Grace Patricia Kelly (*12.11. 1929, †14.9. 1982) patrila v 50. rokoch medzi najkrajšie ženy Hollywoodu. Alfred Hitchcock z nej spravil podmanivú filmovú hviezdu a našla si miesto aj na Hollywoodskom chodníku slávy. Každý si ju pamätá nielen ako ikonu hollywoodskeho plátna ovenčenú Oscarom i Zlatými glóbusmi, ale aj ako kňažnú Grace z Monaka. Hoci už od jej tragického úmrtia uplynulo 40 rokov, jej život a smrť neprestávajú fascinovať.
Jej príbeh oslovil dokumentaristov aj filmárov, ktorí ho predstavili ako rozprávku. Celý život patrila Grace Kelly medzi známe módne ikony s vycibreným vkusom a noblesou v krvi. Kým ju objavil Hollywood, skúšala šťastie v New Yorku aj ako modelka. Už počas štúdií vynikla v niekoľkých úspešných postavách. Hoci s úspechom debutovala aj na Broadwayi, súdeným jej bol film. Zahrala si vo viacerých snímkach, získala prestížne ceny a na festivale v Cannes spoznala knieža Rainiera III. – svoju osudovú lásku.
Oscarova hviezda
Pred filmovú kameru sa prvýkrát postavila v roku 1950, no svetovú slávu jej priniesla až spolupráca s legendárnym Alfredom Hitchcockom. Upísala sa filmovému štúdiu MGM a hrala po boku legiend ako Clark Gable a Ava Gardner. Vo filme Okno do dvora (1954) stvárnila milenku Jamesa Stewarta spôsobom, ktorý nadchol aj filmových kritikov.
Na vrchole svojej filmovej slávy dostala v roku 1955 získala Oscara ako najlepšia herečka vo filme Dievča z vidieka (1954). Hereckú kariéru skončila predčasne v roku 1956 filmovým muzikálom High Society, kedy sa vydajom do sveta aristokracie stiahla z filmového biznisu.
Životná úloha kňažnej Grace z Monaka
Jej sobáš v apríli 1956 s monackým kniežaťom Rainierom III. pokrývali médiá z celého sveta. Stal sa udalosťou, ktorá dlhé desaťročia zostala v pamäti verejnosti. Príležitosťou bola aj pre komentátorov európskej royals či módnej polície. Z hollywoodskej herečky Grace Kelly v svadobných šatách od Helen Rose sa stala Grace, kňažná z Monaka.
Prvé roky v Monaku určite neboli pre ňu najľahšie. Musela si zvykať na reprezentatívnu úlohu kňažnej a k tomu po francúzsky hovorila slabo. Ale jej zmysel pre štýl, pôvab a vrodená noblesa jej získali rešpekt. Kňažná Grace má nepochybne veľký podiel na celosvetovej sláve Monaka, ktorá ďaleko presahuje jeho obraz raja hazardných hier. S manželom mali tri deti – dnešné vládnuce monacké knieža Alberta II. a dcéry Caroline a Stéphanie.
Keď sa v Monaku zastavil čas
Zomrela príliš skoro vo veku 52 rokov. Jej Rover 3500 na pobrežnej ceste Route de La Turbie zišiel z cesty a spadol zo svahu. Po operácii upadla do kómy a deň po havárii 14. septembra 1982 sa v kniežatstve na chvíľu zastavil čas. Grace má nepochybne veľký podiel na celosvetovej sláve Monaka. Po smrti sa Monačania mohli s kňažnou Grace lúčiť v palácovej kaplnke tri dni. Pochovali ju v Katedrále Notre-Dame-Immaculée.
Monako - krajina kňažnej ruží
Na kňažnú Grace nezabudli nielen Monačania. Aj napriek desaťročiam od úmrtia kňažnej zostáva v Monackom kniežatstve jej pamiatka všade prítomná a veľmi živá. Na jej hrobe nájdete vždy čerstvé ruže, kvety, ktoré nesmierne milovala. Ich vôňa sa niekedy ako uvítací pozdrav návštevníkovi Monaka nesie z ružovej záhrady Princesse Grace. Tento park s asi 180 druhmi ruží vznikol na jej pamiatku.
Ruže môžete dokonca aj ochutnať v bare o hotela Columbus v kokteile “Grace”. V Monaku na vás čakajú nielen kvety a nápoj, ale aj špeciálna okružná trasa „Princesse Grace“. Tú sprevádzajú fotografie, ktoré rozprávajú okoloidúcim jej príbeh. Všetko pripomína Grace Kelly.
Kňažná Grace z Monaka zostala umeniu verná. Podporovala mladé talenty
Popri reprezentačných povinnostiach sa venovala charite vo svojej Nadácii. Tá dodnes pomáha hospitalizovaným deťom a ich rodinám. Keď kňažná Grace zomrela, knieža Rainier III. zveril vedenie nadácie dcére Caroline, princeznej z Hannoveru. Zároveň kňažnej Grace mimoriadne záležalo na podpore mladých a začínajúcich umelcov. V tomto duchu pokračuje aj princezná Caroline, ktorej knieža Rainier III. po smrti Grace zveril vedenie nadácie. Nadácia poskytuje finančnú podporu aktivitám mladých umelcov z Akadémie Rainiera III. či tanečníkov z Akadémie tanca kňažnej Grace v Monaku. Kňažnú Grace v USA si americká filmová akadémia uctila zaradením na popredné miesto rebríčka najlepších filmových herečiek. Pripomína ju aj udeľovanie cien Princess Grace Awards, ktorá podporuje grantmi výnimočných začínajúcich umelcov.
Nevydarený film o živote Grace z Monaka: krásne šaty, pompézne scény a len samé intrigy
Určite nejeden či nejedna z nás si pozrela počas uplynulých sviatkov (možno aj dávnejšie) film Grace z Monaka (Grace of Monaco). Režisér Olivier Dahan rozpráva jej príbeh ako rozprávku, vďaka čomu táto snímka vzbudila viaceré kontroverzie a nevôľu kniežacej rodiny, ktorá sa od filmu dištancuje. Stalo sa tak aj napriek úchvatnej výprave, pompéznym kostýmom a hviezdnym menám. Príbeh nemá oporu v realite. Pokrýva iba pár mesiacov života Grace Kelly v roku 1962. Zobrazuje v ňom prerod hollywoodskej hviezdy na štátnickú hrdinku. Film sa tvorcom veľmi nevydaril. A to i napriek tomu, že Nicole Kidman vo filmovej úlohe Grace zažiarila.
Filmová Grace (Nicole Kidman) uvažuje o prijatí hlavnej úlohy vo filme Marnie, pretože sa v monackom paláci cíti ako v zlatej klietke. Uvedomuje, že sa hereckých ambícií musí vzdať a obetovať sa pre Monako. Pod vedením mentora sa naučí francúzsky, vystupovať na verejnosti a sa chystá na rozhodujúci úder Francúzsku. Francúzsky prezident De Galle znepokojene sleduje nárast sebavedomia Grace, ktorej svetová popularita môže narušiť hladký priebeh invázie do Monaka. No aj tak prijme pozvanie do Monaka na výročný ples Medzinárodného červeného kríža, na ktorom Grace triumfuje.
Na pozadí krízy
Film ponúka príbeh zo sveta palácov, krásnych šiat ale aj intríg a politiky. Tak bolo tomu aj počas krízy začiatkom roka 1962. Vtedy predseda monackej vlády, ktorým je vždy štátny občan Francúzska, vyzval knieža zrušiť opatrenia o ukončení francúzskej kontroly vedenia miestnej televízie. Francúzsko tiež žiadalo, aby daňovníci v Monaku podliehali obdobným daniam ako vo Francúzsku. Knieža požiadavke nevyhovel, načo Francúzsko vypovedalo niekoľko zmlúv a na spoločných hraniciach zaviedlo colné a policajné kontroly. To prinútilo knieža v decembri 1962 vyhlásiť monackú Ústavu a dialóg oboch strán sa obnovil.
Foto: Wikimedia
