Podvečerná Bratislava hostila vďaka cyklu Opera aeterna v posledný augustový piatok a nedeľu dvojicu repríz barokového intermezza Don Trastullo. Po minuloročnej a veľmi úspešnej slovenskej (novodobej) premiére sa opera z pera neapolského skladateľa Niccolu Jommelliho opäť vrátila do záhrady Domu Albrechtovcov. Stalo sa tak v podobe do dokonalosti vypracovaného naštudovania tohto – vo svete (a Slovensko nevynímajúc) – zriedka uvádzaného diela.
Pod taktovkou huslistu a umeleckého vedúceho súboru Musica aeterna, Petra Zajíčka, zaznelo Jommelliho komické intermezzo Don Trastullo v exkluzívnom podaní tohto súboru s oslnivými výkonmi sólistov Lenky Máčikovej, Martina Babjaka, Matúša Šimku a Renáty Ptačin. Bol to strhujúci zážitok, na ktorý sa len tak skoro nezabudne!
I keď ešte koncom augusta panovali divadelné i koncertné prázdniny, napriek tomu kalendár kultúrnych podujatí prekypoval hojnosťou. Svoje zastúpenie malo aj divadlo, ktoré opustilo tradičné dejiská. Divadelným javiskom sa stali ulice, námestia, záhrady či hradné expozície. Kulisou príroda či mestské stavby alebo historické interiéry. Osvetlením zapadajúce Slnko i svit Mesiaca a jas hviezd. Romantika na jednotku! A keď sa k tomu pridá výnimočný či zriedka uvádzaný titul v excelentnom naštudovaní, o uchvacujúci zážitok je postarané! A presne tak to bolo aj v posledný augustový piatok a nedeľu večer vďaka Jommelliho komickom intermezze Don Trastullo. Do umenie milujúcej záhrady Domu Albrechtovcov v bratislavskom Starom Meste ho opäť po roku publiku priniesol obľúbený a hojne navštevovaný inšpiratívny cyklus Opera aeterna.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
K oslave maestra Jommelliho
Po piatich úspešných ročníkoch projektu Opera aeterna, ocenených priazňou publika i odbornej verejnosti, Musica aeterna, o.z. pripravila v spolupráci s Albrecht Fórom, o.z. jeho pokračovanie aj tento rok. Cyklus tam po druhý raz priniesol barokovú operu Don Trastullo z pera neapolského skladateľa Niccolu Jommelliho. Zaznela rok po novodobej slovenskej premiére v naštudovaní umeleckým vedúcim súboru Musica aeterna, pánom Petrom Zajíčkom. Ako počas minuloročnej premiéry a reprízy, tak aj počas ostatných dvoch repríz v tomto roku uviedli toto komické Jommelliho intermezzo členovia súboru Musica aeterna i sólisti večera majstrovsky. A bez preháňania, počas dvojici tohtoročných repríz (a bolo to cítiť aj v nedeľu 27. augusta 2023, ktorej som za redakciu portálu zúčastnila), zažilo publikum nezabudnuteľný večer plný fascinujúcich, inšpiratívnych a výnimočných zážitkov!
Bolo to symbolické, pretože v piatok 25. augusta uplynulo 249 rokov od úmrtia skladateľa, ktorého zriedka uvádzaná opera s barokovou poetikou zaznela pred generačne pestrým, do poslednej kapacity vypredaným, publikom. Skutočne skvostná pocta Jommellimu!
Opera pod nebeskou klenbou
Ak milujete operu, iste mi dáte za pravdu, že počas leta sa oplatí za divadlom a operou aj vycestovať. A to aj vtedy, keď sú cieľom našej cesty vzdialené destinácie ako napr. Verona, Pesaro či Salzburg alebo len – z Bratislavy pomerne blízky – Kameňolom sv. Margaréty v Burgenlande (Steinbruch St. Margarethen). Kým v zahraničí je opera pod nebeskou klenbou bežným či bežnejším fenoménom, na Slovensku je operný open air už roky raritou. Na škodu všetkých. Avšak na milovníkov opery v Bratislave sa aj počas tohtoročného leta usmiala šťastena dva razy. Opera zavítala pod večerné nebo v závere júna na Bratislavský hrad vďaka trojdňovému festivalu Opera Fest na Hrade.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Druhý raz sa tak stalo (ako sme avizovali) vďaka cyklu Opera Aeterna teraz, na sklonku augusta. Zatiaľ čo v júni zneli tituly, ktoré bežne nájdeme v repertoároch slovenských operných domov a vynikali známejšími interpretmi či príťažlivou atmosférou opery pod hviezdami, tentoraz dostala priestor na slovenských scénach absentujúca opera z čias baroka.
Slovenský unikát – Opera aeterna, cyklus hodný podpory
Barokové operné tituly stoja dnes akosi v úzadí, a tak sa ich vzkrieseniu už dlhšie venuje najstarší a najprestížnejší súbor starej hudby na Slovensku, Musica aeterna. Práve tento súbor založil v roku 2018 aj cyklus Opera aeterna. Jeho cieľom je každoročne usporiadať komorné operné predstavenie na nádvorí Domu Albrechtovcov na Kapitulskej ulici. Ten bol vyše polstoročia domovom jednej z najznámejších umeleckých a hudobníckych rodín Bratislavy 20. storočia, rodiny Albrechtovcov.
Musica aeterna prostredníctvom tohto cyklu v kontextuálnej alebo autentickej interpretácii na dobových nástrojoch oživuje kultúrny život mesta a navyše poslucháčov obohacuje o nevšedný a nový zážitok. Zároveň z výťažkov podporuje obnovu tohto neinštitucionalizovaného kultúrneho a vzdelanostného centra Bratislavy. Výnimočný projekt, genius loci a hudba zabudnutých diel v príťažlivom naštudovaní s vynikajúcou interpretáciou účinkujúcich schopný nadchnúť obecenstvo naprieč generáciami – to je Opera aeterna. Je to cyklus hodný všeobecnej priazne a od kompetentných aj náležitej podpory!
So starou hudbou v krvi prináša Musica aeterna aj raritne uvádzané diela komornej opery
Komorná opera ako žáner v historickej hudbe ponúka celý rad zaujímavých titulov, z ktorých mnohé pochádzajú z pera autorov v minulosti činných alebo hraných v Prešporku (Bratislave). Kedysi diela barokových autorov zneli v uzavretom okruhu bohatých aristokratických dvorov. Aristokracia sa navzájom predbiehala v premiérach operných diel, ktoré zneli v ich záhradách alebo salónoch. Až časom zneli v divadlách, ktoré navštevovalo aj bohatšie nešľachtické obyvateľstvo, akási vtedajšia „stredná vrstva“.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Autenticita barokového umenia, resp. starej hudby v modernej dobe vyžaduje odborný, citlivý a historický poučený prístup. Ten už polstoročie na slovenskú kultúrnu scénu majstrovsky prináša výnimočný súbor Musica aeterna. Nielen opery v ich naštudovaní znejú naozaj autenticky, príťažlivo, skvostne, čo Musica aeterna opäť svojim výkonom potvrdila aj tentoraz. Avšak voči baroku je tu jedno ale. Kým v minulosti ženy na javisku nesmeli vystupovať a divadlo prakticky od antiky na dlhé stáročia bývalo čistou doménou mužov, dnes tomu tak, našťastie, nie je. A tak túto menšiu diskrepanciu s dobou baroka, my, diváci, na operných predstaveniach veľmi radi odpúšťame.
Šesť rokov Večnej opery s Musicou aeternou
Práve v starostlivom, citlivom a inšpiratívnom naštudovaní umeleckého vedúceho súboru Musica aeterna Petra Zajíčka, uviedol tento súbor v cykle Opera aeterna od roku 2018 niekoľko zaujímavých operných titulov. V prvom ročníku cyklu to bolo scénické predstavenie opery Johanna Adolfa Hasseho Marc´Antonio e Cleopatra, Serenata á due voci (Drama per Musica) pre soprán, alt, sláčikový orchester a basso continuo (1725) na libreto Francesca Ricciardiho. Ponuka druhého ročníka zahŕňala v jeden večer poloscénické uvedenia dvoch intermezz Francesca Contiho Galantina e Pampalugo a dve intermezza Giovanniho Battistu Pergolesiho Livietta e Tracollo.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Tretí a štvrtý ročník cyklu Opera aeterna v roku 2020 a 2021 priniesol novodobú slovenskú premiéru opery Dafné z pera Antonia Caldara. Ten pôsobil ako vicekapelmajster cisára Karla VI. vo Viedni a je jedným z najuznávanejších skladateľov svojej doby. Ostatným prírastkom cyklu Opera aeterna bolo komické Jommelliho intermezzo Don Trastullo (1749), ktoré v novodobej slovenskej premiére uviedla Musica aeterna so sólistami už počas 5. ročníka, v júni 2022.
Don Trastullo z pera nového Orfea
Súbor starej hudby Musica aeterna priniesol aj v tomto roku ďalšiu dvojicu repríz tohto Jommelliho intermezza v posledný augustový piatok a v nedeľu večer. Nadchli ním nielen tých, ktorí jeho minuloročnú premiéru a reprízu nestihli, ale aj tých, ktorí si túto operu opäť chceli vypočuť a zopakovať príťažlivú atmosféru.
Opera Don Trastullo patrí do klenotnice tvorby neapolských skladateľov 18. storočia. Pochádza z pera Niccolu Jommelliho (1714 – 1774), ktorého poznáme prevažne ako úspešného operného skladateľa (napísal 60 opier) a tvorcu sakrálnej hudby.
Okúzlil pápeža i Máriu Teréziu
Neapolský majster sa vo svete opery etabloval s úspechom a pôsobil nielen vo veľkých operných centrách. Bol vyhľadávaným hudobným riaditeľom kráľovských dvorov v Lisabone, Mannheime a Stuttgarte. V čase svojej najväčšej slávy bol aj jedným z najvplyvnejších skladateľov v celej Európe. Niccolò Jommelli, ktorému „prischla“ prezývka Nový Orfeus, okúzlil aj panovníčku Máriu Teréziu a jej dvor vo Viedni. Nadchol tiež vtedajšieho pápeža, na dvore ktorého Jommelli niekoľko rokov ako vicekapelník pápežskej kaplnky pôsobil. Z čias jeho pôsobenia v Ríme pochádza tiež komické intermezzo Don Trastullo.
Medzi barokom a klasicizmom
Práve jeho spôsob využívania orchestra v opere ovplyvnil nielen ďalší operný vývoj, ale aj mannheimských symfonistov. Vo svojich operách sa Niccolò Jommelli koncentroval viac na príbeh a dramatickú zložku než na virtuozitu speváckych partov, čím prevyšoval väčšinu súčasníkov. Operu obohatil o rozsiahle ansámblové a zborové party a podľa vzoru francúzskej opery často radil baletné intermezza. Inštrumentácia jeho diel je tiež oveľa bohatšia. Častejšie písal recitatívy so sprievodom orchestra a nie iba čembala, ako bývalo vtedy zvykom.
Kedysi obľúbený titul, dnes rarita
Brilantná medzihra „La cantata e Disfida di Don Trastullo“ z roku 1749 patrila vo svojej dobe k omnoho častejšie uvádzaným dielam, ako je tomu dnes. V novom miléniu ho podľa databázy Operabase okrem bratislavského uvedenia v rokoch 2022 a 2023 uviedli len štyri razy (2000, 2002, 2012 a 2015). Zároveň len dvakrát ho ďalší tvorcovia zaznamenali na nahrávkach. Bratislavské naštudovanie Petra Zajíčka so súborom Musica aeterna a sólistami Lenkou Máčikovou, Martinom Babjakom a Matúšom Šimkom v réžii Mariany Luteránovej patrí k majstrovsky interpretačným výšinám. Je tiež súčasnými generáciami divákov vítaným objavom tohto diela v historicky poučenej interpretácie.
Don Trastullo s jednoduchým, no overeným príbehom
Je to jasnozrivé dielo s prirodzene komickým vývojom. Zároveň je dramatické, efektné, s jednoduchým, ale dobre fungujúcim príbehom a so živou výmenou postáv. Jommelli toto komické intermezzo utkal na libreto neznámeho autora. Dej je veľmi prostý, no súčasne interpretom vytvára dostatok priestoru i príležitostí na improvizáciu.
Jednoduchá zápletka úsmevného intermezza Don Trastullo pojednáva – ako inak – o láske, komických nedorozumeniach a milo prefíkaných plánoch. V strede príbehu stojí namyslený šľachtic Don Trastullo. Je síce starý, ale bohatý a očarí ho atraktívna, chudobná ale intrigánska slúžka Arsenia. A tak jej dvorí, čo ona neodmieta, hoci v skutočnosti je jej láskou mladý, avšak chudobný kapitán Giambarone. Medzi žartom, ľsťou a intrigami sa obaja mladí milenci snažia získať veľké veno, aby sa mohli vziať.
V láske a vo vojne sa môže všetko
Podarí sa chudobnej, no prešibanej slúžke Arsenii, ženským šarmom prekabátiť zamilovaného šľachtica Trastulla a vydrankať od neho peniaze na svoju svadbu, s milým Giambaronom? Zistí záletný Don Trastullo, že je len figúrkou v plánoch bystrej Arsenie? Dokáže žiarlivý Giambarone ďalej znášať fingovanú milostnú hru svojej milej s chvastúnskym šľachticom? A iste, že áno. Všetko šťastne – aspoň pre tých dvoch – Arseniu a Giambaroneho – končí.
Rafinovaná hudba
Tento vtipný príbeh umocňuje Jommelliho rafinovaná, živá a vždy schopná hudba podporiť rytmus akcie svojou meniacou sa pulzáciou. V tejto medzihre Jommelli majstrovsky používa orchester i paletu drevených i plechových dychových nástrojov, aby hudobne zdôraznil nielen najsilnejšie momenty príbehu. Vďaka ním taktiež navodzuje domnelé bojové úspechy Giambaroneho.
Naštudovanie s barokom v krvi a štipkou neapolského slnka! Za svoje fascinujúce výkony si súbor Musica aeterna a sólisti (a s nimi aj ďalší členovia tvorcovského tímu) naozaj právom zaslúžili dlhotrvajúci potlesk v stoji! Príťažlivý večer korunoval i duch príjemnej atmosféry a priateľských stretnutí.
Príbeh s klasickou zápletkou a plný jadrných slovných hračiek z nevyčerpateľnej zásoby comedie dell´arte, ocenili vďaka prekladu do slovenčiny aj poslucháči dneška, pre ktorých je baroková opera veľkou vzácnosťou.
Bratislavský Don Trastullo: Za svitu mesiaca i šumu vánku
Poloscénické predstavenie na nádvorí Domu Albrechtovcov sledovalo do posledného miesta obsadené publikum. Dej sa odohrával sčasti na provizórnom javisku na nádvorí a z času na čas ako kulisa poslúžil aj samotný Dom Albrechtovcov. Jeho okná odiala scénografka Eva Kudláčová Rácová do dlhých červených závesov. S tými sa nezbedne poihrával letný vánok.
Scéna a kostýmy Evy Kudláčovej Rácovej príjemne dokresľovali atmosféru diela i charakter postáv, no na javisku to so scénografickými prvkami vôbec nepreháňali. Predstaveniu v podaní súboru Musica aeterna nechýbala špičková úroveň naštudovania, poriadna porcia divadelného realizmu a hudobnej vitality v kontrastných, rytmických a dynamicky rôznorodých pasážach. Bolo to naštudovanie s barokom v krvi a štipkou neapolského slnka!
Strhujúce výkony, štýlová vernosť
Aj trojica vokálnych umelcov žiarila vo svojich postavách a spolu s orchestrom ladili na výbornú. Hoci orchester pod vedením umeleckého vedúceho, huslistu Petra Zajíčka, bol netypicky trochu „od ruky“ v altánku pod čerešňou, napriek tomu im bol výbornou oporou a dôležitým prvkom deja. Po speváckej, hereckej i choreografickej stránke svoje postavy stvárnili interpreti na výbornú.
Giambaroneho stelesnil tenorista Matúš Šimko, ktorý pravidelne spolupracuje s profesionálnymi súbormi starej hudby Musicou aeternou či so Solamente naturali. Mladý tenorista sa pravidelne venuje hudbe baroka, čo sa odzrkadlilo v kvalite jeho interpretácie s dokonalými ornamentálnymi chuťovkami vo svojom parte a štýlovej vernosti. Jeho lyricky tenor bol pružný a v polohách vyrovnaný. Svojej postave mladého vojaka okrem toho prepožičal mladíckosť, energickosť, švih.
Z bratislavskej Arsenie, sopranistky Lenky Máčikovej, sršal ženský vtip, šarm, zvodnosť, ale aj vokálna energia, číra kvalita i štýlová vernosť. Nestrácala dych ani v brilantných koloratúrach či delikátnych frázach.
Tak sa prináša radosť
Barytonista Martin Babjak postavu Dona Trastulla stelesnil do maximálnej dokonalosti. Spevácky i herecky presvedčil. Ba, nebojím sa povedať, až uchvátil publikum. Dokonca očaril aj vynikajúcou kondíciou a dokonale zvládnutou choreografiou i čírou mimoverbálnou komunikáciou.
Ostatne, Martin Babjak nezaprel svoju povestnú schopnosť komunikovať s publikom, baviť ho a podporiť vzájomný súzvuk umelcov s publikom a ich interakciu. Navyše, oporou mu boli aj ostatní spevácki kolegovia, ale aj umelecký vedúci Peter Zajíček a s ním i celý súbor Musica aeterna. A nemenej priaznivé publikum. My, v publiku sme si tak toto predstavenie vychutnali o to viac.
Nemenej pre predstavenie dôležitá bola aj úloha nemej slúžky Dorinelly, ktorú presvedčivo a pantomimicky na výbornú stvárnila, ináč choreografka predstavenia, Renáta Ptačin.
Namiesto záveru
Na záver tejto recenzie by som premostila k myšlienke, ktorú som už o niečo vyššie načrtla. V piatok 25. augusta 2023 si hudobný svet pripomenul 249. výročie úmrtia a 10. septembra si pripomenieme 309. narodeniny skladateľa Niccolu Jommelliho. Bola to príjemná spomienka na dielo slávneho neapolského skladateľa. Zároveň to bol aj akýsi pomyselný darček k budúcoročnej oslave 310. narodenín Niccolu Jommelliho. Jommelli by bol iste hrdý na vynikajúce naštudovanie svojej opery, ktoré so súborom Musica aeterna naštudoval Peter Zajíček. A pre nás ostatných to bol inšpiratívny večer plný krásnych hudobných zážitkov. Okrem fascinujúcich výkonov účinkujúcich umelcov – sólistov Lenky Máčikovej, Martina Babjaka a Matúša Šimka či celého súboru Musica aeterna k príjemným zážitkom prispelo nielen už viac ráz spomenuté majstrovské hudobné naštudovanie intermezza Petrom Zajíčkom, ale aj príťažlivá režijná koncepcia Mariany Luteránovej a skvelé choreografie Renáty Ptačin.
Ostatne, za svoje fascinujúce výkony si súbor Musica aeterna a sólisti (a s nimi aj ďalší členovia tvorcovského tímu) naozaj právom zaslúžili dlhotrvajúci potlesk v stoji! Príťažlivý večer korunoval i duch príjemnej atmosféry a priateľských stretnutí. Už teraz sa nesmierne teším, čo prinesie ďalší ročník mimoriadne atraktívneho cyklu Opera aeterna. A iste nielen ja, ale aj za týmto typom podujatí „žhavá“, operu milujúca, verejnosť. Viva opera! Viva Musica aeterna!
písané z reprízy 27. 8. 2023
Niccolò Jommelli: La cantata e disfida di Don Trastullo
Musica aeterna / Záhrada Domu Albrechtovcov / 25. a 27. august 2023
- Hudobné naštudovanie, dirigent: Peter Zajíček, umelecký vedúci súboru Musica aeterna
- Réžia: Mariana Luteránová
- Scéna a kostýmy: Eva Kudláčová Rácová
- Pohybová spolupráca: Renáta Ptačin
- Technická podpora: Vladimír Slaninka
Účinkujúci (osoby a obsadenie):
- Musica aeterna – v zložení Martina Mestická (flauta), Juraj Ofúkaný (1. roh), Tomáš Horkavý (2. roh), Peter Zajíček (1. husle, umelecký vedúci), Michal Klas (1. husle), Adam Szendrei (1. husle), Gabriel Szathmáry (2. husle), Peter Zelenka (2. husle), Ján Gréner (viola), Michaela Čibová (violončelo), Ján Prievozník (violone), Peter Guľas (čembalo), Jakub Mitrík (chitarrone a baroková gitara)
- Don Trastullo: Martin Babjak
- Arsenia: Lenka Máčiková
- Giambarone: Matúš Šimko
- Slúžka: Renáta Ptačin
Foto: Silvia Mária Petrovits, Simona Babjaková, Wikimedia Commons
Video: Youtube
Zdroj: archive.org, bulletin Musica aeterna, Operabase
Posledná aktualizácia: 2023-09-02 (adm/mk)