Jeseň 2023 so súborom starej hudby Musica aeterna

Súbor starej hudby Musica aeterna oslavuje svoje 50. narodeniny. Aj v jubilejnom roku prináša pre milovníkov kvalitného interpretačného umenia starej hudby tradičné jesenné koncerty. Kalendár kultúrnych podujatí a výnimočných koncertných zážitkov i tohto roku rozšíri obľúbený cyklus jesenných koncertov 23 Musica Bratislavensis. Bratislavčanom v každom mesiaci jesene 2023 poodhalí bohatstvo pokladnice tradícií hudobnej kultúry. V novembri nevynechajú ani tradičné vďakyvzdávanie patrónke hudby.

Prvý a najprestížnejší profesionálny súbor starej hudby na Slovensku – Musica aeterna odštartoval svoj jesenný program zahraničným vystúpením. Svojim koncertom v stredu 4. októbra 2023 v Prahe otvoril deviaty ročník prestížneho Zelenka festival Praha – Drážďany, ktorého tento súbor býva pravidelným hosťom. V priestore pražského Velkopřevorského kláštora uviedli v spolupráci s českou sopranistkou Gabrielou Eibenovou a talianskym kontratenoristom Filippom Minecciom skladby A. Vivaldiho, G. Giacomelliho, G. Porsila, J. A. Hasseho, G.B. Pergolesiho a G.F. Händla. Musica aeterna však myslí aj na domáce publikum. Priaznivcov starej hudby v kvalitnej interpretácii čaká tradičný jesenný cyklus 23 Musica Bratislavensis, ktorý prinesie tri koncerty. Novembrový kalendár kultúrnych podujatí obohatí tradičným projektom Sancta Caecilia. Aktuálna 8. edícia ponúkne tiež trojicu koncertov venovaných k pocte patrónky hudby – sv. Cecílií.

Komorný cyklus koncertov 23 Musica Bratislavensis načrie z pokladnice hudobných tradícií

Prvý koncert cyklu 23 Musica Bratislavensis sa uskutoční už 22. októbra 2023. Návštevníkov s hudbou pre Katedrálu sv. Martina prenesie do 17. storočia. Novembrový koncert – 12. novembra 2023 uvedie hudbu zo zoznamu evanjelického kantora Samuela Capricorna, pôsobiaceho v dnešnom jezuitskom kostole (Chrám Najsv. Spasiteľa) z roku 1657. Decembrové stretnutie (17. decembra 2023) prostredníctvom svojho programu návštevníkov vovedie do čias, kedy Bratislava – vtedy ešte Prešporok bolo korunovačným mestom. Vypočujete si hudbu, ktorú Prešporčania počúvali v časoch korunovácií panovníkov v Katedrále sv. Martina. Podujatie finančne podporili Nadácia mesta Bratislavy, Nadácia SPP a Bratislava Staré Mesto.

Október s hudbou zo 17. storočia pre Katedrálu sv. Martina

Dnešná Katedrála, kedysi len farský kostol sv. Martina je nielen najstaršou cirkevnou, ale aj najstaršou hudobnou inštitúciou Bratislavy. Jeho významné postavenie v oboch smeroch sa už v stredoveku umocnilo koncentráciou funkcií tohto sakrálneho miesta ako chrámu kolegiálnej kapituly a prepozitúry.

Obraz o repertoári viachlasnej umeleckej hudby z obdobia od konca 16. až do začiatku 19. storočia si možno vytvárať len na základe sekundárnych hudobných prameňov, akými sú najmä inventárne zoznamy hudobnín dnes už neexistujúcich notových zbierok. Zachovali sa dva takéto pramene, z roku 1616 a 1700. “Vďaka nim vieme, ako sa menili záujmy hudobníkov kostola v závislosti od vývoja hudobných štýlov. Možno z nich usúdiť, že kým pred rokom 1616 dominovala na chóre renesančná polyfónia a polychória najmä zaalpských, ale aj talianskych skladateľov, pred rokom 1700 sa už pestovala hudba v koncertantnom štýle vrcholného baroka, ktorú reprezentovali aj komornejšie diela,” hovorí Eva Slaninková o dramaturgii prvého koncertu z cyklu 23 Musica Bratislavensis.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Prvé stretnutie komorného cyklu 23 Musica Bratislavensis sa uskutoční už 22. októbra 2023 v Dome Albrechtovcov na Kapitulskej v Bratislave. “Zastúpením diel skladateľov Cisárskej dvorskej kapely ako Antonio Bertali, Johann Heinrich Schmelzer či Giovanni Valentini, sa v tomto repertoári oveľa výraznejšie prejavujú hudobné vplyvy Viedne. Škoda, že z veľkého množstva zapísaných vokálnych skladieb, aj inštrumentálnych chrámových sonát, sú mnohé uvedené bez autora, ale napriek tomu sa niektoré diela dajú stotožniť s odpismi skladieb zachovaných v hudobnej zbierke olomouckého biskupa Karla Liechtensteina-Kastelkorna v Kromeríži. Ide predovšetkým o diela Heinricha Ignaza Franza Bibera,” dodáva Eva Slaninková. Výber z diel ponúkne návštevníkom súbor Musica aeterna v komornom zložení Peter Zajíček (husle, umelecký vedúci), Michal Klas (husle), Ján Gréner (viola), Michaela Čibová (violončelo) a Peter Guľas (spinet). Vstupenky na tento koncert nájdete v sieti Ticketportal.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

S dielami zo zoznamu Samuela Capricorna

November 2023 prinesie štyri koncerty súboru Musica aeterna. Prvým v poradí je komorný koncert z cyklu 23 Musica Bratislavensis. V nedeľu 12. novembra 2023 bude Domom Albrechtovcov znieť koncert s názvom Hudba zo zoznamu Samuela Capricorna 1657. Súbor Musica aeterna v komornej zostave huslistov Petra Zajíčka a Michala Klasa, violistu Jána Grénera, violončelistky Michaely Čibovej a Petra Guľasa, hráča na spinet načrie do dedičstva hudobnej produkcie v starom Prešporku. Súčasná Bratislava patrila v 17. storočí k najvýznamnejším mestám s kvalitnou hudobnou produkciou v chrámoch. Na hudobné dianie v Bratislave v 17. storočí mali významný vplyv evanjelici, aj keď bohatú hudobnú aktivitu pestovali aj kapitulníci a františkáni.

Na programe koncertu sú diela Samuela Capricorna, Giovanniho Battistu Buonamenteho, Marca Ucceliniho a Johanna Rosenmüllera. V hudobnom odkaze Samuela Capricorna, evanjelického kantora a učiteľa, má svoje miesto aj inštrumentálna hudba. Je však vo viacerých ohľadoch mimoriadne zaujímavá a umelecky hodnotná. Svedčia o tom aj dve sonáty pre tri melodické hlasy a basso continuo, ktoré boli vydané tlačou spolu s ďalšími štyrmi sonátami pár rokov po Capricornovej smrti, a to hneď dvakrát. V roku 1671 ich publikoval J. C. Bencard pod menom Samuela Capricorna v druhom zväzku zbierky Taffel-Lust-Music, no o rok neskôr sa objavili aj v rámci dvojzväzkovej antológie 24 sonát Prothimia suavissima sive duodena prima/secunda sonatarum selectissimarum, ktorú vydal neznámy vydavateľ. Sonáta in a a sonáta in F reprezentujú dve odlišné koncepcie tvorby tohto životaschopného hudobného druhu.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Ako sme načrtli, na koncerte zaznie nielen dielo Samuela Capricorna. Spomeňme stručne aj ďalších autorov hudby, ktorá bola pestovaná v Bratislave a ktorých diela zaznejú v programe novembrového stretnutia.

INZERCIA / Článok pokračuje pod reklamou

Marco Uccellini bol husľovým virtuózom a pomerne významne sa podieľal na vývoji husľovej idiomatiky, ktorou sa inšpirovali nemecký majstri ako Schmelzer a Biber. Pracoval v Modene a rozvinul technické možnosti huslí do vysokých polôh. “Prvá skladba je akousi poctou Giovannimu Battistovi Buonamentemu a poukazuje na jeho kontakty s františkánskym kolégiom v Assisi, kde v tom čase Buonamente pôsobil. Ciaccona a Bergamasca sú virtuózne variácie na obľúbené basové fundamenty 17. storočia. Giovanni Battista Buonamente bol františkánsky kňaz. Jeho hudobný štýl sa formoval pod vplyvom Rossiho a Monteverdiho. Stal sa cisárskym hudobníkom a skladateľom na dvore vo Viedni, kam priniesol virtuózny koncertantný štýl. Jeho diela sa vyznačujú typickou farebnou harmóniou, figuratívnosťou a vzrušujúcim rytmickým členením. Johann Rosenmüller svojou tvorbou originálne dopĺňa naše prešporské hudobné florilégium,” dodáva k programu tohto koncertu Eva Slaninková. Vstupenky na tento koncert zakúpite v sieti Ticketportal.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

November so svätou Cecíliou

Ďalšie tri hudobné stretnutia so súborom Musica aeterna sa v novembri uskutočnia v rámci projektu SANCTA CAECILIA VIII. Už tradíciou je vzdávanie hudobnej pocty i vďaky patrónke hudobníkov sv. Cecílií.

“Na Slovensku sa ceciliánska tradícia najväčšmi rozvinula v 19. storočí. V Dóme sv. Martina v Bratislave sa pravidelne konali – aj v stredoeurópskych reláciách ojedinelé – ceciliánske slávnosti, ktorých rozkvet súvisel so založením Cirkevného hudobného spolku pri Dóme sv. Martina (Kirchenmusikverein zu St. Martin, 1833), hoci ich korene sú staršieho dáta (poznáme diela z konca 18. storočia, ktoré boli uvádzané v Prešporku). Náš cyklus Sancta Caecilia bude v tomto jubilejnom roku vyzdobený skutočným šperkom baroka, bude to dielo G. F. Händla Cecilianska óda, HWV 76. Na tomto projekte vystúpi Lenka Máčikova a Matúš Šimko. Budeme prizývať aj zahraničných kolegov, hlavne hudobníkov hrajúcich na dobových dychových nástrojoch. So súborom Musica aeterna vystúpi aj jeho dcérsky vokálny súbor Vox aeterna. Toto dielo chceme tiež uviesť v Nitre a v Trenčíne,“ priblížil nám umelecký vedúci súboru, huslista Peter Zajíček.

Musica aeterna pred Vianocami predstaví hudbu z čias korunovácií

Krátko pred Vianocami sa 17. decembra 2023 v Dome Albrechtovcov uskutoční ostatný koncert cyklu 23 Musica Bratislavensis. Musica aeterna v komornom zložení pozve návštevníkov koncertu do Prešporka 17. storočia, kedy bola dnešná Bratislava korunovačným i hlavným mestom Podunajskej monarchie. Hudba v časoch korunovácií v Prešporku zohrávala pomerne dôležitú úlohu. Tu sa výraznejšie prejavovali hudobné vplyvy Viedne, ktoré zaiste súviseli s návštevami kapely a jej účinkovaním vo svätomartinskom kostole počas korunovácii, pripadne počas iných mimoriadnych cirkevných slávnosti a politicko-spoločenských udalostí. Práve tie zaznejú v decembri Domom Albrechtovcov.

“Niektoré zaznamenané skladby dokonca určite vznikli pri príležitosti korunovácie, i keď nemuselo ísť práve tunajšiu korunováciu. V čase korunovácie Márie Terézie už bola operná prevádzka na cisárskom dvore organizovaná trochu ináč, preto roku 1741 hrala v drevenom divadle postavenom za múrmi mesta pred Rybárskou bránou (približne na dnešnom Hviezdoslavovom námestí) operná spoločnosť Pietra Mingottiho, a to opery Artaserse Johanna Adolpha Hasseho a Alessandro nel’ Indie Baldassara Galuppiho, ktorých komorné diela uvádzame v programe,” približuje dramaturgiu decembrového stretnutia Eva Slaninková.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Cisárska dvorská kapela účinkovala v rôznych tunajších kostoloch počas všetkých bohoslužieb, na ktorých sa zúčastnil panovník, ale aj na báloch a iných spoločenských podujatiach. “O tejto hudbe máme k dispozícii menej správ než o korunovačnej, ale zachovalo sa dokonca aj niekoľko skladieb, ktoré predviedla Cisárska dvorská kapela aj pri takýchto príležitostiach. V 18. storočí to boli skladby kapelníka Johanna Josepha Fuxa (Offertorium de Apostolis “Estote fortes,” 1751), ktorý sa s kapelou zúčastnil uhorského snemu roku 1722 ako aj skladby vtedy populárneho vicekapelmajstra Antonia Caldaru,” dodáva Eva Slaninková. Vstupenky na decembrový koncert zakúpite v sieti Ticketportal.