Viete, čo sú bosniaky a po kom nesú meno? Pripomeňte si s nami osobnosť ženy, ktorá sa síce narodila pred viac než štyristo rokmi, ale jej odkaz je dodnes živý. Práve dnes, 28. apríla 2025 uplynulo 381 rokov od úmrtia anjela Strečnianského hradu. Už viete, o kom bude reč? Žofia Bosniaková sa preslávila svojou charitatívnou činnosťou a počas stáročí inšpirovala nejedného výtvarníka, básnika a spisovateľa, ale vzbudzuje i pozornosť historikov.
Anjel zo Šurian, svätica zo Strečna. To sú najčastejšie prívlastky, ktorými ľudová slovesnosť opriadli osobnosť ženy, ktorá sa pred stáročiami preslávila svojom dobročinnosťou i tzv. bosniakmi. Pečivo, ktoré starostlivá aristokratka Žofia Bosniaková pripravovala a rozdávala núdznym chudobným, sa dodnes na jej pamiatku volá bosniak. A často sa v tradičnej slovenskej kuchyni servírujú v bosniakoch rôzne, najčastejšie krémové polievky.
Žofia Bosniaková žila síce v 17. storočí, no jej životný príbeh a postoje inšpirujú mnohé generácie Slovákov dodnes. Nechýbal jej zmysel pre spravodlivosť, pravdu i sociálne témy či hlboká spiritualita. Jej osobnosť bola spätá nielen so slovenskými mestami ako Šurany, Teplička nad Váhom, Žilina a hrad Strečno, ale stopy zanechala aj na Morave. Aká bola žena, ktorú ospevujú nielen slovenské ľudové povesti a piesne, ale aj maďarskí a slovenskí poeti, prozaici, publicisti a spisovatelia už po celé dlhé decénia?
Meno si odvodzovali od krajiny predkov
Žofia Bosniaková pochádzala z jedného z najbohatších a najvplyvnejších uhorských aristokratických rodov 17. storočia. Bosniakovci prišli do Uhorska z Bosny. Ich prvým “bydliskom” bola najprv Dalmácia a neskôr Slavónske kráľovstvo, ktoré bolo súčasťou Svätoštefánskej koruny. Rod vlastnil rozsiahle majetky v Požegskej, Virovitickej a Križevackej stolici, pričom jednotliví členovia mali aj prístup na panovnícky dvor a boli aj vojenskými a stoličnými funkcionármi. Bosniakovej praprastarý otec Eliáš Andrej, ináč kapitán hradu Jajce, bol jedným zo štvorice zástupcov Slavónskeho a Chorvátskeho kráľovstva (orator regni Sclavoniae) pri podpise tzv. Bratislavskej zmluvy z novembra 1491.
Táto zmluva zabezpečila spolu s dvojitými svadobnými zmluvami z roku 1515 nástupníctvo Habsburgovcov na uhorský, chorvátsky i slavónsky trón v prípade vymretia Jagelovcov. No na územie dnešného Slovenska prišli Bosniakovci až začiatkom 16. storočia a postupne i tu nadobudli rozsiahle majetky. Okrem iného im patrili Vajnory, Veľký Biel a Šurany, či majetkové podiely vo Sv. Juri, Pezinku či Trenčíne, ktoré vlastnili spolu s príbuzným rodom Illesházyovcov či s rodinou Štefana Pálffyho. Členovia rodiny Bosniakovcov sa preslávili najmä v bitkách proti Osmanom. Žofiin prastarý otec Marek Martin sa dokonca zaradil medzi významné osobnosti slovenskej humanistickej a renesančnej literatúry. Práve z jeho pera pochádza slávna Píseň o zámku Muránskem či Píseň o Sigetskem zámku.
Žofia Bosniaková - krásavica zo Šurian
Žofia Bosniaková sa narodila 2. 6. 1609 do rodiny fiľakovského, novozámockého a šurianskeho hradného kapitána, baróna Tomáša Bosniaka. Neskorší hlavný hornouhorský kapitán, kráľovský pohárnik a rytier Rádu zlatej ostrohy sa tešil priazni cisára, no i napriek tomu sa od politík dvora líšil miernosťou, náboženskou toleranciou a schopnosťou zasiahnuť proti sociálnemu útlaku poddaných. Aj preto neraz podporil protihabsburských vzbúrencov, hoci za to zaplatil stratou priazne panovníka. Prohabsburský signatár Žitavského mieru sa pre ochranu poddaných pridal do Bočkajovho povstania a súhlasil aj s Bethlenom.
Tomášova najstaršia dcéra Žofia vyrastala najprv v rodinnom prostredí, no významnú úlohu vo výchove Bosniakových detí napokon zohral rodinný priateľ, biskup Ján Telegdy spolu so sestrou Alžbetou. Žofia rástla do krásy a popri cvičení sa v zbožnosti získala aj dobré vzdelanie. Pripravilo ju to i na jej neskoršie povinnosti v správe feudálnych panstiev a súdnictva, ktoré aj v praxi suplujúc manžela neraz využila. Spoločnosti ju ako súcu na vydaj otec predstavil v roku 1624.
Keď žena bola iba sobášnym artiklom
Žofia Bosniaková bola skvelou partiou a obe jej manželstvá slúžili otcovej „dynastickej“ politike. Prvým manželom 17-ročnej Žofie sa stal vzdialený matkin príbuzný, barón Michal Šeréni. Po svadbe odišli na jeho moravské majetky. Domovom sa im stal Nový Světlov pri Bojkoviciach, kde sa po prvý raz prejavila v súzvuku s manželom aj povestná Žofiina dobročinnosť. Michal Šeréni však chorľavel a ani nie po pol roku od sobáša skonal. Manželku zabezpečil majetkom a zo Žofie sa tak stala lénna vazalka olomouckého arcibiskupa. Súčasne sa stala aj dedičkou šeréniovského podielu Vlachovického panstva, no jeho rodina ju z Moravy fakticky vyštvala. Aj keď po otcovej smrti v roku 1634 sa stala jednou z vlastníčok zámku vo Veselí na Morave.
Po návrate do Šurian pomáhala Žofia Bosniaková rodičom a po smrti matky sa starala aj o výchovu mladších súrodencov. Virgínia a Anna zomreli v detskom veku, dospelosti sa dožili len štyria súrodenci. Konkrétne sestry Judita a Katarína či bratia Tomáš – rytier Zlatej ostrohy a Štefan – neskorší péčsky, vesprímsky, čanádsky a nitriansky biskup, šaštínsky archidiakon, kráľovský radca a ostrihomský kanoník. V roku 1629 sa Žofia Bosniaková vydala po druhýkrát. Jej manželom sa na podnet blízkeho rodinného priateľa, ostrihomského arcibiskupa Petra Pázmáňa, stal neskorší palatín, gróf František Vešeléni, ten neslávne známy aktér vešeléniovskeho protihabsburského sprisahania!
Vešeléni - osudový muž
Svojho času pôsobil v svokrových službách a pomáhal mu ubrániť Šuriansky hrad pred Turkami. Prvé obdobie manželstva žili na Šurianskom hrade. Neskôr sa ich domovom stal pohodlný renesančný kaštieľ v Tepličke nad Váhom pri Žiline a nedobytný, zato nepohodlný hrad Strečno. Keďže František Vešeléni mal po svokrovej smrti aj povinnosti ako kapitán Fiľakova, často zostávala Žofia s deťmi na všetko sama a musela riadiť celé panstvo a predsedať zemepanským súdom.
Manželstvo naplnili šťastím tri deti – dcéra Alžbeta a synovia Adam a Ladislav, ktorí matku aj prežili. Inak to pre odlišnosť pováh a názorov pokojnej a dobrosrdečnej Žofie s bohémskym bitkárom Františkom občas poriadne zaškrípalo až ich vzťah ochladol.
Z druhého manželstva mala tri deti. Dcéru Alžbetu, ktorej existenciu nedávno preukázali výskumy významného slovenského genealóga Frederika Federmayera a dvoch synov, z ktorých jeden kvôli odhaleniu wešeléniovského sprisahania dožil v poľskom exile.
Žofia Bosniaková, anjel zo Strečna či filantropka z dávnoveku
V Šuranoch, v Tepličke nad Váhom a v okolí Strečna si svojím počínaním získala Žofia Bosniaková priazeň obyvateľstva presahujúcu generácie. Žofia bola totiž nielen vzdelaná, vznešená, empatická, ale aj rázna. Aktívne sa starala o manželove i svoje panstvá, keďže pre manželovu neprítomnosť všetko zostávalo na nej. Svojím charitatívnym pôsobením nepochybne prispela aj k mierovej rekatolizácii okolia Tepličky nad Váhom.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
V Tepličke nad Váhom založila útulok pre chudobných zasvätený Sedembolestnej Panne Márii, nemocnicu a finančne prispievala na chod patronátnych kostolov. Teplickému farskému kostolu darovala vlastnoručne vyšívaný oltárny obrus aj kňazský ornát či ďalšie predmety. Tieto môžete v Kostole sv. Martina vidieť dodnes.
Žofia nebola iba zbožná, mala aj zmysel pre pravdu a cit pre spravodlivosť. Neraz sa pri súdnych procesoch zastávala svojich poddaných i každého, ktorému sa páchala krivda. Navyše sa v časoch epidémií a hladu starala o poddanské obyvateľstvo, čo bolo na tú dobu zriedkavé. Bola to žena so silným sociálnym cítením. Poskytovala pomoc núdznym, chorým, sirotám, vdovám, ale aj starým ľuďom. Hoci sama žila skromne, vyznačovala sa štedrosťou a ústretovosťou k tým, ktorí sa na ňu obrátili. Poddaným rozdávala i potraviny, a medzi iným aj slávny okrúhly chlieb – bosniaky. Úcty ľudí sa dočkala Žofia už za života. Nie nadarmo jej pririekli prezývku „anjel“.
Prekvapivý nález
V roku 1644 vypuklo ďalšie protihabsburské stavovské povstanie, ktoré tentoraz viedlo sedmohradské knieža Juraj Rákoczy. Žofia spolu s deťmi opustila Tepličku nad Váhom a odišla na hrad Strečno, kde zakrátko zomrela 28. apríla 1644. Pochovali ju do hradnej krypty, v ktorej spočívala 45 rokov. Hrad Strečno sa ako sídlo protihabsburských sprisahancov na čele s Františkom Vešelénim dostal do ťažkostí. Leopold I. nariadil konfiškácie, pogromy a v roku 1674 aj vyhodenie hradu Strečno do povetria.
Teplické panstvo i Strečno odňal Žofiinmu synovi Ladislavovi a odovzdal do rúk nového majiteľa panstva Jána Jakuba Löwenburga, ktorý nechal hradnú ruinu preskúmať. Jeho ľudia našli v podzemí schátranej hradnej kaplnke hrobku s neporušeným telom Žofie Bosniakovej. Nechal ho preniesť do Tepličky nad Váhom, kde sa od roku 1728 s dovolením nitrianskeho biskupa Ladislava Adama Erdödyho „tešilo“ verejnej úcte v novopostavenej Loretánskej kaplnke. Bolo tomu tak až do roku 2009, kedy padlo za obeť vyčíňaniu podpaľača…
Múza výtvarníkov i literátov
Osobnosť Žofie Bosniakovej, jej životné osudy i objav zachovaného tela a stáročia prežívajúca úcta obyvateľov z okolia Šurian, Tepličky nad Váhom a Strečna podnietili vznik a šírenie mnohých legiend a povestí. Bádateľskému záujmu sa teší už od roku 1727 až dodnes, no pritom inšpirovala literátov, výtvarníkov. filmárov a rad vedcov. Svoje miesto si Žofia Bosniaková nachádza od 19. storočia aj v cestopisoch, románoch, zbierkach povestí a piesní Sándora Petőfiho, P. O. Hviezdoslava, Michala Matunáka, v románe Jozefa Nižnánskeho – Lásky Žofie Bosniakovej či v knihe publicistu Laca Zrubca – Žofia Bosniaková. Napriek tomu, že na obrazoch sa jej podobizeň zachovala až z prelomu 17. a 18. storočia, inšpirovala viacerých známych slovenských výtvarníkov – Jána Hálu, Vojtecha Matušinca, Svorada Petrušku, Jozefa Pavloviča i akad. mal. Stana Lajdu.
S tým sa začala aj prvá fáza príprav beatifikačného procesu ženy, o dobročinnosti ktorej svedčia nielen tradované piesne, básne, povesti, legendy, ale aj archívne dokumenty. Záujem verejnosti o ňu pretrváva dodnes. Početnými podujatiami si ju pripomínajú nielen rodné Šurany, ale aj jej Tepličania či Považské múzeum aktivitami na hrade Strečno. Každoročne sa cez najbližší víkend ku dňu Žofiinho úmrtia konáva tradičné podujatie So Žofiou na hrade.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Foto: Hradné múzeum Fiľakovo, Považské múzeum, Silvia Mária Petrovits, Mestské múzeum Šurany
Zdroj: FEDERMAYER, Frederik a kol. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Trenčianska stolica. Bratislava: Hajko & Hajková, 2000; Kol. autorov. Žofia Bosniaková: veľká kniha o žene viery a lásky. Martin: Matica slovenská, 2019; LETZOVÁ, Mária. Žofia Bosniaková: život, dielo a úcta v 17. – 19. storočí. Bratislava: VEDA, 2023; MATUNÁK, Mihály. A magyarbéli Bosnyák család története. Kremnica: 1895; VÍTEK a kol. Mýty a fakty o rode Bosnyák de Rudnyák et Magyarbél et Bátsfa etc. Bratislava: 2009, MARKUSKOVÁ, Helena – GAHÉR, Daniel. Traja kasteláni Svätojurského hradu a ich osudy: Štefan Dobó, Dominik Dobó a Marek Bosniak. In Historika 1/2018 a ďalšie.
