Na stope (ne)známym Devínčanom

Devín

Bratislavská mestská časť Devín vďaka svojej polohe mala zaujímavý historicko-sídelný vývoj. Mnohé významné osobnosti majú s ním spojitosť, aj keď sa o tom všeobecne nevie.V privilegovanom trhovom zemepanskom mestečku panoval čulý každodenný spoločenský a hospodársky život. Tak ako je zaujímavá história Devína, sú zaujímaví aj Devínčania. Boli medzi nimi aj slávni ľudia. Na starých Devínčanov sa postupne pozrieme.

Devín bol rodiskom a bydliskom nielen významných miestnych rodov, ale aj osobností s (nad)regionálnym významom. Určitú predstavu, akí boli Devínčania, prinášajú rôznorodé písomnosti vrátane testamentov či daňových a urbárskych súpisov. Dozvedáme sa z nich o ranonovovekých obyvateľoch Devína z pohľadu sociálneho, majetkového rozvrstvenia, etnickej, náboženskej a vzdelanostnej štruktúry.

Devínčania boli pestrí v každom ohľade

Základom obyvateľstva bola mestská pospolitosť. Tú tvorili Devínčania, ktorí boli v poddanskej závislosti Devínskeho hradného panstva a v intraviláne mestečka mali majetkové benefície. Tieto získali na základe podielu „vlastníctva“ a dohody so zemepánom. Vlastnú mestskú pospolitosť tvorili obyvatelia – oppidiáni, ktorých zemepán zahŕňal do urbárskych súpisov. Disponovali slobodou sťahovania sa, slobodou prijímať cudzincov do stredu svojej pospolitosti, právom kolektívneho odvodu feudálnych dávok a po roku 1768 aj voľbou richtára, prísažných a miestneho notára. V tamojších farských matrikách sa obvykle označovali ako obyvatelia („incolae“). Domáce poddanské obyvateľstvo disponovalo popri dedičnom užívaní domu aj so sadmi, záhradami a vinicami. Podľa veľkosti obývanej usadlosti a majetku sa obyvatelia („incolae“) delili na želiarov („inquilini“) a podželiarov („subinquilini“). Sedliaci v Devíne neboli, nakoľko jeho chotár neponúkal rozsiahle usadlostné polia, tak aby pre každého sedliaka vyšlo pole v zaužívanej výmere minimálne jedného hektára.

Spojení s hradom až kým ho Napoleon neprikázal zničiť

Mimo rámca mestskej pospolitosti stála šľachta, vojaci, duchovenstvo, cudzinci a miestna chudoba. Najvyššiu vrstvu predstavovali šľachtici. Väčšina z nich vlastnila v Devíne kúrie, ale nepatrili do tamojšej pospolitosti.

Devín
Foto: autorka

Prechodne tu žili cudzinci často nešľachtického pôvodu, ktorí pôsobili v štruktúrach správy Devínskeho panstva alebo kráľovskej tridsiatkovej (colnej) stanici. Väčšina z nich nezískala od zemepána v Devíne obydlia či iné majetky natrvalo a po skončení kariérneho pôsobenia mestečko opustili. Funkcionári a úradníci zemepanskej správy pochádzali najčastejšie z iných uhorských a rakúskych panstiev Pálfiovcov. Situácia v skupine obyvateľov z radov funkcionárov zemepanskej správy sa zmenila po roku 1809 v súvislosti so zničením Devínskeho hradu. Navzdory domnienkam, že ho podgurážení napoleonskí vojaci vyhodili do povetria zo zábavy, sa v memoároch Napoleonovho generála, Jeana Jacquesa G. Peleta, zachoval rozkaz cisára Napoleona z 29. augusta 1809 o nevyhnutnosti vyhodiť Devínsky hrad do povetria.

Remeselníci i zruční sochári

Pramene potvrdzujú aj existenciu tzv. slobodníkov („libertini“), zmluvných poddaných  a bezmajetného obyvateľstva bez domova – mestskej chudoby („mendici“). Vlastné obyvateľstvo Devína dopĺňali obchodníci, remeselníci a kamenári pochádzajúci z bližšieho či vzdialenejšieho okolia. Devínske obyvateľstvo bolo už v 17. storočí etnicky pestré, o čom vypovedajú aj priezviská vo farských matrikách. V 18. a 19. storočí prevažovali potomkovia nemeckých a rakúskych hostí – kolonistov. Títo predstavovali vrstvu bohatších remeselníkov – obchodníkov. Naproti tomu potomkovia zmiešaného slovensko-chorvátsko-maďarského obyvateľstva vinohradníkov, ovocinárov či rybárov boli chudobnejší. Devínčania sa živili viac ako troma desiatkami povolaní. Združovali sa v miestnych či oblastných cechoch. K vyhľadávanému spôsobu obživy patrilo zvlášť  v priebehu 19. storočia lodníctvo. Za zmienku stojí miestny kameňolom, vďaka ktorému sa v Devíne popri vrstve remeselníkov kamenárov objavujú aj kameňo-sochári. V mestečku si otvárali vlastné kamenárske dielne. Stali sa tak zamestnávateľmi miestneho obyvateľstva a s ich dielami sa stretávame dodnes nielen v blízkom okolí, ale aj v zahraničí.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Sidonia Pálffy

S osudom Devínskeho hradu bola spojená aj lichtenštajnská princezná? Viac nájdete v našom článku TU.

MT & Palffy - vystava

Devínsky hrad aj s panstvom patril Pálffyovcom skoro tri storočia. Výstavu venovanú Pálffyovcom a Márii Terézii nájdete na Bratislavskom hrade. Viac TU.

Naši a svetoví Devínčania

Mnohé z mien tamojších starousadlíkov i významnejších obyvateľov nájdeme na starých pomníkoch pri potulke miestnym cintorínom. Mená mnohých ďalších sú, žiaľ, už zabudnuté. Dozvedieť sa o nich môžeme vďaka zachovalým miestnym farským matrikám a starším devínskym písomnostiam. My si najvýznamnejšie devínske rody, obyvateľov, rodákov a tu pôsobiace osobnosti z devínskej histórie od konca 17. až po 2. polovicu 19. storočia postupne predstavíme v medailónikoch. Najbližšie už o týždeň.

Kam za kultúrou 11/2023
Culture Expo Festivaly História Hudba Koncerty News Odporúčame PR

Kam za kultúrou v 11. týždni roka 2023?

Nový týždeň je tu a s ním aj ďalšie vydanie našej pravidelnej rubriky. Opäť prinášame tipy na atraktívne kultúrne podujatia. Čo si vybrať z týždennej ponuky divadiel a koncertných siení? A teda, kam za kultúrou v týždni od 13. do 19. marca 2023? Odpovede na našu tradičnú otázku „kam za kultúrou?“ sme hľadali v ponuke […]

Read More
Židovská Nitra
Expo História News Odporúčame

Odporúčame: Na výstavu Židovská Nitra do divadla

Divadlo Andreja Bagara (DAB) v Nitre pripravilo k premiére inscenácie Nevesta alebo Zdá sa, že hrmí výnimočnú výstavu o živote a dejinách židovskej komunity v Nitre. Jej vernisáž sa uskutočnila síce ešte v polovici januára 2023, ale rozhodne stojí táto výstava za návštevu! Pozrieť si ju môžete v priestoroch nitrianskeho DAB takmer do konca marca. […]

Read More
Šiesty ročník festivalu Věčná naděje otvorí Verdiho Requiem vo výnimočnom prevedení
Festivaly História Hudba News Odporúčame PR

Šiesty ročník festivalu Věčná naděje otvorí Verdiho Requiem vo výnimočnom prevedení

V dňoch 23. 2. – 30. 3. prebehne šiesty ročník festivalu Věčná naděje. Otvárací koncert predstaví 23. februára v kostole sv. Šimona a Júdu v Prahe Requiem Giuseppa Verdiho v prevedení, ktoré sa uskutočnilo v terezínskom ghette roku 1943 – so sólistami, zborom a klavírnym sprievodom. Vystúpi Český filharmonický sbor Brno pod vedením zbormajstra Petra […]

Read More
Translate »