Rok 2025 sa nesie v znamení početných výročí. Patrí k ním aj jubileum slávneho slovenského satirika, dramatika, a tiež divadelného pedagóga, kritika či publicistu. V piatok 25. apríla 2025 uplynie 105. rokov narodenia majstra drámy aj satiry. Oslávencom je Peter Karvaš. Pripomeňte si s nami jeho osobnosť.
Peter Karvaš (nar. 25. apríla 1920 v Banskej Bystrici, zom. 28. novembra v Bratislave) patrí k najznámejším slovenským dramatikom 20. storočia. Bol autorom, ktorý najvýraznejšie a najsústavnejšie profiloval slovenskú povojnovú drámu. Bol tiež jedným z najvýznamnejších a najplodnejších slovenských prozaikov a patril aj k divadelným publicistom. Vo svojich odvážne nastavoval dobe i spoločnosti pravdivé zrkadlo. Peter Karvaš je v slovenskej literatúre v prvom rade známy ako autor drámy Polnočná omša, v ktorej spracoval tematiku Slovenského národného povstania. Toto dielo napísal hru v roku 1959 pri pätnástom výročí Povstania. V niektorých jeho divadelných hrách je prítomná aj kritika socialistického režimu. Ide o kritiku spoločenských problémov, násilia a nepriateľstva. Je to viditeľné v divadelných hrách Veľká parochňa a Absolútny zákaz, ktoré dodnes uvádzajú slovenské divadla.
Skuteckého vnuk
Peter Karvaš bol jedným z najvýznamnejších a mimoriadne plodných slovenských prozaikov a dramatikov 20. storočia. Okrem toho bol teatrológom, pedagógom aj publicistom. Pochádzal z mesta pod Urpínom, kde sa narodil 25. apríla 1920 vo vile rodiny legendárneho akademického maliara Dominika Skuteckého. Karvašova rodina patrila medzi elitu Banskej Bystrice. Vyrastal v podnetnom intelektuálnom a umeleckom prostredí rodiny lekára Ferdinanda Karvaša a akademickej maliarky Karoly Skuteckej-Karvašovej – ináč dcéry D. Skuteckého. Medzi rodinných priateľov patrili významní maliari ako Martin Benka a Janko Alexy.
Peter Karvaš študoval na banskobystrickom gymnáziu a práve umelecké prostredie a zázemie rodiny ho podnietilo na pokračovať na pražskom Českom vysokom učení technickom. Súčasne pritom študoval grafiku na umeleckopriemyselnej škole. Po Mníchovskej dohode musel Prahu opustiť. Vrátil sa na Slovensko, kde sa dostať do hľadáčika slovenského štátu práve pre svoj židovský pôvod.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Práve pre svoj pôvod nemohol do konca vojny dokončiť svoje vzdelanie. Univerzitné vzdelanie zavŕšil Peter Karvaš až po vojne na dnešnej Univerzite Komenského v Bratislave v odbore estetika a dejiny moderných literatúr. Neskôr získal aj tituly docenta (1968) a profesora (1990) v odbore divadelná veda.
Prenasledovaný pre pôvod
V období 1939 – 1941 pôsobil Peter Karvaš ako úradník a fotograf, kým ho neinternovali do pracovného táboru. Počas 2. svetovej vojny ho rasovo prenasledovali a v rokoch 1943 – 1944 internovali v pracovnom tábore. Karvašových rodičov tiež perzekvoval Slovenský štát a popravili ich začiatkom roka 1945.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Po prepustení sa Peter Karvaš zamestnal ako technický úradník v Banskej Bystrici. Autorsky a redakčne pôsobil už od roku 1944, kedy sa stal redaktorom v Neografii. V tom istom roku začal pracovať v Matici slovenskej v Martine, ktorú v tom čase viedol Jozef Cíger Hronský. Peter Karvaš sa ako dramaturg zapájal aj do činnosti Slovenského komorného divadla v Martine, Ústredia ochotníckych divadiel. Zapojil sa tiež do protifašistického odboja a počas Slovenského národného povstania publikoval v povstaleckej tlači. Pôsobil tiež ako redaktor, politický komentátor a hlásateľ Slobodného slovenského vysielača v Banskej Bystrici. Po potlačení Povstania uskutočnil so skupinou rozhlasových pracovníkov náročný prechod cez Prašivú na oslobodené územie Liptova a odtiaľ prešiel do Košíc.
Stopku dostal aj od komunistov
Po skončení vojny sa Peter Karvaš zamestnal ako dramaturg viacerých inštitúcií (Československý rozhlas, Slovenské národné divadlo). Zaslúžil sa o vznik druhého bratislavského divadla – Novej scény, kde do roku 1949 pôsobil ako lektor a dramaturg činohry. Krátko pôsobil v diplomatických službách. V rokoch 1949 – 1950 bol kultúrnym atašé na československej ambasáde v Bukurešti. Po návrate z Rumunska zastával viacero funkcií. Jeho pôsobiskom bolo Povereníctvo školstva, vied a umení, kde pôsobil ako prednosta divadelného oddelenia.
Peter Karvaš bol redaktorom Kultúrneho života a v rokoch 1952 – 1956 tiež tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov. Medzi rokmi 1956 až 1974 prednášal teóriu drámy a divadla i dramaturgiu na bratislavskej VŠMU. Po okupácii Československa a vnútrostraníckych čistkách ho zbavili všetkých verejných funkcií a bol opäť politicky perzekvovaný. Kvôli svojmu odmietavému postoju k okupácii Česko-Slovenska v roku 1968 mal zákaz publikovať a stopku dostali aj jeho diela. Venoval sa však vede. Po uvedení hry Absolútny zákaz musel odísť aj z akademického prostredia a zanechať pedagogickú prax.
Po stopke sa uchýlil k vede. Publikovať však neprestal ani tak
V rokoch 1974 až do odchodu do dôchodku v roku 1980 bol pracovníkom Výskumného ústavu kultúry v Bratislave. Jeho dielo nebolo dovolené šíriť a prezentovať v živom dialógu s divákom. K opätovnému návratu na javiská došlo až po roku 1986 a v úplnej šírke až po novembri 1989. Do verejného a literárneho života sa Peter Karvaš naplno vrátil po roku 1989. Po novembri 1989 ho rehabilitovali. Získal akademický titul profesor a pôsobil napríklad aj ako člen Rozhlasovej rady.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Peter Karvaš sa skrýval za menami ako Jakub Riečan, Ján Róbert Lipka, Jozef Repka, P. Bystrický či Peter Bystrík. Pod vlastným menom mu ako prvá kniha vyšla až po skončení vojny. Bol to súbor reportáží a čŕt zapísaný v podobe denníkových záznamoch zo SNP – Most (1945).
K humoru a satire mal blízko
Literárny jazyk Petra Karvaša sa rozvinul v realisticky koncipovaných psychologických noviel, historicko-sociálnych románov. Napísal zbierky cestopisných reportáží a čŕt. Vo svojich humoristicko-satirických súboroch poviedok podal kritický pohľad na súvekú socialistickú spoločnosť. V úsmevnom tóne sa niesli aj jeho zbierky humoresiek či autobiograficky ladená kniha detských zážitkov. Po nútenej literárnej odmlke sa predstavil povstaleckým románom. Morálku povstaleckej generácie analyzoval v autobiografickej novele. Peter Karvaš sa vrátil ale aj k satirickému žánru v krátkych prózach. V záverečnom tvorivom období nadviazal na humoristicko-satirické prózy. Bližšie sa im venuje redaktor Pavol Blaho vo svojom článku Majster satiry Peter Karvaš v zrkadle interpretácií diel s historickým kontextom.
Ťažisko jeho tvorivých aktivít bolo v dramatickej spisbe, bol však aj plodným autorom rozhlasových a divadelných hier. Podnetné práce vydal aj v oblasti divadelnej vedy a teórie. Dramaturgicky, režijne a scenáristicky spolupracoval najmä s televíziou, ktorá uviedla viaceré jeho hry, inscenácie a filmy. Jeho prózy a drámy vyšli v početných prekladoch. V teatrologických dielach vychádzal zo štrukturalizmu.
Osobnosť slovenskej satiry
Peter Karvaš napísal takmer tri desiatky prozaických prác. Zaradiť k ním môžeme romány, novely a najmä legendárne zbierky poviedok. Ako prozaik debutoval v roku 1946 knihou Niet prístavov, v ktorej zobrazil obdobie 2. svetovej vojny. Romány Toto pokolenie (1949) a Pokolenie v útoku (1952), ako aj zbierka poviedok a čŕt S nami a proti nám (1950) boli poznačené schematizmom. Karvaš obohatil slovenskú literatúru o intelektuálny typ humoristicko-satirickej prózy, využíval prvky absurdity, hyperbolizáciu, paradox a ironický nadhľad. Známe sú napríklad humoristicko-satirické poviedkové knihy Čert nespí (1954), Čertovo kopýtko (1957), Konfety a leporelá (1961) či Maľovať čerta na stenu (1970). Peter Karvaš v nich kritizoval ľudskú hlúposť, bezcharakternosť, karierizmus a byrokraciu.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Peter Karvaš vo svojej satirickej próze pokračoval aj v 80. a 90. rokoch minulého storočia. Tieto využil na kritiku nedostatkov socialistického i kapitalistického spoločenského zriadenia podobné postupy ako v prvých prózach. Z jeho neskoršej tvorby spomeňme krátke satirické prózy ako boli Humoresky a iné kratochvíle (1984), Nové humoresky a iné kratochvíle (1986), Posledné humoresky a iné kratochvíle (1989), Poľahčujúca okolnosť (1991), My, čo nechceme byť menovaní (1992), Velikán čiže život a dielo profesora Bagoviča (1993) a Intímne dialógy (1995).
Slovenské apokryfy aj pamäť mesta pod Urpínom
Peter Karvaš je tiež zakladateľom žánru apokryfu v slovenskej literatúre. Vlajkovými dielami sú súbory Kniha úľavy (1970), Bolo to celkom ináč (1994) či Tajomstvo sfingy (1997). Publikoval aj reportáže zo Sovietskeho zväzu Leningradské epištoly (1959) a Výlet na juh (1960). Tiež je autorom povstaleckého románu Noc v mojom meste (1979).
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Z jeho pera pochádza ale aj biografická próza V hniezde. Tá vyšla potichu roku 1981 a tak ju zaregistrovala iba užšia komunita Banskobystričanov. Peter Karvaš do tohto textu vložil neutíchajúcu túžbu sprítomniť si magický svet detstva a dospievania, ktoré prežil vo svojom rodnom meste. Čitateľa pozýva do starých ulíc mesta pod Urpínom a odkrýva tajuplné zákutia mesta o všetkými úžasnými zážitkami a skúsenosťami, ktoré ponúkli 20. a 30. roky minulého storočia. Očami citlivého svedka dáva čitateľovi jedinečnú možnosť nazrieť do atmosféry doby a ľudí v nej.
Peter Karvaš - dramatik par excellence
Nositeľ titulu zaslúžilý umelec (1966) bol literárne činný už od roku 1937, kedy začal publikovať svoje prvé diela. Tieto mu vychádzali v Studentskom časopise, vo Svojeti či v Mladej kultúre. Najprv sa však etabloval vo svete drámy. Je autorom početných rozhlasových aj divadelných hier, z ktorých niektoré niektoré prepracoval na divadelné hry či televízne adaptácie.
Počas 2. svetovej vojny písal pod pseudonymami skeče, scénky a satirické rozhlasové hry. Spomeňme z nich napríklad jeho najstaršie hry Strýko z Ameriky, Križovatka, Pozor, zlý duch, Dvaja autori píšu skeč, Prípad v univerzitnej knižnici, Škandál v redakčnom stole, Rukopis piráta Archibalda (všetky 1941). Z roku 1942 pochádzajú hry Slečna autorka a Kačica. Od nich o rok mladšie sú Karvašove hry Vec treba prerobiť, Galiba pred mikrofónom, Muž, ktorému nedali prehovoriť či Hanibal pred bránami, čiže Trampoty reportéra Konvalinku. Z roku 1944 pochádza hra Spolok piatich „P“ (1944). Pokus doktora Haralda (1943) je prvá Karvašova rozhlasová sci-fi hra. Jeho divadelným debutom bola hra Maják (1943) a na javisku SND debutoval v roku 1945 hrou Meteor. Táto sa pritom dočkala jednej rozhlasovej, ako aj dvoch televíznych adaptácií. V týchto hrách zobrazil vypätú existenciálnu situáciu a tému hrdinstva.
Po skončení druhej svetovej vojny napísal Peter Karvaš aj ďalšie rozhlasové hry, pričom niektoré sa odvysielali aj v zahraničí. Boli to hry Krv, Živly (obe 1946), Maják (1947) či Priepasť (1948). Rok 1948 znamenal prielom v oblasti jeho dramatickej tvorby. Rozhlasové hry v neskoršom období tvoril len príležitostne a svoju pozornosť venoval skôr divadelným hrám a teoretickým dielam. K zmene došlo opäť v druhej polovici 60. rokov, kedy sa k písaniu rozhlasových hier venoval znovu intenzívnejšie. A to až do zákazu na začiatku 70. rokov. Dôvodom bola Karvašova spolupráca s rozhlasom.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Vďaka nej vznikli hry ako Prípad podstavec (1966), Sedem svedkov (1967), Malá anketa, Absolútny zákaz alebo Balada poslušnosti (obe 1968), Carltonovská komédia (1969), Výsluchy I., Výsluchy II. (1970). V čase normalizácie sa jeho rozhlasové hry nevysielali ani v reprízach. Až po roku 1989 uviedol rozhlas jeho ďalšie rozhlasové hry Nočná návšteva, Vo výťahu (obe 1990), Chuť chrenu, Intermezzá 1 – 7 (všetky 1992), Potreba dôkazu 1 – 7, Zločin Dariny Pivoňkovej (všetky 1994).
Od rozhlasu k divadlu
Ako divadelný dramatik debutoval Peter Karvaš hrou Maják v roku 1943. Na doskách SND debutoval až o dva roky neskôr. Debutovým titulom, ktoré uviedli na javisku SND, bola hra Meteor.
INZERCIA / článok pokračuje pod reklamou
Osobitné postavenie v jeho dramatickej tvorbe z tohto obdobia má divadelná hra Hra o básnikovi (1942, premiéra 1946). Peter Karvaš v nej konfrontoval duchovne založeného básnika s prakticky zameraným inžinierom. Po roku 1948 sa Karvaš stal jedným z hlavných spolutvorcov socialisticko-realistickej drámy. Spomeňme tituly ako Srdce plné radosti (vydané knižne ako Milión ton mieru, ktoré dokonca bolo divadelne inscenované a získalo aj podobu rozhlasovej adaptácie – pozn. aut.) či kultovú Polnočnú omšu. Tá sa dodnes nachádza v repertoári slovenských činoherných súborov.
Túto hru napísal Peter Karvaš v roku 1959 pri príležitosti 15, výročia Slovenského národného povstania. Hra sa teší dodnes obľube slovenských divadiel. Ešte v roku 1960 vznikla jej rozhlasová adaptácia a o rok na to aj televízna. Polnočnú omšu sfilmoval v roku 1962 režisér Jiří Krejčík. Spomenúť môžeme aj hry Zmŕtvychvstanie deduška Kolomana či Antigona a tí druhí.
Z ďalších Karvašových významných hier spomeňme hry Bašta (1948), Diplomati (1958) či už spomenutú hru Polnočná omša (1959) alebo hru Antigona a tí druhí (1962). V období politického uvoľnenia v 60. rokoch 20. storočia prehodnotil Peter Karvaš svoje postoje. Zmenu reprezentuje publicistická hra Jazva z roku 1963. V modelových divadelných hrách Veľká parochňa (knižne 1964, inscenovaná 1965), Experiment Damokles (1967) a Absolútny zákaz (1969, pôvodná rozhlasová hra, 1968) zobrazil vplyv totalitnej moci na jednotlivca.
Návrat k témam vojny či povstania
Počas 70. rokoch 20. storočia sa vrátil k svojim starším témam. Tému SNP pripomenul v hre Súkromná oslava z roku 1972, ktorá vyšla knižne v roku 1987 a inscenovaná bola v roku 1986. Ďalšou témou bola téma 2. svetovej vojny. Tú rozpracoval v hre Nultá hodina. Inscenačne úspešnými boli aj ďalšie Karvašove hry. Napríklad divadelná hra Vlastenci z mesta YO alebo Kráľovstvo za vraha (1988) či komédia z anglického prostredia Zadný vchod čiže Rozkoše v utorok po polnoci (1976).
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Ani jeho divadelné hry sa v normalizácii nesmeli hrať. Až v roku 1986 uviedla Poetická scéna jeho hru Súkromná oslava (1986). Neskôr mu ešte divadlá inscenovali hry Zadný vchod (1987) či Vlastenci z mesta Yo (1988).
Teoretik divadelnej vedy
Peter Karvaš sa okrem prózy a drámy venoval aj divadelnej kritike a publicistike. Vo svojej tvorbe sa zaoberal teoretickým problémom drámy. Učinil tak v odborných publikáciách Úvod do základných problémov divadla (1948), Priestory divadla a divadlo v priestore (1977). Je autorom kníh o rozhlasovej dramatickej tvorbe Kapitolky o rozhlase (1948), Rozhlasové umenie v epoche televízie (1992). Napísal tiež niekoľko divadelno-historických prác ako napríklad dielo K základným otázkam súčasného slovenského divadla (1948). Autorsky sa podpísal aj pod práce z oblasti teórie dramatických umení v dielach Priestory v divadle a divadlo v priestore (1984) či Umenie drámy a fenomén televízie (1985). Peter Karvaš prekladal tiež divadelné hry z francúzštiny, angličtiny a zo srbčiny. Ako dramaturg uvádzal hry moderných svetových autorov a nové hry slovenských dramatikov J. Barč-Ivana, Š. Králika či J. Váha. Zahraničných prekladov sa dočkali aj Karvašove humoristické prózy a drámy.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Foto: Wikimedia Commons, Bystricoviny.sk
Zdroj: Bystricoviny.sk, Divadelný ústav, SLC, STVR, SND, Slovník slovenských spisovateľov, Beliana.sk
Karvaš, Peter [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2026-01-26 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/karvas-peter
