
Pozrime sa na Velehrad - pútnické miesto, ktoré má v srdci slovenského národa svoje osobité miesto. Je symbolom prelomu v našich dejinách - pádu železnej opony a dialógu medzi kresťanským Východom a Západom v Európe. Ako prebiehala pamätná púť na Velehrade v roku 1985, ktorá navždy zmenila aj naše dejiny?
Medzi najvýznamnejšie pútnické miesta po stáročia patrí Velehrad. Malebné mestečko neďaleko Uherského Hradišťa a Starého Města je známe najmä svojou cyrilo-metodskou tradíciou, ktorá siaha až do 9. storočia. Toto pamätné miesto tvorí neoddeliteľnú súčasť duchovného a kultúrneho dedičstva národov žijúcich na oboch stranách rieky Moravy.
Velehrad, ktorému dominuje baroková bazilika Nanebovzatia Panny Márie a sv. Cyrila a Metoda, sa stal symbolom pádu železnej opony. Prispela k tomu nielen pamätná cyrilo-metodská púť v roku 1985, ktorá sa tu konala pri príležitosti 1100. výročia úmrtia sv. Metoda, ale aj mimoriadna návšteva prvého slovanského pápeža o päť rokov neskôr.
Púť, ktorá zmenila dejiny
História náboženských pútí siaha na našom území až do 13. storočia. Púte a iné náboženské slávnosti boli odjakživa pre ľudí príležitosťou na to, aby prehĺbili svoj vzťah k Bohu a načerpali novú duchovnú silu.
INZERCIA / Článok pokračuje pod reklamou

V časoch totalitnej vlády KSČ boli takisto príležitosťou na to, aby ľudia vyjadrili svoj negatívny postoj voči vládnucemu režimu.
Prelomové osemdesiate roky
V 80. rokoch 20. storočia prichádza k obrovskému nárastu počtu účastníkov náboženských pútí. V tomto období sa totiž postupne začína uvoľňovať napätá atmosféra spojená s totalitnou vládou KSČ, zásahy vtedajšej Štátnej bezpečnosti už nie sú také časté a drastické, klesá počet perzekvovaných osôb, takže ľudia sa postupne prestávajú báť verejne vyjadriť svoje náboženské cítenie a túžbu po slobode slova a vierovyznania. Obzvlášť jedna veľká púť znamenala obrovský krok k pádu totalitného režimu a získaniu náboženskej slobody. Bola to Národná púť na Velehrade, ktorá sa uskutočnila 7. júla 1985.
Chceme prítomnosť Svätého Otca!
7. júla 1985 sa konala púť na Velehrade pri príležitosti 1100. výročia úmrtia svätého Metoda. Toto nádherné mestečko na Morave je tradíciou považované za miesto, kde je svätý Metod pochovaný, hoci dodnes sa jeho hrob zatiaľ nenašiel. Pred samotnou púťou veriaci zorganizovali petičnú akciu, ktorej žiadali vtedajšiu vládu o to, aby bol na slávnosť pozvaný pápež Ján Pavol II. (1978 – 2005). Napriek tomu, že sa veriacim podarilo zozbierať cca. 17 000 podpisov, prezident Gustáv Husák odmietol pozvať pápeža na oficiálnu návštevu Československej socialistickej republiky.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Prajeme si náboženskú slobodu! Nech žije cirkev!
Aj napriek tomu, že sa Štátna bezpečnosť snažila všetkými dostupným prostriedkami sabotovať púť alebo aspoň znížiť počet účastníkov, tak sa na nej zúčastnilo cca 200 000 Čechov a Slovákov.


Prelom znamenal aj fakt, že členovia rehoľných rádov, študenti teológie a kňazi prišli oblečení v habitoch a reverendách. Prístup organizátorov najmä voči starším účastníkom bol skutočne mimoriadne necitlivý, nedovolili im prečkať noc vo vnútri baziliky.
„Prajeme si náboženskú slobodu, chceme Svätého Otca, nech žije Cirkev!“
Na púti sa vyskytlo množstvo rušivých momentov, ako napríklad kolotoče a iné atrakcie. Minister kultúry Klusák nazval púť ,,mierovou slávnosťou“ a o Cyrilovi a Metodovi sa vyjadroval bez prívlastku ,,svätí“. Za to si vyslúžil piskot a nesúhlasné skandovanie zhromaždeného davu. Slová ,,prajeme si náboženskú slobodu, chceme Svätého Otca, nech žije Cirkev“ sa ozývali z každej strany.
Prítomnosť dvoch významných cirkevných autorít
Hlavným celebrantom pontifikálnej svätej omše bol Agostino kardinál Casaroli, vatikánsky štátny sekretár. Na Velehrad dorazil ako pápežský legát. Takisto bol prítomný aj František kardinál Tomášek, vtedajší pražský arcibiskup, ktorý prečítal pozdravný list od pápeža Jána Pavla II. Je treba podotknúť, že vlastnú kázeň mu komunisti zakázali.
INZERCIA / Článok pokračuje pod reklamou
Obaja kardináli boli na rozdiel od komunistických funkcionárov privítaní vrúcnym potleskom a jasotom. Prejav kardinála Casaroliho veriaci odmenili veľkým potleskom a nadšenými ováciami. Po skončení slávnosti sa dav pokojne rozišiel, bez akýchkoľvek roztržiek.
Všadeprítomná polícia
Táto púť, ako aj iné náboženské podujatia v tomto období, bola prísne sledovaná policajnými zložkami, nehovoriac o množstve agentov Štátnej bezpečnosti, pôsobiacich v utajení. Podľa očitého svedka, kňaza Vojtěcha Šímu, už deň pred samotnou púťou stál pred miestnou farou neznámy muž. Svoju úlohu však absolútne nezvládol, keďže povzbudený alkoholom vykrikoval, že prišiel sledovať miestneho kňaza. Vojtech Šíma takisto spomína na fakt, že púte sa zúčastnili aj členovia františkánskeho rádu v Bratislave, ktorí dovtedy pôsobili v utajení, pretože v roku 1983 prebehla tzv. Akcia Vír. Takisto spomína snahu o odpútanie pozornosti veriacich kolotočmi, koncertami a množstvom stánkov s občerstvením. Množstvo agentov štátnej bezpečnosti bolo dokonca aj medzi prítomnými klerikmi.

Velehrad sa Svätého Otca napokon dočkal
Na záver článku musíme podotknúť, že púť na Velehrade, ktorá sa konala 7. júla 1985, znamenala naozaj prelom v našich dejinách. Bola predzvesťou neodvratného zániku časov neslobody a komunistickej totality. Velehrad i pútnici sa návštevy Svätého Otca napokon dočkali o päť rokov neskôr.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Pamätným sa stal 22. apríl 1990. Toho dňa navštívil Velehrad, nazývaný aj ako Betlehem Moravy, vôbec prvý pápež v dejinách. Dav čítajúci viac ako 300-tisíc pútnikov privítal v rámci mimoriadnej návštevy Československa, pápeža Jána Pavla II. Návštevou pápeža, svätého Jána Pavla II., sa Velehrad stal symbolom pádu železnej opony a dialógu medzi kresťanským Východom a Západom v Európe. Sviatok vierozvestcov Cyrila a Metoda si na Velehrade každoročne pripomínajú tisíce ľudí z oboch brehov rieky Moravy počas Dní ľudí dobrej vôle.
Stručne o pútnickej svätyni
Pútnická románsko-gotická bazilika Nanebovzatia Panny Márie a sv. Cyrila a Metoda získala dnešnú podobu v priebehu baroka. Budovali ju podľa stavebných tradícií cisterciánov, ktoré charakterizovala krása jednoduchých línií a striedma výzdoba.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Chrám na dĺžku meral pôvodne 99 metrov. Svojím pôdorysom pripomínal latinský kríž. Východnú stranu kedysi uzatváralo päť apsíd. V dôsledku tragických udalostí, ktoré postihli kláštor, sa pôvodná podoba do dnešných dní nezachovala. Kláštor chátral 150 rokov, kým sa obnovy v 2. polovici 16. storočia ujal opát Ekard z Schwöben.
Snúbiaci sa barok so stredovekou architektúrou
Zvyšky stredovekej podoby stratila dnešná bazilika počas rozsiahleho požiaru, ktorý v kláštore vypukol v roku 1681. Kostol radikálne prestavali a skrátili. Z dĺžky 99 metrov mu zostalo 86 m. Chrám prišiel o svoje priečelie s románskym ústupkovitým portálom. Nahradili ho nové, ktorému dominuje dvojica veží. Stredoveké bočné lode baziliky ustúpili 14 samostatných postranných kaplniek a 100 metrová renesančná veža ustúpila kupole s nízkou lucernou. Aj napriek radikálnym stavebným zásahom si barokový chrám uchoval proporčne i pôdorysne schému románsko-gotickej stavby. Interiéru dominuje bohaté zdobenie.
Pozornosti návštevníka nesmie uniknúť nielen hlavná loď, ale napríklad aj kaplnka Panny Márie Matky jednoty kresťanov s velehradským paládiom. Za zmienku stojí tiež hrob arcibiskupa Antonína Stojana v Kráľovskej kaplnke a najnovšie tiež nádhernými mozaikami zdobený sarkofág kardinála Tomáša Špidlíka v presbytériu baziliky. Zo sochárskej výzdoby spomeňme súsošie solúnskych bratov, ktorí stojí po pravici oltára. Sv. Konštantína-Cyrila a Metoda pritom v tomto pútnickom chráme pripomína aj obraz vierozvestcov od poľského maliara Matejka z roku 1885.
Koláž z autorských fotografií P. Blahu vyhotovila Mária Kleinová
Foto: Pavol Blaho / archív autora
Zdroj: archív autora, SNA, SME, BROCKA, J. – BROCKOVÁ, R. : Kým prišiel November. Trnava : Dobrá kniha, 2009, www.farnostvelehrad.cz
