Seriál Bratislava pod lupou pokračuje štvrtým dielom. Mimoriadne si v ňom predstavíme jednu z ikonických stavieb Bratislavy z mladších stavebných dejín nášho hlavného mesta. Nájdete ho nielen v centre Bratislavy, ale v podobe miniatúry dokonca aj v Parku miniatúrnej Európy v Bruseli. Turistami aj domácimi obľúbený Modrý kostolík je ďalším zastavením nášho seriálu.

Pútavá história plná pohnutých osudov, posvätnosť priestoru i všadeprítomná modrosť exteriérov i interiéru či umelecké klenoty, to všetko charakterizuje jeden z najmladších katolíckych chrámov v Bratislave-Starom Meste. Modrý kostolík je sám o sebe architektonickým aj umeleckým klenotom. Navyše, je reprezentantom Slovenska v Parku miniatúr v Bruseli, TOP zástavkou turistov a aj štvrtým zastavením seriálu Bratislava pod lupou.

Alžbetínska Bratislava

Bratislava je jedným z miest spätých so sväticou stredoveku – sv. Alžbetou Uhorskou. Jej stopy nájdete nielen na Bratislavskom hrade, na ktorom prežila rané roky svojho života. Za stáročia na ňu pamätali nemocnice, lazarety, sirotince a ďalšie dobročinné spolky. Dokonca, aj dnes nájdete v Bratislave Onkologický ústav sv. Alžbety a dvojicu jej zasvätených chrámov. Starší – barokový skvost nájdete pri alžbetínskom kláštore a mladší – farský kostol sv. Alžbety je známy ako Modrý kostol. A práve tento si v štvrtom vydaní seriálu Bratislava pod lupou stručne predstavíme.

Modrý kostolík je turistami často vyhľadávaný a po generácie obľúbený u domácich. A to až na toľko, že ako jediný skvost zo Slovenska – z bohatstva architektonických, umeleckých či prírodných skvostov, ktorých má Slovensko skutočne vrchovate, našu krajinu v mierke 1:25 reprezentuje v Parku Mini Europe v Bruseli. Vidieť ho tam je zaujímavé, ale navštíviť tento skvost naživo je nezabudnuteľné. Do modrej farby odetý, bohato zdobený klenot, pripomínajúci rozprávku či majstrovské dielo cukrárske, patrí k umeleckým skvostom nášho hlavného mesta. Tento zdobí Bratislavu už celých 111 rokov.

Spája sa v ňom minulosť s prítomnosťou i budúcnosťou, svet viditeľný s neviditeľným, sakrálna éterickosť s pozemskosťou, človek s Bohom a Boh s človekom. Bratislava sa ním môže pýšiť už viac ako storočie. Pôvodne mal slúžiť ako gymnaziálna kaplnka. Od počiatkov bol však kostolom obyvateľov novej štvrti, ktorá od 80-tych rokov 19. storočia vyrastala v jeho blízkosti. Navyše, Modrý kostolík nesie v sebe aj spomienku na tragicky zosnulú predposlednú rakúsku cisárovnú, Uhorskom milovanú Alžbetu Bavorskú, známu ako Sisi.

Cherchez la femme

Tak ako za mnohými krásnymi vecami, tak aj za Modrým kostolom stojí výnimočná žena. Je ňou grófka Gabriela Mária Szápáry (1834-1912), predsedníčka zriaďovacej komisie. Okrem Modrého kostola bola iniciátorkou výstavby bratislavského Blumentálskeho kostola a patrila k prvým uhorským ženám, ktoré navštívili pútnické miesto v srdci Pyrenejí – Lurdy. Stala sa tiež šíriteľkou kultu lurdských jaskýň vo vtedajšom Uhorsku. Zároveň prispela k organizácii veľkolepých alžbetínskych osláv 700. výročia narodenia veľkej svätice stredoveku – sv. Alžbety Uhorskej. Vďaka tejto žene a jej dcére Helene, ktorá ju verne nasledovala v dobročinných aktivitách, sa do výstavby Modrého kostola podarilo zapojiť najvyššie kruhy krajiny – cisársku rodinu, viedenský dvor, aristokraciu i miestnu elitu.

Na tabuliach donorov chrámu, ktoré uvidíte v predsieni, nájdete zvučné mená. Okrem iných aj meno vtedajšieho pápeža i panovníka. Aj oni prispeli na tento chrám.

Foto: Silvia Mária Petrovits

Modrý kostol je unikátom a vrcholom tvorby Edmunda Lechnera. Svoje dejiny začal písať už v roku 1909. Po dlhých rokoch výstavby pôvodne gymnaziálny kostol slávnostne konsegrovali 11. októbra 1913. Zasvätili ho svätej Alžbete Uhorskej, a zároveň ho venovali pamiatke na Uhorskom vrúcne milovanú zosnulú rakúsku cisárovnú a uhorskú kráľovnú Alžbetu, Sisi.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Modrý kostol prežil otrasy spoločnosti, dve svetové vojny aj éry totalít. Stal sa svedkom minulosti a pre svoj uhorský charakter aj obeťou “čistiek” historickej pamäte. Takmer podobne ako Arpádov stĺp na Devíne či nádherná Fadruszova jazdecká korunovačná socha Márie Terézie. Od roku 1934 je Modrý kostol farským chrámom, hoci už predtým slúžil aj veriacim z rozvíjajúcej sa štvrte v jeho okolí.

Jedinečné dedičstvo secesie

S budovami fary i blízkeho gymnázia tvorí jeden z vrcholných komplexov uhorskej secesie. Niet sa čo čudovať, pretože celý nesie rukopis jedného majstra. Jeho architektom bol predstaviteľ uhorskej národnej secesie, architekt Edmund Lechner. Svojho návštevníka Modrý kostol prekvapí svojou kompozíciou a štýlovým mixom od románskeho štýlu, prvkov byzantského, orientálneho a barokového umenia až po secesiu, ktorá ho určuje.

Lechner nevynechal ani ľudový ornament orientálnej indickej architektúry a filigranské sedmohradské kovotepecké umenie. Všetky tieto prvky dotvoril vlastnou fantáziou do jedného prekrásneho objektu plného harmónie, symetrie, no najmä symbolov, nie celkom náhodných. Prekypuje nielen exteriérovou výzdobou, ale aj vnútornou výzdobou.

Modrý kostolík - príbeh ruží

Symetria, plastickosť i ornamentálnosť v podobe modrej glazovanej strechy a modrých mozaikových aplikácii dáva tomuto sťaby éterickému altánku ruží, evokujúci tzv. príbeh ruží, svoj šmrnc i súzvuk exteriéru s interiérom.

Nosným prvkom je príbeh tzv. zázraku ruží, ktorý predstavuje jednu z najslávnejších hagiografických legiend o sv. Alžbete Uhorskej. Po Európe sa rozšírila od prelomu 13. a 14. storočia. Hovorí, že údajne, keď raz sv. Alžbeta Uhorská niesla do podhradia chudobným chlieb, neprajní príbuzní ju mali napadnúť, čože to nesie. Hoci v zástere niesla chleby, keď jej ju strhli, tie sa premenili na ruže. Tento príbeh sa nesie výzdobou celého Modrého kostola. A je aj zvečnený na hlavnom oltárnom obraze od Gyula Túryho a aj na mozaike, ktorá zdobí priečelie chrámu. Obidve znázorňujú Alžbetinu dobročinnosť, ten istý príbeh v dvoch fázach.

Od Alžbety k Alžbete

Výzdobou i kompozíciou unikátna sakrálna pamiatka ukrývala aj jedinečný umelecko-historický klenot Bratislavy. Po rozpade Rakúsko-Uhorskej monarchie odstránili z kostola reliéf modliacej sa cisárovnej Alžbety, známej aj ako Sisi. Nádherný reliéf vyhotovil vychýrený bratislavský rodák – sochár Alojz Rigele počas svojho pobytu v Ríme.

Aby ho nestretol osud Fadruszovej Márie Terézie, odniesli ho do dnešného Prezidentského paláca, no neskôr ho vrátili späť farnosti. Jeho miesto v kostole vyplnil bočný oltár sv. Terézie z Lisieux z polychrómovaného dreva, ktorý je taktiež dielo Alojza Rigeleho. Na Alojza Rigeleho, s ktorého dielami sa v Bratislave môžeme stretnúť na viacerých miestach, v Modrom kostole pamätá aj jeho socha sv. Antona Paduánskeho.

Kráľovský nástroj s poradovým číslom dva

Svojho času býval pýchou chrámu aj pôvodný organ z organárskej dielne Schönhoferovcov. Z pozostalosti predčasne zosnulého grófa Petra Pavla Szápáryho, atašé c. k. monarchie pri Svätej stolici, ho nechala postaviť jeho matka, iniciátorka stavby tohto chrámu, grófka Gabriela Szápáry. Nástroj patril k výstavným skriniam organárskeho umenia a bol špičkovým koncertným a chrámových nástrojom Slovenska. Žiaľ, padol za obeť vandalom. Podľa posudku muzikológa a niekdajšieho rektora Univerzity Komenského v Bratislave, prof. Dobroslava Orla, sa z neho zachovalo pár píšťal, zdevastovaný hrací stôl a s interiérom esteticky ladiaca skriňa nástroja s motívmi ruží.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Na jej štíte je erb grófskeho rodu Szápáryovcov a apoštolský dvojkríž, odkaz na titul uhorských vládcov “apoštolský kráľ Uhorska”. Týmto titulom vzdal pápež poctu arpádovským panovníkom, ktorí pomohli vybudovať cirkevnú organizáciu v Uhorskom kráľovstve.

Veriaci novozriadenej farnosti sa po roku 1934 pokúšali získať organ z Auly Univerzity Komenského, no napokon sa vyzbierali na nový organ. V pláne bolo zakúpiť nástroj renomovanej značky Rieger z Krnova, no súčasný pochádza z dielne Konštantína Bednára. Postavil ho do pôvodnej skrine v roku 1937. Obnovou (nie úplne najšťastnejšou), zahŕňajúcou aj zmeny dispozície, si tento nástroj prešiel v roku 2001. Organ pravidelne počuť počas liturgických slávení, ktoré sprevádza aj zmiešaný chrámový zbor. História chrámového zboru pri tejto farnosti sa píše už od roku 1934, no po dlhšej prestávke zbor obnovil činnosť až v novom miléniu.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Unikátne sú aj nádherné mozaiky zobrazujúce svätcov z panovníckeho domu Arpádovcov, z ktorého pochádzala i svätá Alžbeta. Za detailnejšie povšimnutie v chráme stoja hlavný i bočný oltár, luster, večné svetlo, lavice, okenné vitráže, kazateľnica či mozaiky, ale napríklad aj strop či brány chrámu. Mimochodom, motívy Baránka Božieho a Pelikána, ktoré odkazujú obetu Ježiša Krista, v hojnej miere prenikli aj do uhorskej heraldiky. Podobne tak aj znamenia hviezd, ruží i tzv. arpádovských brvien a dvojitých krížov. Uplatnenie našli nielen v cirkevnej heraldike, ale aj v štátnej, stoličnej, mestskej (obecnej), či v rodovej alebo osobnej heraldike. Napríklad symbol pelikána ako obety a dobročinnosti užíval vo svojej pečati aj devínsky notár, kantor a učiteľ Krištof Amon (+1754).

Krásny celoročne, nádherný cez sviatky

Modrý kostol je dnes obľúbeným cieľom turistov i mladých, ktorí v ňom túžia spečatiť svoju lásku. Chrám je krásny a návštevy hodný počas celého roka. Najkrajší však býva počas sviatkov, najmä Vianoc a Veľkej noci.

Počas vianočných sviatkov sa celý interiér Modrého kostolíka zahalí do modrej farby. Vďaka vianočnej výzdobe a modrým svetlám na stromčeku i svetlu modrých žiariviek na viacerých elektrických svietidlách je podčiarknutá jeho modrá elegancia.