Naši a svetoví Devínčania (1): keď dejiny písali lodníci

Devín; Na stope (ne)známym Devínčanom

Mnohé z mien devínskych starousadlíkov i významnejších obyvateľov nájdeme na starých pomníkoch pri potulke miestnym cintorínom. Dnes sa pozrieme na zaujímavé osobnosti, ktoré nám prinášajú tamojší zámožní lodníci.

Bratislavská mestská časť Devín vďaka svojej polohe mala zaujímavý historicko-sídelný vývoj. Mnohé významné osobnosti majú s ním spojitosť, aj keď sa o tom všeobecne nevie. V privilegovanom trhovom zemepanskom mestečku panoval čulý každodenný spoločenský a hospodársky život. Tak ako je zaujímavá história Devína, sú zaujímaví aj Devínčania. Boli medzi nimi aj slávni ľudia. Ako sme sľúbili v úvodnom článku, pokračujeme medailónikom významných Devínčanov, medzi ktorých patrili aj lodníci.

Devín
Letecká snímka Devína so sútokom Dunaja a Moravy pod Devínskym hradom. Zdroj: Wikimedia

Poloha Devína na sútoku riek Moravy a Dunaja a križovatke obchodných ciest viedla k rozvoju remesiel, obchodu i lodníctva. Nečudo, že sa tu vyformoval aj miestny lodnícky cech. Môžeme sa o ňom dozvedieť z cechového štatútu z 12. júna 1746. Založiť ho sa uznieslo 13 miestnych lodníckych majstrov na čele s Jozefom Freydenthallerom.

Lodníci oplývali bohatstvom

Široko-ďaleko boli chýrne devínske slávnostné hostiny s pompéznou tanečnou zábavou. Organizovali ich počas miestnych hodov členovia tamojšieho lodníckeho cechu v dome svojho cechmajstra. Lodnícky cech v Devíne patril k najmladším cechom. No napriek tomu sa tešil povesti najvýznamnejšieho z nich. Nebol cechom v pravom zmysle slova. Bol skôr bratstvom. Nasvedčuje tomu návrh štatútu a cechové zápisy. Členovia cechu patrili k najzámožnejším obyvateľom. Väčšina z nich tu vlastnila okrem domov aj vlastné vinice, sady a záhrady. V mestečku na nábreží Dunaja mali dvojpodlažné domy meštianskeho typu, a prenajímali v nich izby.

Z rodinnej firmy najznámejší cech

Doklady o cechovej organizácií lodníkov v Devíne sa zachovali z cechového štatútu z 12. júna 1746, kedy sa uzniesol Jozef Freydenthaler (Frainthaller, Freudenthaller, Freynthaller) spolu s ďalšími 12 devínskymi lodníckymi majstrami na jeho založení. Mal vtedy 13 majstrov a 22 pomocníkov. Počet majstrov bol pevne stanovený. Ak jeden z nich zomrel, mohol sa o jeho miesto uchádzať nový záujemca, ale mohol to byť iba devínsky starousadlík. Pôvodne mal stáť na čele dedičný cechmajster z rodiny jeho zakladateľa Jozefa Freydenthallera. Keďže ten nemal dedičov, rozhodol devínsky lodnícky cech, že cechmajstra budú voliť. Cech sa postupne rozrástol a v roku 1816 mal 56 členov. Hoci v roku 1872 došlo k zrušeniu cechov, svoje pôsobenie neukončil a pokračoval v činnosti ako záujmové združenie. Zanikol až po 1. svetovej vojne.

Lodníci disponovali slobodami a veľkým majetkom

Zárobok lodníkov plynul z prepravy osôb, vojenského materiálu či tovarov devínskych remeselníkov. Príjmy mali tiež z predaja prevážaných výrobkov na trhoch a jarmokoch v Hainburgu, v Prešporku, Šamoríne, Rábe či v Pešti. Tamojším lodníkom patrilo právo slobodnej plavby po Morave. Mali podpísanú dohodu s prešporskými lodníkmi o prevoze zásob do vojenských skladov vo Viedni a v Uherskom Hradišti. Bratislavská stolica im za tieto služobnosti vyplácala stabilný plat, diéty a odškodné.

S devínskymi lodníkmi do Viedne, Pešti aj na Moravu

Lodníctvo úzko súviselo s prievozníctvom. Lode prepravovali osoby a tovary po Morave a Dunaji. Obvykle splavovali trasy Devín – Uherské Hradište, Devín – Prešporok, Devín – Hainburg, Devín – Viedeň a Devín – Pešť. Veľkosť použitého plavidla závisela od vzdialenosti cieľa. V prípade plavby proti prúdu sa využívala konská sila. Loď priviazali na dlhý povraz a na brehu rieky ju ťahalo niekoľko párov koní. Devín mal svoj prístav pod hradom v miestach amfiteátra. Domáce lode v ňom kotvili zdarma, cudzie po úhrade prístavného poplatku panstvu, keďže bol Devín zemepanským mestečkom. V zime sa lode za poplatok vyťahovali na breh.  Miestna preprava sa uskutočňovala pramicami – kompami. Prievoznícke právo prenajímalo panstvo za árendu. Prievozy cez Dunaj boli na východ od dnešného prístavu a v susedstve hradnej skaly. Ten cez Moravu bol pri Devínskej Novej Vsi oproti obci Schlosshof.

Devínski lodníci
Devínski lodníci. Zdroj: Kol. autorov. Devín. Monografia z roku 1984.

Aj žena mohla byť lodníckym majstrom

Keď lodnícky majster zomrel, zostala jeho živnosť a lode naďalej vo vlastníctve rodiny. Jeho vdova smela pôsobiť v lodnej preprave tovaru a obchodovať. Ak sa vydala za lodníka, živnosť prešla na jej nového manžela. Nebolo to nič neobvyklé. Bolo to nepísaným pravidlom aj u iných cechov.

Lodníci - „elita“ občiny

O spoločenskom postavení lodníkov  v hierarchii miestnej spoločnosti dosvedčuje aj označenie „mešťan“ („civis“).  Toto pomenovanie v zemepanských mestečkách nie je totožné s takýmto pomenovaním mešťana v slobodných kráľovských mestách. Šlo o akúsi osobnú úctu farára a richtára pri zápisoch v matrikách a obecných písomnostiach.  Prvý raz takto v Devíne pomenovali ako mešťana (civis) richtára a lodníckeho majstra Gašpara Jackoviča v súpise platieb panstvu z roku 1708 či v matričnom zápise z roku 1713.

Devín / Matrika sobášených
Svadobný svedok, lodnícky majster Gašpar Jackovič - bol v roku 1713 miestnym farárom označený ako "civis".

Ďalším významným devínskym lodníkom bol dlhoročný miestny prísažný Vavrinec Leitner, ktorý sa pričinil o obnovu privilégia tamojších lodníkov na rieke Morava. Jeho rod patril k tamojším starousadlíkom. Jeho najstarší písomne doložený predok – Filip, sa spomína ako richtár počas vyšetrovania vzbury poddaných v mestečku za keglevičovského panstva v roku 1616.  

Lodnícky klan z Freiburgu

Najvýznamnejším devínskym lodníkom bol zakladateľ tamojšieho lodníckeho cechu Jozef Freydenthaller (*1719, †30.5.1771). Jeho rodina, v ktorej sa malo cechmajstrovstvo podľa štatútu dediť, pochádzala z Freiburgu. Spolu s ním žili v Devíne aj jeho bratia Michal a František. Patrili k zámožným obyvateľom. Rodina tu vlastnila okrem viníc a sadov aj dva domy. Jeden prenajímala chudobnejším Devínčanom a tu žijúcim cudzincom. V ich dome sa ubytoval aj devínsky učiteľ a neskorší notár Ján Michal Frenreis po svojom príchode z Rakúska.

Lodník Freydenthaller
Prešetrovanie poškodenia pontónového mostu loďami Freydenthallerovcov z roku 1770. Zdroj: ŠABA

Desaťročia sa udržal v mestskej rade

Podľa archívnych dokumentov bol Jozef Freydenthaller desaťročia prísažným. Prísažní pomáhali richtárovi v jeho správnych, súdnych, hospodárskych a bezpečnostných kompetenciách. Mali na starosti výber daní a dávok, udržiavanie ciest, organizáciu robotných povinností a informovanie obyvateľov o nariadeniach štátnej správy a panstva. Ako súdni prísažní (nem. Gerichtsgeschworenen) sa zúčastňovali obecného súdu, výsluchov, súdnych exekúcií, výkonu rozhodnutí vyšších súdov, pomáhali pri vymáhaní dlhov na daniach, pri vyhľadávaní a stíhaní zločincov a utečencov.

Veľký filantrop, ktorý upadol do zabudnutia

Bol filantrop podporujúci chudobných obyvateľov Devína, najmä miestne siroty. Rozsiahly majetok sa po jeho smrti rozdelil medzi súrodencov a manželku Evu Máriu. K ďalším dedičom podľa jeho testamentu patrilo mestečko, devínsky kostol či miestny farár s kaplánom.  Nezabudol v ňom ani na ďalšie devínske lodnícke rodiny, chudobné siroty a početných obyvateľov mestečka. Dokonca myslel aj na troch devínskych zemepanských funkcionárov.Univerzálnym dedičom ostatného majetku sa stal lodník Ján Schneiderbauer a menšiu časť dedičstva si neskôr vymohla Regina Sallerová s deťmi Leopoldom, Annou Máriou a Teréziou.  Vymretie devínskych Freydenthallerovcov bez potomkov viedlo k zmene cechového štatútu. Odvtedy na jeho čele stál už len volený cechmajster.

Nabudúce...

V ďalšom pokračovaní série sa pozrieme na zostrojiteľa prvého suchého mlynu v Devíne. Zodpovieme si aj otázku, či mali aj mešťania svoje pečate.

One thought on “Naši a svetoví Devínčania (1): keď dejiny písali lodníci”

Comments are closed.

Fenix 2024
Architektúra Community Culture História News PR Výtvarné umenie

Súťaž Fénix vrcholí. Rozhodnite, kto tentoraz získa ocenenie Nadácie SPP

Verejnosť môže opäť rozhodnúť, kto získa ocenenie Fénix – Cena Nadácie SPP. Hlasovanie za najkrajšiu obnovenú kultúrnu pamiatku je v plnom prúde.

Read More
Zita – cisárovná v tieni Sisi
Community Culture História Lifestyle Osobnosti Udalosti Výročia

Zita – cisárovná v tieni Sisi

Svetové média pred 35 rokmi informovali o úmrtí poslednej rakúskej cisárovnej, uhorskej a českej kráľovnej. Aká bola Zita Bourbon-Parmská?

Read More
Východoslovenské múzeum
Culture Expo História News Osobnosti PR Výročia Výtvarné umenie

Východoslovenské múzeum sprístupní Feldovo dedičstvo

Východoslovenské múzeum sprístupní verejnosti Feldovo dedičstvo pri príležitosti 120. výročia narodenia tejto legendy maliarskeho plátna, košického rodáka Ľudovíta Felda.

Read More
Translate »