SNM: pocta Márii Terézii a Pálffyovcom

Slovenské národné múzeum (SNM) predstavilo v pondelok 29. novembra 2021 zástupcom médií novú výstavu. Nachádza sa v Sídelnej budove SNM. Venovali ju panovníčke Márii Terézii a Pálffyovcom z Červeného Kameňa.

Ide o ďalšiu z profilových výstav špecializovaných múzeí SNM. Venuje sa Márii Terézii a predstavuje príslušníkov aristokratického rodu Pálffy, pánov rozsiahlych panstiev a hradu Červený Kameň. A to všetko v kontexte politiky Habsburského dvora za čias osvietenského absolutizmu. Mimochodom, panovníčka Mária Terézia je momentálne akosi „v kurze“. RTVS i ČT práve vysielajú koprodukčnú minisériu o jej živote. Slovenské národné múzeum reaguje touto výstavou na 241. výročie jej úmrtia, ktoré sme si pripomenuli práve v pondelok. Pri tereziánskych výročiach chvíľu zotrvajme. V júni tohto roka uplynulo 280. korunovačné jubileum Márie Terézie za uhorskú kráľovnú. V máji budúceho roka „oslávime“ 305. narodeniny tejto panovníčky. A navyše, tento rok si pripomíname aj 440. výročie zaradenia sa Pálffyovcov do magnátskej elity.

Na výstavu o Márii Terézii zatiaľ online

Oficiálne otvorenie výstavy sa konalo včera, 29. novembra 2021 poobede. Vzhľadom na platné opatrenia prebehlo v online podobe. Pre návštevníkov bude sprístupnená po znovuotvorení múzea vo výstavných priestoroch na Vajanského nábreží 2 v Bratislave až do 15. januára 2023.

Nielen historický motív

K územiu Slovenska ju nepriťahovali len vladárske povinnosti. Prešporok, v ktorom ju v júni 1741 korunovali, často navštevovala. Pobývala na Bratislavskom hrade. Milovala aj Holíč, ktorý patril jej manželovi Františkovi Štefanovi Lotrinskému.

Holíčska fajansa charakterizovala tereziánske obdobie. Vyrábali ju v holíčskej manufaktúre cisára Františka Štefana Lotrinského.

Osobnosť Márie Terézie nielen ako uhorskej kráľovnej je veľmi zaujímavá. Určite si z hodín dejepisu pamätáte, že jej otec uhorský kráľ Karol III. nemal žijúceho syna, a tak nástupníctvo riešil Pragmatickou sankciou. Skôr ako sa však stala uhorskou panovníčkou a presadila počas svojej vlády mnoho potrebných reforiem, musela obstáť v bojoch o uhorský trón. Okrem Esterházyovcov sa o jej prijatie uhorskými stavmi zaslúžili aj dvaja bratia, palatíni Pálffyovci.

Elita medzi aristokratmi vďaka rábskemu hrdinovi

Pálffyovci sa zaradili medzi elitu uhorskej aristokracie pomoháčskeho obdobia o pár desaťročí po bitke pri Moháči. Kľúčom k úspechu neboli len vojenské a politické úspechy prvých pomoháčskych členov rodu. Ako inak, dôležitým medzníkom bolo manželstvo rábskeho hrdinu Mikuláša Pálffyho s Máriou Magdalénou Fuggerovou. Práve príbuzenský pomer s jednou z najbohatších obchodnícko-bankárskych rodín – Fuggerovcami zohral svoj význam na vplyvných a výhodných kontaktoch nielen doma v Uhorsku, ale aj v zahraničí. Majetkovú základňu rodu zveľadil nielen získaním panstva Červený Kameň či sobášom s Máriou Magdalénou Fuggerovou ale aj ziskom stupavského panstva po Salmovcoch.

Pánmi 99 hradov, zámkov a kaštieľov

Mikuláš, prvý pálffyovský pán hradu Červený Kameň, pochopil, že spoločenskému i hospodárskemu vzostupu rodu môže úspešne napomôcť aj obchod so štátnym erárom či výhodné pôžičky panovníkovi. Vďaka tejto stratégií sa im podarilo majetok rozhojniť. Vlastnili 99 hradov, početné zámky a kaštiele. Až do roku 1945 vlastnili rozsiahle panstvá na Slovensku, v Českej republike, Maďarsku, Chorvátsku i v Rakúsku. Spomeňme z nich zámok Bojnice, Pezinok, Stupava i Malacky alebo hrady Červený Kameň, Devín a Plavecký Hrad.

Najmocnejší muži krajiny

Členovia rodu Pálffyovcov sa stali významnými veliteľmi, krajinskými i regionálnymi hodnostármi. Viacerí boli kráľovými zástupcami – palatínmi či krajinskými sudcami. Pôsobili vo vedení Uhorskej komory (niečo ako spojené ministerstvo hospodárstva a financií) i kráľovskej kancelárie. Boli dedičnými stoličnými županmi Bratislavskej stolice i dedičnými kapitánmi Bratislavského hradu. O ich spoločenskom kredite a význame niet pochýb. Pohybovali sa na cisárskom dvore vo Viedni ako doma. Ich príslušníci sa ženili a vydávali za veľké mená stredoeurópskej aristokracie.

Pálffyovské dozvuky sú do dnešných dní

Všimli ste si erb Bratislavského vyššieho územnosprávneho celku? Jeleňa so zlomeným kolesom si Bratislavské VÚC prebralo práve od Pálffyovcov.

Výstava s tereziánskymi pokladmi z Červeného Kameňa

V zbierkach špecializovaných múzeí patriacich pod Slovenské národné múzeum sa nachádza množstvo exponátov z tereziánskeho obdobia i vo vzťahu k panovníčke. Pre výstavu sa stal kľúčovým hrad Červený Kameň, sídlo SNM – Múzea Červený Kameň. Od konca 16. storočia až do roku 1945 bolo rodovým sídlom šľachtického rodu Pálffyovcov. Zbierkový fond, ktorý tu následne vznikol, tvorí široké spektrum zbierkových predmetov z oblasti histórie, umeleckého remesla a výtvarného umenia rôznorodej proveniencie a datovania.

Storočie pálffyovskej slávy v jase Márii Terézii

Výstava sa sústreďuje na 18. storočie, ktoré znamenalo novú éru v dejinách Habsburskej monarchie. A Pálffyovci boli v jej politickom dianí aktívnou súčasťou. Prostredníctvom zbierkových predmetov výstava prezentuje konkrétny výsek z dejín hradu Červený Kameň i pálffyovského rodu.

„Kvôli umocneniu reprezentatívneho charakteru výstavy, tému zasadili do širšieho historického kontextu. Ilustruje previazanosť Pálffyovcov s panovníckym dvorom v období vládnutia Márie Terézie,“ približuje SNM.

Na výstave dominujú reprezentatívne portréty

Zachované predmety sú však len zlomkami z bohatej histórie významnej vetvy aristokratickej rodiny červenokamenských Pálffyovcov. Výstava prezentuje maľby a grafiky popredných dobových portrétnych majstrov a ich dielní ako Johann Gottfried Auerbach, Rosalba Carriera, Johann Gottfried Haid, Martin van Meytens, Jakub Schmutzer.

Rudolf, veľký zberateľ

Po dvoch bratoch – palatínoch je ústrednou postavou výstavy Mikulášov vnuk, podmaršal Rudolf Pálffy (1719 – 1768). Ten pokračoval v tradícii previazania rodu s viedenským dvorom. Jeho život bol však výrazne spätý s panstvom a hradom Červený Kameň. Dokazujú to nielen úpravy samotného objektu hradu, ale aj viacero artefaktov z jeho rozsiahlej zbierky starožitností a kuriozít. Bol vášnivým zberateľom. Na fuggerovskej knižnici položil základy novej, ktorej knihy dnes nájdete na rôznych miestach. Časť zostala na hrade a časť je v Univerzitnej knižnici v Bratislave.

"Môj otec Pálffy!"

Dominantami výstavy sú portréty príslušníkov vládnucej dynastie a ich súčasníkov z rodu Pálffy. Ilustrujú spoločenský status rodu v tomto období, ale aj výsledky snahy o naklonenie uhorskej šľachty na stranu panovníckeho dvora. Výstava predstavuje aj dvoch bratov – palatínov: Mikuláša (1657 – 1731) a Jána (1663 – 1751). Obaja patrili k najvýznamnejším členom rodu. Popri vojenskej a krajinskej kariére na viedenskom dvore sa vďaka obom pánom Mária Terézia dostala na uhorský trón. Obaja boli signatármi Pragmatickej sankcie a pomohli presadiť pred stavmi jej nástupnícke práva na trón. O dobrých vzťahoch s panovníčkou svedčí aj známe oslovenie palatína Jána V. „Môj otec Pálffy“.

Uvidíme aj bežne nevystavované exponáty

Súčasťou výstavy v Sídelnej budove SNM sú aj doposiaľ nevystavované predmety z kabinetu starožitností Rudolfa Pálffyho či ukážky fajansy z holíčskej cisársko-kráľovskej manufaktúry.

Zaujať môže aj veľkorozmerná mapa časti Malých Karpát v blízkosti Červeného Kameňa či mortuárium (umelecky vyhotovený nástenný smrtný štít – pozn.red.) Márie Terézie z pozostalosti viedenského arcibiskupa Krištofa Migazziho.

Výstava o Márii Terézii a Pálffyovcoch pokračuje aj na sociálnych sieťach

Výstavný projekt bude Slovenské národné múzeum postupne predstavovať vo virtuálnom priestore – na webe a sociálnych sieťach SNM, prostredníctvom videopríbehov o jednotlivých zbierkach a zbierkových predmetoch, až do znovuotvorenia múzea.

Informáciu Zuzany Vášáryovej zo SNM doplnila redaktorka Silvia Mária Petrovitsová