Priekopník slovenskej pantomímy, svetoznámy umelec Milan Sládek nás navždy opustil ešte začiatkom decembra 2024 a teraz sa vracia do vlasti. Kedy a kde prebehne posledná rozlúčka? Pripomeňte si s nami jeho osobnosť!

Svet prišiel o výnimočného človeka, vynikajúceho umelca, ktorý preslávil ako málokto slovenskú kultúru ešte v decembri 2024. Zarmucujúcu správu o odchode herca, choreografa, režiséra, pedagóga – míma, pre ktorého bola pantomíma ľudským umením v pravom zmysle slova, autorským divadlom i čistým herectvom prameniacim z citového sveta, vlastných životných skúseností a vychádzajúcim z osobnej filozofie a osobitej kreativity. Je to v pravom zmysle slova ľudské umenie, svet divadla i kultúry prijal ťažko.

Náš umelecký poklad, svetoznámy mím Milan Sládek skonal vo veku 86 rokov, ešte v stredu 4. decembra 2024. Vysoký intelekt a človečina charakterizovali vzácnu osobnosť, akou bol Milan Sládek. Jeho umenie obdivovali vo viac než 55 krajinách sveta. Nadväzoval na tvorbu francúzskych mímov Jeana-Gasparda Deburaua, Jeana-Louisa Barraulta či Marcela Marceaua, ale veľmi rýchlo si vypracoval vlastný divadelný jazyk. Zvlášť pamätné pre domácich i zahraničných divákov sú jeho predstavenia Hrča, Únos do ticha či Starinár, ktoré objavili pre domáce publikum novú divadelnú formu a ovplyvnili nielen našich, ale aj európskych divadelníkov.

So svojimi predstaveniami precestoval celý svet, založil divadlo pantomímy Kefka i medzinárodný divadelný festival Kaukliar. Potom žil a pracoval v Kolíne nad Rýnom. Aj po dovŕšení veku 80 rokov hral, režíroval, prednášal a cestoval po celom svete. V roku 2000 mu prezident SR Rudolf Schuster zapožičal Rad Ľudovíta Štúra III. triedy. Hoci žil a preslávil sa v zahraničí, domov – na Slovensko sa vracal rád. Už o pár dní sa do vlasti vráti definitívne a rozlúčiť sa s touto výnimočnou osobnosťou bude môcť aj verejnosť.

Z rezbára mím svetovej kvality

Priekopník slovenskej pantomímy, významný slovenský mím, herec, režisér, choreograf, výtvarník a pedagóg Milan Sládek, ktorého smrťou svet stratil poprednú osobnosť pantomímy a divadelného umenia európskeho významu, pochádzal z okresu Púchov. Rodák z obce Strežnice sa narodil 23. februára 1938. Pôvodne vyštudoval odbor rezbárstva na Umelecko – priemyslovej škole v Bratislave. Už vtedy mu učarovalo divadlo. Podobne tak i pantomíma, s ktorými začal Milan Sládek už ako stredoškolák. Objavil knihu Františka Kožíka Najväčší z Pierotov, ktorá ho uchvátila. Divadlu sa venoval pod vedením významného pedagóga Miroslava Fikariho. So svojimi prvými pantomimickými číslami vystúpil v rámci študentského divadla Univerzity Komenského v Bratislave.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Nečudo, že sa Milan Sládek rozhodol pokračovať v štúdiu herectva na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. V štúdiu pokračoval ale aj v Prahe, a to u Emila Františka Buriana, ktorý patril medzi mágov poetického divadla a bol jeden z hlavných predstaviteľov medzivojnovej avantgardy. Práve v Stovežatej Prahe získal aj svoj prvý angažmán. Spolu s Eduardom Žlábkom, tanečným sólistom a choreografom Burianovho divadla D 34, založil v roku 1959 prvý pantomimický súbor. Milan Sládek mal vtedy len 21 rokov. Ide o výnimočný počin, pretože spolu s Eduardom Žlábkom sa stali zakladateľskou dvojicou slovenskej pantomímy.

Legendárna postava

Začiatkom 60. rokov formoval modernú slovenskú pantomímu, a ovplyvnil tak nielen slovenskú, ale aj európsku divadelnú scénu. V roku 1960 sa v komédii Boule/Hrča prvýkrát objavila jeho legendárna postava Kefka, podľa ktorej v roku 1974 nazval svoje novozaložené divadlo. Na začiatku šesťdesiatych rokov sa spolu so Žlábkom vrátil na Slovensko. Hrával v súbore pantomímy pri Divadielku Horizont, ktoré sa v roku 1962 stalo autonómnym umeleckým telesom Slovenského národného divadla (SND).

Svojimi inscenáciami sa priklonil k marceauovskému typu modernej pantomímy a na javisko dokázal preniesť hĺbku autorského pohľadu na človeka, a to s použitím širokej škály hereckých výrazových prostriedkov. So svojím Divadlom pantomímy pôsobil ako súčasť Divadelného štúdia. S našou prvou scénou tak Milan Sládek spolupracoval v období od 1. augusta 1962 do 31. decembra 1964.

Odchod do cudziny

Po okupácii v roku 1968 ostal Milan Sládek v emigrácii. Najprv pobýval vo Švédsku, potom v Nemeckej spolkovej republike. Usídlil sa v Kolíne, kde si vybudoval domovskú scénu a kde taktiež začal pôsobiť aj pedagogicky. V roku 1974 založil Divadlo Kefka, ktoré bolo vo svojej dobe jediným stálym divadlo pantomímy v Západnej Európe, a zároveň patrilo medzi najrenomovanejšie pantomimické súbory na svete.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

So svojím súborom, prvým stálym divadlom pantomímy v západnej Európe. – Divadlom Kefka z Kolína nad Rýnom navštívil Milan Sládek viac ako 55 krajín sveta. V roku 1976 založil medzinárodný festival pantomímy Gaukler/Kaukliar. A už v roku 1987 sa Milan Sládek stal aj profesorom pantomímy na Folkwang Hochschule v Essene.

Založil Divadlo Aréna

Po roku 1989 sa Milan Sládek rozhodol vrátiť z emigrácie do domoviny. Na Slovensko však už prišiel ako osobnosť. Stal sa riaditeľom bratislavského Divadla Aréna, ktoré v roku 1994 založil Medzinárodný inštitút pohybového divadla pod názvom Divadlo Aréna. Zamýšľal tu zužitkovať svoje umelecké i pedagogické skúsenosti a prispieť tak k rozvoju slovenskej pantomímy. Obnovil niektoré z najvýznamnejších inscenácií z obdobia svojho zahraničného pôsobenia, predovšetkým Apocalypticu (1992) a Dar (1993). Ale pripravil aj nové diela, pantomimický muzikál Grand Pierot (1997), pantomimickú adaptáciu Jarryho hry Ubu, pantomimickú fantáziu inšpirovanú prelomom tisícročí Labyrint MM – Koniec a začiatok (2000) či vlastnú adaptáciu Carmen (2000) a Opery za tri groše (2001).

Od roku 1996 organizoval v bratislavskej Aréne Medzinárodný festival pantomimického umenia Kaukliar. Práve Milan Sládek sa vo významnej miere zaslúžil o rekonštrukciu chátrajúcej historickej budovy na petržalskom brehu Dunaja, kde toto bratislavské divadlo sídli.

Návrat k spoluprácam v SND

Významnými sa stali aj jeho presahy do operného divadla. V SND inscenoval vo výrazných výtvarných konceptoch Mozartovu Figarovu svadbu (1991) a Monteverdiho Korunováciu Poppey (1993). Obidve boli veľkým zážitkom pre divákov, a ako sa Milan Sládek zdôveril, aj preňho samotného: „Obdivoval som odvahu divadla zveriť mi réžiu a zároveň som ocenil nesmiernu schopnosť spevákov obohatiť spev o pohybový, často až pantomimický javiskový výraz.“

Do SND zavítal Milan Sládek po svojom návrate do vlasti so svojimi projektmi niekoľkokrát. Stalo sa tak tomu napríklad v roku 2008, kedy publiku ponúkol výber zo svojej tvorby pod názvom Milan Sládek – Best Of. Vypredal veľkú sálu v novej budove SND. Aj to bol dôkaz, akých vďačných fanúšikov mal Milan Sládek v Bratislave. „Je mi vždy veľkou cťou predstaviť sa na pôde SND. Inscenáciu Antigony som mal možnosť prezentovať práve tu krátko po tom, čo som tak urobil pred tisíc divákmi v budove UNESCO v Paríži (2016), bolo to úplne prvé predstavenie pantomímy na pôde tejto organizácie.“ V roku 2019 Milan Sládek práve v SND uviedol vo svetovej premiére The Magic Four – Štyri temperamenty, ako svoj príspevok k storočnici SND, lebo vždy sa k našej erbovej divadelnej inštitúcii hlásil.

Po návrate do Nemecka, v roku 2002 pokračoval opäť v Kolíne nad Rýnom v plodnej umeleckej kariére. Okrem vlastnej hereckej (pantomimickej) činnosti v realizovaní rozličných medzinárodných projektov: Opera za tri groše (Tokio, 2005), Pantalon a Columbina (Mozartov festival vo Viedni, 2006), Čarovná noc (Siena, 2008), Antigona (UNESCO, 2016) a ďalšie. Ďalšou významnou líniou v Sládkovej tvorbe bola výtvarná výprava. Bol autorom mnohých kostýmových a scénických návrhov, ale aj bábok a masiek. S pantomímou neskončil a aktívne vystupoval aj vo vysokom veku. Zúčastnil sa nespočetného množstva festivalov a vystúpení.

Renomovaný pedagóg i zakladateľ slovenskej pantomímy

Spolu s Eduardom Žlábkom predstavuje zakladateľskú dvojicu slovenskej pantomímy. Obaja pedagogicky pôsobili aj na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Milan Sládek vyučoval pantomímu, kým Eduard Žlábek tanec. V roku 1965 získali za originálne prevedenie hry Komedia česká o bohatci a Lazarovi slovenského renesančného dramatika Pavla Kyrmezera významné ocenenie Grand Prix na medzinárodnom festivale študentských divadiel v Nancy.

Milan Sládek – svetová osobnosť pantomímy a jedinečný reprezentant slovenskej kultúry bol držiteľom mnohých ocenení. Milan Sládek je laureátom Ceny Ministerstva kultúry SR za vynikajúcu dlhoročnú prácu a za osobný prínos pre slovenskú kultúru a umenie (1998). Okrem iného bol nositeľom štátneho vyznamenania Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za celoživotné dielo v oblasti pantomímy, pedagogickej činnosti a dlhoročnej reprezentácie Slovenskej republiky v zahraničí, ktorý mu v roku 2000 prepožičal prezident Rudolf Schuster. V tom istom roku sa stal tiež nositeľom štátneho vyznamenania Kríž 1. triedy za zásluhy SRN. O dva roky neskôr si pripísal Cenu Jozefa Kronera za celoživotné dielo.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Za svoje celoživotné dielo a za významný prínos v rozvoji školy, získal v roku 2019 na bratislavskej Vysokej škole múzických umení titul Doctor honoris causa. V roku 2020 mal premiéru dokumentárny film režiséra Martina Šulíka Milan Sládek, ktorý zachytáva tvorbu a životnú cestu tohto nezlomného svetoznámeho umelca.

Rozlúčka na pôde Arény

Verejnosť s veľkým zármutkom zaregistrovala úmrtie Milana Sládka, ktorý zomrel v Kolíne nad Rýnom 4. decembra 2024 vo veku 86 rokov. Milan Sládek sa vracia do vlasti. Divadlo Aréna v Bratislave hostí poslednú rozlúčku so svojim zakladateľom, svetovým mímom, profesorom Milanom Sládkom, aby si každý, kto má záujem, na neho zaspomínal tak, ako by to on mal rád – srdcom, umením a spoločnou chvíľou. Pohrebný obrad sa uskutoční 17. januára 2025 o 10:07 hod. v Divadle Aréna. Foyer Divadla Aréna s kondolenčnou knihou bude sprístupnený od 09:30 hod.