov. Presnejšie, ako sú napísané scenáre. Viem, že najväčšie literárne talenty teraz píšu scenáre.”
Rady skúseného dramatika začínajúcim autorom
- Keďže medzi našimi čitateľmi sú aj ľudia, ktorí by sa radi venovali literárnej tvorbe, poslednú otázku by som sa Vás spýtala za nich. Aké rady dáte prvoautorom? Je podľa Vás dôležitý mentoring?
LK: “Poradiť, v podstate, nejde. Táto činnosť sa nedá naučiť. Dá sa človeka len trošku nasmerovať, upriamiť na inšpiratívne veci. Ale ak sa má trápiť, tak nech ide od toho. To je možno dobrá rada. Ja som mal to šťastie, že som už pri samotnej práci stretol inšpiratívnych ľudí a počas tej spolupráce som sa najviac naučil a uvedomil si možno aj seba kto som. A možno som si to len nahovoril a všetko je úplne inak.”
Ďakujem za rozhovor a prajem veľa tvorivých úspechov!
LK: “Aj ja ďakujem za milú pozornosť k mojej osobe a mojej tvorbe.”
Zhovárala sa Silvia Mária Petrovitsová
