Novinky

Na stope (ne)známym Devínčanom

Devín

Bratislavská mestská časť Devín vďaka svojej polohe mala zaujímavý historicko-sídelný vývoj. Mnohé významné osobnosti majú s ním spojitosť, aj keď sa o tom všeobecne nevie.V privilegovanom trhovom zemepanskom mestečku panoval čulý každodenný spoločenský a hospodársky život. Tak ako je zaujímavá história Devína, sú zaujímaví aj Devínčania. Boli medzi nimi aj slávni ľudia. Na starých Devínčanov sa postupne pozrieme.

Devín bol rodiskom a bydliskom nielen významných miestnych rodov, ale aj osobností s (nad)regionálnym významom. Určitú predstavu, akí boli Devínčania, prinášajú rôznorodé písomnosti vrátane testamentov či daňových a urbárskych súpisov. Dozvedáme sa z nich o ranonovovekých obyvateľoch Devína z pohľadu sociálneho, majetkového rozvrstvenia, etnickej, náboženskej a vzdelanostnej štruktúry.

Devínčania boli pestrí v každom ohľade

Základom obyvateľstva bola mestská pospolitosť. Tú tvorili Devínčania, ktorí boli v poddanskej závislosti Devínskeho hradného panstva a v intraviláne mestečka mali majetkové benefície. Tieto získali na základe podielu „vlastníctva“ a dohody so zemepánom. Vlastnú mestskú pospolitosť tvorili obyvatelia – oppidiáni, ktorých zemepán zahŕňal do urbárskych súpisov. Disponovali slobodou sťahovania sa, slobodou prijímať cudzincov do stredu svojej pospolitosti, právom kolektívneho odvodu feudálnych dávok a po roku 1768 aj voľbou richtára, prísažných a miestneho notára. V tamojších farských matrikách sa obvykle označovali ako obyvatelia („incolae“). Domáce poddanské obyvateľstvo disponovalo popri dedičnom užívaní domu aj so sadmi, záhradami a vinicami. Podľa veľkosti obývanej usadlosti a majetku sa obyvatelia („incolae“) delili na želiarov („inquilini“) a podželiarov („subinquilini“). Sedliaci v Devíne neboli, nakoľko jeho chotár neponúkal rozsiahle usadlostné polia, tak aby pre každého sedliaka vyšlo pole v zaužívanej výmere minimálne jedného hektára.

Spojení s hradom až kým ho Napoleon neprikázal zničiť

Mimo rámca mestskej pospolitosti stála šľachta, vojaci, duchovenstvo, cudzinci a miestna chudoba. Najvyššiu vrstvu predstavovali šľachtici. Väčšina z nich vlastnila v Devíne kúrie, ale nepatrili do tamojšej pospolitosti.

Devín
Foto: autorka

Prechodne tu žili cudzinci často nešľachtického pôvodu, ktorí pôsobili v štruktúrach správy Devínskeho panstva alebo kráľovskej tridsiatkovej (colnej) stanici. Väčšina z nich nezískala od zemepána v Devíne obydlia či iné majetky natrvalo a po skončení kariérneho pôsobenia mestečko opustili. Funkcionári a úradníci zemepanskej správy pochádzali najčastejšie z iných uhorských a rakúskych panstiev Pálfiovcov. Situácia v skupine obyvateľov z radov funkcionárov zemepanskej správy sa zmenila po roku 1809 v súvislosti so zničením Devínskeho hradu. Navzdory domnienkam, že ho podgurážení napoleonskí vojaci vyhodili do povetria zo zábavy, sa v memoároch Napoleonovho generála, Jeana Jacquesa G. Peleta, zachoval rozkaz cisára Napoleona z 29. augusta 1809 o nevyhnutnosti vyhodiť Devínsky hrad do povetria.

Remeselníci i zruční sochári

Pramene potvrdzujú aj existenciu tzv. slobodníkov („libertini“), zmluvných poddaných  a bezmajetného obyvateľstva bez domova – mestskej chudoby („mendici“). Vlastné obyvateľstvo Devína dopĺňali obchodníci, remeselníci a kamenári pochádzajúci z bližšieho či vzdialenejšieho okolia. Devínske obyvateľstvo bolo už v 17. storočí etnicky pestré, o čom vypovedajú aj priezviská vo farských matrikách. V 18. a 19. storočí prevažovali potomkovia nemeckých a rakúskych hostí – kolonistov. Títo predstavovali vrstvu bohatších remeselníkov – obchodníkov. Naproti tomu potomkovia zmiešaného slovensko-chorvátsko-maďarského obyvateľstva vinohradníkov, ovocinárov či rybárov boli chudobnejší. Devínčania sa živili viac ako troma desiatkami povolaní. Združovali sa v miestnych či oblastných cechoch. K vyhľadávanému spôsobu obživy patrilo zvlášť  v priebehu 19. storočia lodníctvo. Za zmienku stojí miestny kameňolom, vďaka ktorému sa v Devíne popri vrstve remeselníkov kamenárov objavujú aj kameňo-sochári. V mestečku si otvárali vlastné kamenárske dielne. Stali sa tak zamestnávateľmi miestneho obyvateľstva a s ich dielami sa stretávame dodnes nielen v blízkom okolí, ale aj v zahraničí.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Sidonia Pálffy

S osudom Devínskeho hradu bola spojená aj lichtenštajnská princezná? Viac nájdete v našom článku TU.

MT & Palffy - vystava

Devínsky hrad aj s panstvom patril Pálffyovcom skoro tri storočia. Výstavu venovanú Pálffyovcom a Márii Terézii nájdete na Bratislavskom hrade. Viac TU.

Naši a svetoví Devínčania

Mnohé z mien tamojších starousadlíkov i významnejších obyvateľov nájdeme na starých pomníkoch pri potulke miestnym cintorínom. Mená mnohých ďalších sú, žiaľ, už zabudnuté. Dozvedieť sa o nich môžeme vďaka zachovalým miestnym farským matrikám a starším devínskym písomnostiam. My si najvýznamnejšie devínske rody, obyvateľov, rodákov a tu pôsobiace osobnosti z devínskej histórie od konca 17. až po 2. polovicu 19. storočia postupne predstavíme v medailónikoch. Najbližšie už o týždeň.

Poklady Slovenska
Architektúra Community Culture História News Odporúčame PR

Poklady Slovenska: Je známych deväť pamiatok roka 2024, za obnovu ktorých môžete hlasovať

Poklady Slovenska vstupujú do finále. Je známych deväť pamiatok roka 2024, za ktorých obnovu môže verejnosť hlasovať…

Read More
Poklady Slovenska / fresky Stará Halič
Community Culture Eventy História News PR

Hľadajú sa opäť Poklady Slovenska. Na prihlásenie zostáva verejnosti už len pár dní

Šancu na záchranu má ďalšia chátrajúca kultúrna pamiatka. Postará sa o to opäť iniciatíva Poklady Slovenska. Nominovať svojho favorita môže aj verejnosť…

Read More
Primaciálny palác / kam za kultúrou
Architektúra Culture História News Reportáž Výtvarné umenie

Bratislava pod lupou: Primaciálny palác – miesto mieru i kultúry

Seriál “Bratislava pod lupou” pokračuje treťou časťou. Pozrieme sa v nej na Primaciálny palác, ktorého história je veľmi zaujímavá… Objavte ju s nami!

Read More
Translate »