Bratislavská mestská časť Devín vďaka svojej polohe mala zaujímavý historicko-sídelný vývoj. Mnohé významné osobnosti majú s ním spojitosť, aj keď sa o tom všeobecne nevie.V privilegovanom trhovom zemepanskom mestečku panoval čulý každodenný spoločenský a hospodársky život. Tak ako je zaujímavá história Devína, sú zaujímaví aj Devínčania. Boli medzi nimi aj slávni ľudia. Na starých Devínčanov sa postupne pozrieme.
Devín bol rodiskom a bydliskom nielen významných miestnych rodov, ale aj osobností s (nad)regionálnym významom. Určitú predstavu, akí boli Devínčania, prinášajú rôznorodé písomnosti vrátane testamentov či daňových a urbárskych súpisov. Dozvedáme sa z nich o ranonovovekých obyvateľoch Devína z pohľadu sociálneho, majetkového rozvrstvenia, etnickej, náboženskej a vzdelanostnej štruktúry.
Devínčania boli pestrí v každom ohľade
Základom obyvateľstva bola mestská pospolitosť. Tú tvorili Devínčania, ktorí boli v poddanskej závislosti Devínskeho hradného panstva a v intraviláne mestečka mali majetkové benefície. Tieto získali na základe podielu „vlastníctva“ a dohody so zemepánom. Vlastnú mestskú pospolitosť tvorili obyvatelia – oppidiáni, ktorých zemepán zahŕňal do urbárskych súpisov. Disponovali slobodou sťahovania sa, slobodou prijímať cudzincov do stredu svojej pospolitosti, právom kolektívneho odvodu feudálnych dávok a po roku 1768 aj voľbou richtára, prísažných a miestneho notára. V tamojších farských matrikách sa obvykle označovali ako obyvatelia („incolae“). Domáce poddanské obyvateľstvo disponovalo popri dedičnom užívaní domu aj so sadmi, záhradami a vinicami. Podľa veľkosti obývanej usadlosti a majetku sa obyvatelia („incolae“) delili na želiarov („inquilini“) a podželiarov („subinquilini“). Sedliaci v Devíne neboli, nakoľko jeho chotár neponúkal rozsiahle usadlostné polia, tak aby pre každého sedliaka vyšlo pole v zaužívanej výmere minimálne jedného hektára.
Spojení s hradom až kým ho Napoleon neprikázal zničiť
Mimo rámca mestskej pospolitosti stála šľachta, vojaci, duchovenstvo, cudzinci a miestna chudoba. Najvyššiu vrstvu predstavovali šľachtici. Väčšina z nich vlastnila v Devíne kúrie, ale nepatrili do tamojšej pospolitosti.
Prechodne tu žili cudzinci často nešľachtického pôvodu, ktorí pôsobili v štruktúrach správy Devínskeho panstva alebo kráľovskej tridsiatkovej (colnej) stanici. Väčšina z nich nezískala od zemepána v Devíne obydlia či iné majetky natrvalo a po skončení kariérneho pôsobenia mestečko opustili. Funkcionári a úradníci zemepanskej správy pochádzali najčastejšie z iných uhorských a rakúskych panstiev Pálfiovcov. Situácia v skupine obyvateľov z radov funkcionárov zemepanskej správy sa zmenila po roku 1809 v súvislosti so zničením Devínskeho hradu. Navzdory domnienkam, že ho podgurážení napoleonskí vojaci vyhodili do povetria zo zábavy, sa v memoároch Napoleonovho generála, Jeana Jacquesa G. Peleta, zachoval rozkaz cisára Napoleona z 29. augusta 1809 o nevyhnutnosti vyhodiť Devínsky hrad do povetria.
Remeselníci i zruční sochári
Pramene potvrdzujú aj existenciu tzv. slobodníkov („libertini“), zmluvných poddaných a bezmajetného obyvateľstva bez domova – mestskej chudoby („mendici“). Vlastné obyvateľstvo Devína dopĺňali obchodníci, remeselníci a kamenári pochádzajúci z bližšieho či vzdialenejšieho okolia. Devínske obyvateľstvo bolo už v 17. storočí etnicky pestré, o čom vypovedajú aj priezviská vo farských matrikách. V 18. a 19. storočí prevažovali potomkovia nemeckých a rakúskych hostí – kolonistov. Títo predstavovali vrstvu bohatších remeselníkov – obchodníkov. Naproti tomu potomkovia zmiešaného slovensko-chorvátsko-maďarského obyvateľstva vinohradníkov, ovocinárov či rybárov boli chudobnejší. Devínčania sa živili viac ako troma desiatkami povolaní. Združovali sa v miestnych či oblastných cechoch. K vyhľadávanému spôsobu obživy patrilo zvlášť v priebehu 19. storočia lodníctvo. Za zmienku stojí miestny kameňolom, vďaka ktorému sa v Devíne popri vrstve remeselníkov kamenárov objavujú aj kameňo-sochári. V mestečku si otvárali vlastné kamenárske dielne. Stali sa tak zamestnávateľmi miestneho obyvateľstva a s ich dielami sa stretávame dodnes nielen v blízkom okolí, ale aj v zahraničí.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Naši a svetoví Devínčania
Mnohé z mien tamojších starousadlíkov i významnejších obyvateľov nájdeme na starých pomníkoch pri potulke miestnym cintorínom. Mená mnohých ďalších sú, žiaľ, už zabudnuté. Dozvedieť sa o nich môžeme vďaka zachovalým miestnym farským matrikám a starším devínskym písomnostiam. My si najvýznamnejšie devínske rody, obyvateľov, rodákov a tu pôsobiace osobnosti z devínskej histórie od konca 17. až po 2. polovicu 19. storočia postupne predstavíme v medailónikoch. Najbližšie už o týždeň.
3 thoughts on “Na stope (ne)známym Devínčanom”
Comments are closed.