V decembri minulého roka uplynulo 300. rokov od smrti významného českého architekta barokovej gotiky. Jan Blažej Santini-Aichel, pražský rodák s talianskymi koreňmi, patrí k najlepším českým barokovým architektom. Kde všade zanechal Jan Santini-Aichel svoje stopy? Spoznajte jeho umenie a vydajte sa po jeho stopách.
Jan Blažej Santini-Aichel (3. 2. 1677, Praha – 7. 12. 1723, Praha) písaný tiež aj ako Eichel, Aychel či Aeuchl, sa preslávil svojim jedinečným štýlom označovaným ako baroková gotika. Krstnými rodičmi mu bol významný taliansky architekt Carlo Luraga, ďalej Santini de Bossi, Giovanni Battista Ceresol a prísediaci najvyššieho najvyšší správca na pražskom hrade Matěj Valkoun. Do dejín sa zapísal ako jeden z najväčších architektov baroka. Na svoju domu bol radikálny novátor, milovník originality aj perfekcionalista. Nádherné prvky jeho stavieb a originálne spojenie gotiky a baroka zaručujú Santinimu slávu až dodnes. Dielo Jana Blažeja Santiniho-Aichela púta pozornosť nielen historikov umenia a architektúry, ale aj širokej verejnosti. Zrak okoloidúcich upútavajú jeho stavby aj vďaka pozoruhodným rysom tvarov exteriérov i zvláštností interiérov.
Podľa moderných výskumov Ján Blažej Santini-Aichel nesporne vyhotovil až 80 architektonických diel. Hoci sa veľa jeho stavieb až po dnes nezachovalo, no tie ktoré zostali, stoja určite za pozretie. Spomeňme z nich budovu prelatúry cistercitov v Žďári nad Sázavou, či pútnické kostoly Mena Panny Márie v Křtinách pri Brne alebo kostol sv. Jana Nepomuckého na Zelenej hore. Táto pamiatka sa v roku 1994 zaradila na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO.
Majster architekt s talianskymi koreňmi
Syn váženého pražského murárskeho a kamenárskeho majstra dostal pri krste meno Santin. Jeho otec je v matrike uvedený s priezviskom Akel, čo, pravdepodobne, vzniklo talianskym čítaním nemeckého mena Aichel. Vyrastal v pražskom Starém Městě, kde sa vyučil za kamenára. Keďže od malička prejavoval mimoriadne umelecké nadanie, rozhodlo sa, že bude maliarom. Po vyučení odišiel podľa vtedajšieho zvyku zbierať skúsenosti do zahraničia. Cesta ho zaviedla do Ríma, kde ho pod vplyvom rodinného priateľa francúzskeho maliara a architekta Jeana Baptistu Matheya uchvátila architektúra. Po návrate do vlasti sa začal venovať iba architektúre a vystupovať pod menom Jan Blažej Santini-Aichel. Tak sa z krstného mena stalo priezvisko, dnes slávneho architekta.
Santini vždy vystupoval ako „architectus“, nikdy nie ako staviteľ, a aj v tom vidno jeho osvietenosť. Za 23 rokov projektantského pôsobenia navrhol takmer stovku sakrálnych, palácových i hospodárskych stavieb, pričom preukázal aj cit pre krajinné plánovanie a lahodnú symbiózu architektúry a krajiny. Ním navrhnuté priestory disponujú vynikajúcou akustikou a mimoriadnou svetelnou charakteristikou. V Santiniho tvorbe hrá vždy veľký význam svetlo, jeho prechod priestorom a modely jednotlivých stavebných prvkov vnútorného priestoru. Už jeho prvé projekty boli geniálne a Santini sa veľmi skoro stal slávnym a žiadaným. V roku 1702 ho opát kláštora v Sedlci pri Kutnej Hore poveril rekonštrukciou gotického kostola a neskôr pribudli aj ďalšie. Pracoval nielen na kláštoroch a kostoloch. Dostával zákazky aj od príslušníkov vysokej českej šľachty.
Santini-Aichel bol inovátorom i mágom
Jan Blažej Santini-Aichel svoje stavby neobdaril len pozoruhodnými rysmi exteriérových tvarov či zvláštnosťou využitia interiérov, ktoré disponujú svetelným vyjadrením či skvelou akustikou. Prezentuje i mnohé odvážne technické riešenia a originálne prepracované architektonické návrhy. Prejavil v nich svoju genialitu. Za úspech vďačí aj svojím znalostiam matematiky, geometrie, numerológie, ktoré doplnil náboženskou zanietenosťou i užívaním židovskej kabaly a kresťanské mystiky.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Santiniho rukopis aj na zozname UNESCO
Vydajte sa aj vy po jeho stopách po Českej republike. Dedičstvo tohto geniálneho architekta nájdete v Jihomoravskom, Královohradeckom, Pardubickom, Plzeňskom či Stredočeskom kraji. Stopy zanechal aj v rodnej Prahe či na Vysočine Navštívite pritom veľké kláštorné komplexy, chrámy, kostoly či kaplnky. Nevynecháte ani palácové stavby. Jeho dielo pomáha mnohým pochopiť rozpor českého baroka, kedy údajná doba „temna“ je vlastne dobou hmatateľného rozkvetu českého staviteľstva, remesiel i umenia. Súpis jeho diel nájdete v diele profesora dejín umenia Mojmíra Horynu, ktorý je znalcom Santiniho diela, ale aj prehľadne na webe, www.santini.cz.
Santini na vrchole svojej tvorby navrhol rozsiahly pútnický komplex v Křtinach, ktorý je skutočnou barokovou perlou. Keď v roku 1723 náhle vo veku 46 rokov zomrel, ostali po ňom rozostavané stavby, ktoré sa dokončili aj desiatky rokov po jeho smrti. Patrí k nim aj kostol Mena Panny Márie v Křtinách pri Brne, ktorého úplne dokončili až v roku 1750.
Santiniho rukopis nesie pútnický kostol sv. Jana Nepomuckého na Zelené hoře i kostoly v Bobrové, v Obyčtově, Křtiáach, kostol v Rajhrade, Zvoli, kostol sv. Františka Sarafinského, kostol sv. Vojtěcha na pražskom Starém Městě i konvent strahovského kláštora. Černínsky palác od Francesca Carattiho dopĺňa Santiniho sochársku výzdobu paláca i návrh záhrady. Na návrh Giovanna Baptistu Maderna vytvoril v kaplnke sv. Žigmunda v katedrále sv. Víta. epitaf grófa Humprechta Jana Černína z Chudenic. Santini navrhol napríklad aj zámok Karlova Koruna v Chlumci nad Cidlinou.
Zároveň sa podpísal aj na pôsobivej barokovej gotizácie pôvodne románskej baziliky – kláštorného kostola Nanebovzatia Panny Márie, sv. Wolfganga a Benedikta. Vďaka nemu nájdete v Kladrubach v okrese Tachov exteriérovo i interiérovo mimoriadne pozoruhodnú stavbu.
Foto: Santini.cz, Wikimedia Commons
Zdroj: internet
Koláž: Mária Kleinová
