Starej hudbe patril uplynulý víkend. Po Trenčíne a Levoči ňou ožil aj krásny pseudogotický Budmerický kaštieľ. Jeho foyerom sa niesli madrigaly Claudia Monteverdiho. Vydali sme sa spoznávať dielo skladateľa, ktorým sa dovŕšila doba hudobnej renesancie, a zároveň sa brány naplno otvorili baroku. Claudio Monteverdi skomponoval desiatky madrigalov. Súbor Le nuove musiche si vybral 11 kúskov. Prítomným priblížil časť z málo uvádzaných diel jednej z kľúčových postáv dejín európskej hudby. Do priestorov s historickou noblesou priniesol originálne farby a nálady hudby začiatku 17. storočia. Excelentná interpretácia, krásne prostredie a priateľská atmosféra vzdali hold maestrovi opery a kráľovi madrigalov. Súc predčasne, ale veľkolepo pripomenuli nadchádzajúce, novembrové 380. výročie úmrtia Claudia Monteverdiho.
Ak patríte k nadšeným poslucháčom starej hudby, iste ste si nenechali ani vy ujsť viaceré atraktívne koncerty súborov starej hudby, ktoré sme avizovali v prehľade TOP tipov kam za kultúrou pre týždeň od pondelka 11.9.2023. Počas tretieho septembrového víkendu tak symbolicky stará hudba prepojila Trenčín, Levoču s Budmericami. Naša redaktorka Silvia Mária Petrovits zamierila v nedeľný večer (17.9.2023) práve do spomínaných Budmeríc za Monteverdiho madrigalmi s Le nuove musiche.
Kaštieľ milujúci umenie privítal súbor Le nuove musiche
Dejiskom koncertu sa stal Budmerický kaštieľ, ktorého priestory nielenže prekypujú príťažlivou históriou a jedinečným geniom loci, ale umenie priam milujú. Jeho sály bývajú častým dejiskom koncertov, napríklad v predvianočnom čase privítali aj Aurum Quartet. Tentoraz bol hudobným hosťom súbor starej hudby Le nuove musiche.
Prítomné generačne pestré publikum pozval na príťažlivú cestu do hudobnej histórie. Ocitli sme sa na prelome renesancie a baroka, ktorého stelesnením je Claudio Monteverdi (1567 – 1643). K slovu sa dostala postupne znovu objavovaná a obdivovaná tvorba talianskeho génia s puncom novátorstva. Konkrétne zaznel výber z jeho Piatej až Ôsmej knihy madrigalov. Madrigal ako svetská skladba väčšinou spracúval ľúbostnú poéziu s tragickým nábojom a najrôznejšou paletou s láskou súvisiacich pocitov. Ide o vyjadrenie lásky, túžby, straty, bolesti a sĺz, ale aj radosti.
Stará hudba poučene a príťažlivo
Súbor Le nuove musiche je jedným z mladších slovenských profesionálnych súborov starej hudby, ktorý zbiera úspechy na koncertoch doma i v zahraničí. Vznikol v roku 2016 a zameriava sa prevažne na interpretáciu talianskych diel raného baroka. Jeho cieľom je publiku prinášať neznámu, teda novú hudbu. Členovia súboru sa venujú aj výskumu na poli barokovej hudby. Pri interpretácii skladieb, pri ktorých ide často o moderné premiéry, hudobníci využívajú originály, či historické kópie barokových nástrojov. Obsadenie súboru je absolútne unikátne, podľa požiadaviek barokových skladateľov a často od koncertu na koncert iné. Bohato sa využíva chitarrone, baroková gitara, arpa doppia, arcilutna, viola da gamba či barokové husle.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Le nuove musiche v kvalitnej i medzinárodnej zostave
Cez tretí septembrový víkend to bolo v medzinárodnom meradle. Umelecký vedúci súboru Jakub Mitrík si tentoraz k spolupráci prizval medzinárodnú zostavu spolupracovníkov. Predstavovala ho jednak medzinárodná česko-slovenská pätica vokálnych sólistov, ktorí sú v starej hudbe absolútne doma a majú ju „v krvi“. Boli to popredná slovenská sopranistka Hilda Gulyás, česká mezzosopranistka Jarmila Vantuchová, domáci tenoristi Matúš Šimko a Juraj Kuchar, ale aj český bas Václav Jeřábek.
Medzinárodné bolo i v basso continuo, ktoré tvorili chitarrone a baroková harfa (arpa doppia). S barokovou harfou (arpa doppia) sa predstavila renomovaná harfistka a pedagogička Johanna Seitz s bohatými interpretačnými skúsenosťami ako sólistky i hráčky basso continuo. Aj jej ťažiskom je ranobaroková hudba. Naštudovanie a hudobný sprievod na chitarrone mal na starosti umelecký vedúci súboru Jakub Mitrík.
Majster hudobného kolorizmu
Svojimi hudobnými inováciami a na svoju dobu pokrokovými myšlienkami Claudio Monteverdi významne prispel k zrodu barokového štýlu. Bol autorom mnohých profánnych a sakrálnych diel, no jeho význam spočíva aj v dovŕšení formy madrigalu. Zároveň patrí k otcom opery, ktorá práve v tej dobe vznikala ako nový hudobno-dramatický žáner. Operu doviedol k jej prvému vrcholu a ešte za svojho života sa zaradil k významným operným skladateľom.
Verný predlohe, odvážny novátor
Hoci skomponoval 18 opier, zachovali sa iba tri (l’Orfeo, l’Incoronazione a Il ritorno) a Lamento z opery l’Arianna. Monteverdiho celoživotnou vášňou však bola piesňová tvorba. Tú sústreďoval do svojich kníh madrigalov, v ktorých vidíme postupný prechod od polyfónneho štýlu renesancie k barokovej monódii. Claudio Monteverdi skomponoval množstvo madrigalov, ktoré zhrnul do ôsmych kníh. Po skladateľovej smrti vydali 9. knihu jeho madrigalov. Monteverdi využíval komplexný kontrapunkt a paletu odvážnych harmónií, hoci občas kombinoval aj výrazové možnosti novej hudby s tradičnou polyfóniou.
Skladateľova vernosť integrite poézie, ktorú zhudobnil, ho označila za jedného z posledných zástancov renesančného humanizmu. Po smrti Claudio Monteverdi a jeho dielo upadli do zabudnutia. „Objavil“ ho až taliansky skladateľ a hudobný vedec Gian Francesco Malipiero. Odvtedy záujem o Monteverdiho postupne rastie a jeho diela sa hrajú po celom svete. A neopomína ich, našťastie, ani slovenská hudobná scéna.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Netratí na význame ani po storočiach
Claudio Monteverdi nerozvíjal len tradíciu skoršej renesančnej polyfónie, ale podujal sa na veľký rozvoj formy a melódie. Dokonca začal využívať koncertantný štýl s basso continuom. A presne toto sme mohli skonštatovať, ak by sme sa analyticky pozreli na jednotlivé madrigaly, ktoré v Budmericiach v podaní Le nuove musiche v nedeľný podvečer zazneli. Stali sme sa pri nich svedkami postupnej transformácie skladateľovho štýlu, akejsi paralely s vývojom hudby smerom k barokovej estetike. Jeho hudba okrem novátorstva oplýva aj kvalitou a výrazovou silou, vďaka čomu netratí na význame a príťažlivosti ani po storočiach. A to s pokojom v duši môžeme hrdo skonštatovať aj po koncerte Le nuove musiche v Budmericiach.
Madrigalová jedenástka
Z početných Monteverdiho madrigalov si zoskupenie Le nuove musiche pod vedením Jakuba Mitríka vybralo jedenástku z Piatej až Ôsmej knihy madrigalov. Claudio Monteverdi ich skomponoval počas svojho pôsobenia v Mantove a v Benátkach. Dokumentujú prerod z doby renesancie k ranému baroku. Publiku zoskupenie ponúklo výber, ako sa hovorieva – z každého rožka-troška.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Lásky žiaľ otvoril večer plný highlightov
Na úvod koncertného stretnutia zaznel prvý z tejto knihy – slávny madrigal Krutá Amarilli (Cruda Amarilli), ktorý sa od skladateľov dočkal až 22 hudobných stvárnení. Vtedajší skladatelia milovali túto báseň pre jej náhly začiatok, kontrasty medzi krásou Amaryllis a jej divokosťou až po rýchly ústup od sťažností do ticha a smrti. Madrigal je prvým z inovatívnej Piatej knihy Monteverdiho madrigalov z roku 1605.
Ponúka klasické polyfónne päťhlasné vokálne skladby s témou lásky žiaľu a umierania láskou. Skladateľ sčasti nadväzuje na starý štýl, no zároveň svojím kompozičným štýlom vytŕča z radu dovtedajších madrigalov porušujúc tak pravidlá vtedajšej doby. Päťhlas striedajú a cappella pasáže a sprievod chitarrone. Nechýba ani bohatá harmónia, disonancia a ostré tóny, ktoré zvýrazňujú Guariniho text. Bolesť, horkosť i slzy, ktoré znázorňuje hudbou i harmóniou. Silná a sebavedomá pätica spevákov koncertného večera v Budmericiach tému v päťhlasých madrigaloch vyjadrila veľmi citlivo, ako v dráme, tak aj v jemnejších odtieňoch ľútosti a zmyselnosti. Skvelý štart!
Popretkávaný éterickým sopránom Hildy Gulyásovej
Z Piatej knihy madrigalov uviedol súbor Le nuove musiche ešte ďalší. Konkrétne silne deklamačný, Milujem ťa, život môj! (T’amo, mia vita!). Monteverdi dal tejto Guariniho básni mimoriadne prostredie s pestrou podporou continua (v tomto prípade chitarrone a baroková harfa). Má nielen samostatný plnokrvný part a objavuje sa v nich modo rapressentativo. Prináša bohatú textúru. Sólová pasáž prvého sopránu s výborným prednesom Hildy Gulyásovej pretkávala ďalšie línie až po päťhlas. Každý jeden hlas zobrazil pocity a skúsenosti konkrétneho človeka. Týmto madrigalom zoskupenie názorne ukázalo štýlovú zmenu, ku ktorej u Monteverdiho došlo okolo roku 1600. Ide totiž o kompozíciu už s barokovou štruktúrou.
Madrigaly koncertantne
Kým Piata kniha ponúka klasické polyfónne päťhlasné vokálne skladby s témou lásky žiaľu a umierania láskou a len kde-tu ráta ad libitum s basso continuom. Pri Šiestej knihe (1614) začína autor využívať koncertantný štýl a basso continuo užíva pravidelne. Najvýraznejší rozdiel je viditeľný medzi Piatou a Šiestou knihou madrigalov, čo zodpovedá dobe, kedy skladateľ vytvoril svoje epochálne Mariánske vešpery. Je to rozdiel medzi neskorou renesanciou a raným barokom. Gro programu Le nuove musiche tvoril výber z jeho šiestej a siedmej knihy.
Koncertné stretnutie v Budmericiach prinieslo hneď niekoľko highlightov, ktoré umocnili pozitívny dojem a dokázali strhnúť. Súbor Le nuove musiche v participujúcej zostave madrigaly naštudoval „magnifique“.
Claudio Monteverdi pod prizmou pozoruhodných kúskov
Pozoruhodné sú najmä madrigaly T’amo, mia vita, Misere Alceo a Lamento della ninfa, ktoré spolu súvisia a ukazujú ako Monteverdi pracoval s lamentom a sólovým spevom. Znázorňuje osobu ženy a komentujúci zbor, ktorý sa spojí aj so sólovým hlasom. V tej dobe mohol Monteverdi zhudobniť part sólového speváka s nástrojom ako chitarrone alebo arpa doppia (baroková harfa), ktoré „vynašli“ na sprievod sólového spevu. K dispozícii tak bola plná harmónia a skladateľ už nepotreboval na to štyroch spevákov. Vystačil si so sprievodom a jediným sólistom.
Madrigalová revolúcia
Revolúciu v skladateľovej tvorbe madrigalov predstavovali tie zo šiestej, temnejšej a poslucháčsky koncentrovanejšej knihy. Na koncerte s Le nuove musiche ju reprezentovali tri: tretí, siedmy a ôsmy. Aj v nich Monteverdi ponúkol sériu obrazov o radostiach a strastiach lásky s dominantnou témou straty. Prvý z nich Una donna fra l’altre (Poctivú a krásnu pani som medzi inými) hovorí o očarení ženou ”úprimnou a spravodlivou”.
Misere Alceo (Úbohy Alceus) dokumentuje prácu Monteverdiho s lamentom a sólovým spevom a predposledným na programe koncertu z tejto Monteverdiho knihy bol madrigal Qui rise, o Tirsi (Tu sa smiala, ó Thyrsis). Sú svedectvom odvážneho vývoja madrigalu. Vyjadrujú extrémne emócie a poukazujú na využitie expresívneho manierizmu, ktorý skladateľ dokázal udržať pod kontrolou. Všetky skladby Monteverdi ovenčil sprievodom basso continuo. Zároveň čoraz častejšie sa v nich objavuje striedanie sólových partov a celého súboru, pričom päťhlasný madrigal postupne ustupuje vznikajúcej barokovej kantáte.
Svedectvo skladateľovho prerodu
Siedma koncertantná kniha madrigalov i madrigaly z najznámejšej Ôsmej knihy (Madrigali guerrieri ed amorosi, 1638) dokumentujú vývoj Monteverdiho kompozičného štýlu v barokových formách. S koncertantnými madrigalmi v Siedmej knihe zanechal štandardnú renesančnú formu. Od tradičného 5-hlasného konceptu a od monódie ustúpil v prospech komorných vokálnych duetov. Siedma kniha (1619) má tak už inú textúru. Neobsahuje štandardné päťhlasy, ale kvartetá, duá a triá a rôzne ďalšie „rozhovory“ s inštrumentálnejšími ritornelami v koncertantnom štýle. Nachádzame tu najmä svetské sólové a ansámblové skladby so sprievodom basso continuo. Madrigaly v tejto knihe Monteverdi ovenčil aj komplexne vypracovanými basmi a vysoko rozvinutým zdobením vokálnych línií. Siedmu knihu madrigalov zastupovalo na koncerte Le nuove muische v Budmericiach päť piesní: Non e di gentil core, Al lume delle stelle, Interrotte speranze, Eccomi pronta ai baci a Se’l vostro cor madonna.
Plač nymfy, čerešničkou na hudobnej torte
Vlastný program koncertu uzavrel jeden jediný zástupca Ôsmej knihy madrigalov (1638) s podtitulom Madrigaly vojnové a milostné. Práve v nej Claudio Monteverdi naplno rozvinul sprievod hudobných nástrojov s využitím monodického štýlu aj s prvkami dramatickej akcie a zvukomalebných prvkov. Ide o rozsiahlu zbierku rôznorodých skladieb od sólových nárekov až po rozsiahle osemhlasné skladby s inštrumentálnym sprievodom.
Nymfa Jarmily Vantuchovej
Na koncerte sme si vypočuli z časti milostných madrigalov v poradí 18. kúsok s názvom Lamento della ninfa. Je žánrovo iný než ostatné, ktoré na koncerte zazneli a patrí medzi skladateľove najznámejšie madrigaly. Skladbu napísal pre štyri hlasy a sprevádzajúce basso continuo. Aj Lamento Della Ninfa sa dotýka tém lásky, pričom čerpá z veršov Ottavia Rinucciniho, ktorý bol slávnym talianskym básnikom a vôbec prvým operným libretistom.
Vysokú žalostnú vokálnu linku vznášajúcu sa nad nepretržite klesajúcou stupnicou zverili Jarmile Vantuchovej s interjekciou troch mužských hlasov – Matúš Šimko, Juraj Kuchar a Václav Jeřábek. A to všetko za zredukovaného sprievodu chitarrone a barokovej harfy. Aj z interpretácie tohto madrigalu dýchala vokálna krása i žiarivý výraz. Jarmila Vantuchova ako Nymfa pôsobila vznešene a svojmu partu prepožičala dekoratívnosť, nádheru i cit každému tónu a fráze. Rovnaké konštatovanie patrí aj o trojici Václav Jeřábek, Juraj Kuchár a Matúš Šimko, ktorí skvele vyplnili priestor pod jej linkou drámou i citlivým kontrom.
Večer v znamení pútavých objavov skladateľského majstra s Le nuove musiche
Hoci Monteverdiho madrigaly nájdete nahrané na CD, ich živé prevedenie je vždy príťažlivým činom. Svoj cieľ zoznámiť verejnosť s vývojom tvorby majstra madrigalu a jedného z otcov opery súbor Le nuove musiche splnil na výbornú. Zvolená dramaturgia plne odzrkadľovala mnohostrannú Monteverdiho estetiku. Súčasne predstavila skladateľov kompozičný prerod od renesančného po ranobarokového majstra. Bolo to o to prínosnejšie, nakoľko predniesli tvorbu u nás pomerne málo uvádzaného skladateľského majstra európskej hudby.
Nechýbala dráma ani citlivý prístup
Program koncertu nenechal v publiku nikoho chladným. Vydali sme sa za poznávaním vývoja od renesancie po raný barok a na atraktívnu hudobnú cestu do Talianska. Zvolená dramaturgia vzbudila záujem publika a jeho pozornosť udržiavala konštantne od začiatku až do konca. Koncertné stretnutie v Budmericiach prinieslo hneď niekoľko highlightov, ktoré umocnili pozitívny dojem a dokázali strhnúť. A to nielen po hudobnej stránke, ktorej lichotilo nádherné historické prostredie vzdialene pripomínajúce aristokratické paláce miest Apeninského polostrova.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Vynikajúca interpretácia, štýlová čistota
Na prítomné publikum zapôsobili excelentnými výkonmi vokálni interpreti i sprievod v podaní Johanny Seitz a Jakuba Mitríka. Komorné zoskupenie Le nuove musiche pristúpil k Monteverdiho hudbe s láskyplnou starostlivosťou. Každé jedno číslo vystupujúci umelci obdarili výbornou interpretáciou, skvelou súhrou, a tiež technickým a interpretačným majstrovstvom, bohatstvom výrazu či dobovou a štýlovou vernosťou. Príťažlivo sprostredkovali mimoriadnu krásu i charakter skladateľových diel. Zachovali pritom autentické interpretačné štandardy.
Súbor Le nuove musiche aj na tomto vydarenom koncerte opäť potvrdil svoj chýr telesa, ktorý starej hudbe rozumie a vie ju publiku očarujúco a inšpiratívne podať.
Le nuove musiche v participujúcej zostave madrigaly naštudoval „magnifique“. Podmanivá skupina sólistov venovala veľkú pozornosť nielen melódii, ale aj textu, ktorého náboj zrkadlili do svojich partov. Boli sme svedkami štýlovo čisto, technicky a interpretačne fascinujúcej a dynamicky diferencovanej interpretácie. Spoločne s Johannou Seitz a Jakubom Mitríkom v sprievodnom basso continuo, predviedli skvelú prácu. Stali sa vynikajúcim hlasom Claudia Monteverdiho.
Súbor Le nuove musiche aj na tomto vydarenom koncerte opäť potvrdil svoj chýr telesa, ktorý starej hudbe rozumie a vie ju publiku očarujúco a inšpiratívne podať. Budmerický kaštieľ nechali znieť originálnymi farbami a náladami hudby začiatku 17. storočia. Podmanili si nielen publikum, ale iste by aj Claudio Monteverdi bol s ich interpretáciou vybraných madrigalov na výsosť spokojný, čo svedčí aj dlhotrvajúci standing ovations. Publikum si vytlieskalo aj prídavok. A len tak na margo, vysoko hodnotím aj fakt, že zoskupenie Le nuove musiche pripravilo prítomnému publiku brožúrku s talianskymi textami a slovenským prekladom jednotlivých piesní. O to viac malo publikum umocnený zážitok z koncertu.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
písané z koncertu 17.9.2023, Budmerický kaštieľ
Madrigali amorosi di Clavdio Monteverde
Le nuove musiche / Jakub Mitrík – chitarrone, umelecký vedúci, Johanna Seitz – arpa doppia, Hilda Gulyás – soprán, Jarmila Vantuchová – mezzosoprán, Matúš Šimko – tenor, Juraj Kuchar – tenor, Václav Jeřábek – bas
- Cruda Amarilli (Libro V/1,1605, SV94)
- T’amo mia vita (Libro V/11, SV104)
- Una donna fra l’altre (Libro VI/3, 1614, SV109)
- Non e di gentil core (Libro VII/2, 1619, SV118)
- Al lume delle stelle (Libro VII/22, SV138)
- Interrotte speranze (Libro VII/16, SV132)
- Eccomi pronta ai baci (Libro VII/19, SV135)
- Se’l vostro cor madonna (Libro VII/15, SV131)
- Misero Alceo (Libro VI/8, SV114)
- Qui rise, o Tirsi (Libro VI/7, SV113)
- Lamento della ninfa (Libro VIII/18, 1638, SV163!
Preklad textov piesní z taliančiny Ivan Koska, Matúš Šimko a Martin Kolenič
Foto: Wikimedia Commons, Veronika Klimonova / Werdza photography a Silvia Mária Petrovits
*** Posledná aktualizácia: 2023-09-23 – oprava technickej chyby (adm) ***
26 thoughts on “Na vlnách lásky s Le nuove musiche”
Comments are closed.