Koncom apríla uplynulo sté výročie narodenia slovenskej prozaičky a autorky literatúry pre deti a mládež Kláry Jarunkovej (*28.4.1922, Červená Skala, †11.7.2005, Bratislava). Naša najprekladanejšia autorka a laureátka medzinárodných cien podávala detskému čitateľovi príbehy z pohľadu dieťaťa. Tým, že ich písala v prvej osobe dáva dieťaťu šancu lepšie sa vcítiť do deja a zosobniť si ho.
Vzdelanie získala na dievčenskom gymnáziu v Banskej Bystrici, kde v roku 1940 zmaturovala. Popri zamestnaní študovala slovenčinu a filozofiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, no štúdium nedokončila. Najskôr pracovala ako učiteľka, neskôr na bratislavskej radnici, v Československom rozhlase a v redakcii časopisu Roháč. O Kláre Jarunkovej sa hovorilo, že je veľká perfekcionistka, že rukopis z ruky nepustí, kým s ním nie je spokojná. Pravdepodobne aj preto niektoré knihy nedopísala. No za knihy, ktoré napísala, sa hanbiť nemusela a nemusí dodnes. Okrem detských rozprávok napísala tiež dievčenské romány, populárno-náučnú a cestopisnú literatúru.
Diela Kláry Jarunkovej sú súčasťou zlatého fondu svetovej literatúry
Hoci písať začala v roku 1953 najskôr pre rozhlas a potom pre časopis Roháč, ale i ďalšie časopisy, jej prvá kniha Hrdinský zápisník, príbehy školákov vyšla až v roku 1960. Diela ako dievčenský román Jediná (1963) a Brat mlčanlivého Vlka (1970) sa vďaka prekladom do takmer 40 jazykov stali súčasťou zlatého fondu svetovej literatúry pre deti a mládež.
Jediná pre rodičov aj teenedžerov
Medzinárodný ohlas si získala najmä svojou tvorbou pre dospievajúcich. Román Jediná napísala síce pre rodičov, no chytil za srdce aj tínedžerov. Tú knižku ilustrovala jej dcéra Daniela Zacharová. Po Jedinej a Zlatej sieti z roku 1963 napísala knihu pre deti O jazýčku, ktorý nechcel hovoriť, rozprávky o prváčikoch (1964). Jej knihy ako Jediná a Brat mlčanlivého Vlka boli preložené do 35-ich jazykov a stali sa súčasťou Zlatého fondu svetovej literatúry pre deti a mládež. Prózu Brat mlčanlivého Vlka v zahraničí okamžite prekladali. Mohli by sme vymenovať preklady takmer jej všetkých diel. Posledným románom Kláry Jarunkovej bola z roku 1993 Nízka oblačnosť.
Citlivým témam sa nevyhýbala
Rada cestovala do zahraničia len tak, aby mohla spoznávať iné kultúry. Keď sa vrátila z cesty India – Nepál, napísala knihu Stretnutie s nezvestným (1978). Bol to vlastne prvý román o drogách, ktorý vyšiel v roku 1978, keď sa u nás o tejto téme otvorene nehovorilo.
Diela Kláry Jarunkovej s medzinárodným ohlasom
Jej diela vzbudili veľký medzinárodný ohlas. Klára Jarunková získala za ne významné literárne ceny. Spomeňme najhodnotnejšie akými sú zápis do Čestnej listiny IBBY, národnú taliansku cenu Bancarellino nationale Italiana, zápis do Mimoriadne čestnej listiny Hansa Christiana Andersena za knihu Tulák, či nemeckú cenu za detskú literatúru Deutcher Jugendbuchpreis za knihu Brat mlčanlivého Vlka a nominácie na Nobelovu cenu za literatúru a cenu Astrid Lindgrenovej. Kláru Jarunkovú sa dodnes nikomu nepodarilo zosadiť z pomyselného trónu kráľovnej detskej literatúry a odňať jej titul najprekladanejšej a najoceňovanejšej slovenskej autorky.
Zdroj fotografie: Literárne informačné centrum
3 thoughts on “Storočnica Kláry Jarunkovej”
Comments are closed.