Jozef Gregor Tajovský: spisovateľ kárajúci, no vždy láskavý

K osobnostiam, ktorých výročie sme si v roku 2024 pripomenuli, patrí aj Jozef Gregor Tajovský, veľký dramatik našich národných dejín, kárajúci, no vždy láskavý.

V októbri tohto roku sme si pripomenuli 150. výročie narodenia spisovateľa a dramatika Jozefa Gregora (*1874, +1940), známeho ako Tajovský. Bol ženatý s Annou Ligovou, ktorá si rovnako vydobyla uznanie v slovenskej literatúre. Poznáme ju ako spisovateľku Hanu Gregorovú. Zakladateľ slovenskej realistickej drámy bol aj učiteľom, úradníkom, politikom i redaktorom. Písal pod pseudonymom Gregor-Tajovský, Greško, Grigorievič, Izäslav, Jano z Dohnian, J. G. Tajovský, Jozef Slovák, Kaprál, M. Žiarsky, Podsokolovský. Jeho hry sú dodnes súčasťou repertoáru mnohých slovenských divadiel vrátane našej prvej scény, domácich a zahraničných ochotníckych súborov. Zvolenské divadlo po tomto velikánovi slovenskej literatúry nosí s hrdosťou aj svoje meno.

Aktívny v SNS za spoločný štát

Už v roku 1912 sa Jozef Gregor Tajovský stal tajomníkom Slovenskej národnej strany v Martine, ktorej vypracoval aj stanovy. Tie sú dodnes uložené v Matici slovenskej. Hoci sa radil k hlasistom a oporám prvej Československej republiky, s martinskými národniarmi sympatizoval.

Počas 1. svetovej vojny narukoval ako vojak rakúsko-uhorskej armády a dostal sa na ruský front. V ruskom zajateckom tábore spolu s Jankom Jesenským vydával noviny pre československých legionárov a burcoval Čechov a Slovákov do boja za vytvorenie spoločného štátu.

Sociálny kontrast v Tajovského tvorbe

Pod vplyvom hlasizmu sa Gregor- Tajovský orientoval na sociálny kontrast. Vo svojej tvorbe prejavuje schopnosť vcítiť sa do osudov svojich hrdinov. No aj pri ich častých tragických koncoch ponúka nádej a túžbu nevzdať sa. Tento majster krátkej prózy písal najmä poviedky z dedinského prostredia. Poukazoval v nich na osud najchudobnejších. Jeho poviedky z dedinského prostredia sú humoristické, niekedy ironické s tragickým ladením. Sú napísané v prvej osobe, ako by ich rozprával autentický svedok s využitím ľudovej hovorovej reči, čím vyvoláva ilúziu ústneho podania. V jeho poviedkach nie je kladený dôraz na deji a zápletkách. Dôraz je kladený na postavách. Sú to biedni, utláčaní, ale pracovití a čestní ľudia. Podobne ako Timrava ich neidealizuje, ale poukazuje na ich chyby, či už v dôsledku poverčivosti, ľahostajnosti, alebo alkoholizmu.

Dve fázy tvorby

Dramatickú tvorbu Jozefa Gregora Tajovského môžeme rozdeliť na dve fázy. Do prvej spadajú diela, ktoré napísal do roku 1918 a druhá poníma diela, ktoré vznikli po tomto roku. Z prvej fázy spomeňme ako najznámejšie poviedky Maco Mlieč a Apoliena. V jeho dramatickej tvorby zaujíma osobitné miesto Smrť Ďurka Langsfelda z roku 1923, ktorá patrí už do Tajovského druhého tvorivého obdobia. Zobrazil v nej revolučné roky 1848/1849. Nemôžeme však vynechať jeho najznámejšie diela, s ktorými sme sa sčasti donedávna a čiastočne i dodnes stretávame na doskách mnohých divadiel – profesionálnych i amatérskych. Sú to najmä hry Ženský zákon a Statky – zmätky, v ktorých je nosnou odveká dedinská hašterivosť, ale i víťazstvo zdravého dedinského rozumu, ľudovej múdrosti a morálky.

O obľube týchto hier u divákov svedčí aj fakt, že Ženský zákon získal aj netradične nárečovú podobu. Na doskách Slovenského národného divadla potešoval divákov v záhoráčtine v réžii Pavla Haspru s nezabudnuteľnými hereckými divami Marínou Kráľovičovu, Soňou Valentovou a Božidarou Turzonovou či Gabrielou Dzuríkovou, Dušanom Tarageľom, Milanom Mikulčíkom/Petrom Trník, Richardom Stankem a Braňom Bystrianským. V súčasnosti Tajovského hru Ženský zákon uvádza zvolenské Divadlo J. G. Tajovského.

To však nie je všetko. V aktuálnej sezóne svoju – tentokrát spišskú verziu divákom prinesie Spišské divadlo.

Tajovský - dramatik národných dejín

Naša literatúra má v Jozefovi Gregorovi Tajovskom svojho významného realistického spisovateľa. Tvorca nezabudnuteľných postáv slovenského ľudového života. Vedel zachytiť realitu pravdivo so zmyslom pre humorné situácie. Bol autorom úsmevných postojov, no aj autorom krátkych poviedok o vážnych mravno-spoločenských konfliktoch, pričom vyzdvihuje potrebu ich nápravy. Svoje príbehy zasadzoval do dedinského či malomestského prostredia, kde sa prejavila jeho úžasná schopnosť humorného opisu prostých ľudí a ich každodenných problémov. Jozef Gregor Tajovský je dramatik našich národných dejín, spisovateľ kárajúci, no vždy láskavý.