Musica aeterna jubiluje: o minulosti a plánoch s Petrom Zajíčkom

Rok 2023 je rokom výročí. Okrem Umeleckého súboru Lúčnica svoje okrúhle jubileum tento rok oslavuje aj klenot slovenskej kultúrnej a umeleckej scény. Ním je prvý slovenský súbor starej hudby Musica aeterna, ktorý tohto roku oslavuje 50 rokov od svojho založenia. O úspešnom vývoji nášho špičkového telesa etablovaného na svetovej scéne i o pánoch na tento rok i ďalšie obdobie sme sa porozprávali s umeleckým vedúcim zoskupenia, huslistom Petrom Zajíčkom.

Keď sa povie stará hudba, myslí sa tým hudba obdobia gotiky, renesancie a baroka. Ako ju správne, historicky poučene interpretovať a odhaľovať jej zvuk dnešnému poslucháčovi? Práve tejto problematike sa u nás ako prvý systematicky venoval prof. Ján Albrecht, ktorý k tomu viedol profesionálnych hudobníkov. K rozvoju prispela aj jeho iniciatíva v roku 1973 založiť prvý slovenský súbor pre starú hudbu – Musica aeterna. Špecializované teleso, ktoré túto hudbu prezentuje verejnosti na originálnych nástrojoch zo 17. a 18. storočia, resp. ich kópiách, práve tohto roku oslavuje krásnych 50 rokov. Päťdesiatka je v živote človeka veľkým míľnikom, a tiež aj pre medzinárodne etablované umelecké teleso vynikajúcich kvalít, ktorými je Musica aeterna známa. O jej vzniku, polstoročnej histórii, ale aj o plánoch nám v porozprával umelecký vedúci zoskupenia, huslista Peter Zajíček.

Peter Zajíček: "Vďaka prof. Jánovi Albrechtovi som mal možnosť vnímať opar slobody, pochybnosti a zodpovednosti."

Pán Zajíček, polstoročie na hudobnej scéne je krásnym míľnikom aj pre súbor, kedy sa rozhodne patrí oslavovať, bilancovať, ale aj plánovať. Začnime s pohľadom do histórie. Za vznikom súboru, ktorý vediete je profesor Ján Albrecht (1919 – 1996), ktorý spájal teoretický výskum so záujmom o oživenie hudby starších období. Ako si spomínate na profesora Jána Albrechta?

Už pri prvej návšteve albrechtovského domu v roku 1975 som pocítil auru slobody a azylu, silu etiky a tolerancie. Nebol som iste jediný, ktorý v čase totality prežíval spoločenstvo nezávislosti, istoty a zároveň pochybnosti. Práve polemika ma hnala ďalej a nedopriala mi zbaviť sa tejto „istoty“ dodnes. Albrechtovský dom ma vrúcne objal a nikdy nepustil. Nič hlbšie a blahodarnejšie som doposiaľ nenašiel. Vďaka prof. Jánovi Albrechtovi som mal možnosť vnímať opar slobody, pochybnosti a zodpovednosti. Jeho zmysel pre toleranciu, kreativitu, novosť, bizarnosť a hedonizmus sa stal životným štýlom nás mnohých, ktorí s ním prežili svoj čas na Kapitulskej č. 1.

Podstatnú časť tohto obdobia ste so súborom Musica aeterna spätý aj Vy osobne. Od roku 1986 ako koncertný majster a od roku 1990 už ako umelecký vedúci súboru. Musica aeterna sa pod Vaším vedením vypracovala na úroveň najlepších európskych telies starej hudby. V roku 1999 ste dostali Cenu kritiky 1998 „za majstrovské interpretačné umenie diel starej hudby na domácej i svetovej scéne“. A nielen to. Ak by ste mali bilancovať uplynulých 50 rokov súboru, ktoré míľniky považujete Vy za tie najvýznamnejšie?

Bola to iste moja prvá návšteva na Kapitulskej 1, kde som bol prizvaný na spoluúčinkovanie v roku 1975. Som človek, ktorý miluje históriu a prechováva úctu k vzdelaným autoritám. Hansi, ako sme volali prof. Jána Albrechta, takou autoritou bol a zostava ňou stále. Ďalším míľnikom bolo rozhodnutie akou cestou sa vydať, aby sme sa dostali do európskeho interpretačného povedomia. Bola to zmena hudobného myslenia a výmena hudobného inštrumentára, výmena súčasných hudobných nástrojov za originály alebo ich kópie. Dôležitým okamžikom pre náš súbor bola návšteva francúzskeho muzikológa a spisovateľ Phillippea Beaussanta a hudobníka a výrobcu dobových nástrojov Marca Ecocharda, ktorí významne posunuli interpretačné ambície členov súboru Musica aeterna. Pomohli mu dokonca etablovať sa na medzinárodných fórach, zvlášť vo Versailles. Žiaľ smutným míľnikom v živote súboru bolo jeho vylúčenie zo zväzku súborov Slovenskej filharmónie. Toto považujeme za akt nezodpovedného a možno aj nekompetentného riadenia kultúrnej politiky vtedajšieho Ministerstva kultúry SR a vedenia Slovenskej filharmónie vzhľadom na integračné ambície slovenskej kultúry do európskeho spoločenstva.

Jednou z najdôležitejších úloh súboru Musica aeterna je návrat k šíreniu slovenskej hudobnej histórie a propagácia interpretačného umenia.

Prezradíte, aj aké máte plány do ďalších rokov?

Jednou z najdôležitejších úloh pre náš súbor je návrat k šíreniu slovenskej hudobnej histórie a propagácia interpretačného umenia. Plánovanie našej činnosti je priamo závislé, vzhľadom na postavenie súboru v treťom sektore, na finančnej podpore z rôznych grantových schém. Vytvárame hudobné programy, ktoré môžu obohacovať spoločenské povedomie o našej histórii a hudobných tradíciách.

Z Vašej dielne pochádzajú aj viaceré nahrávky, z ktorých mnohé získali mimoriadne ocenenia i nominácie na Rádiohlavy. Pracujete momentálne na novej nahrávke, resp. máte nejaké v pláne?

Áno, mnohé naše nahrávky získali mimoriadne ocenenia, dokonca aj medzinárodné, ako trojnásobnú DIAPASON D´OR (zlatú ladičku), alebo boli nominované na rôzne ocenenie. Budem rád, keď sa nám podarí nahrať veľmi vzácnu zbierku Jubilus Bernhardi od Samuela Capricorna, ktorej originál pochádza z Bratislavy. Rovnako túžim nahrať diela zo zbierky Daniela Speera Philomela Angelica, ktorú som spartoval s Janou Bartovou.

Popri početných koncertoch a hosťovaniach na festivaloch v Bratislave a na Slovensku účinkuje Musica aeterna pravidelne aj v zahraničí. Dlhodobo spolupracujete s Centrom barokovej hudby vo Versailles. Na konte máte ale aj ďalšie spolupráce a hosťovania. Ak sa to dá povedať, ktoré z nich si najväčšmi ceníte?

Naša spolupráca so zahraničím je v súčasnosti veľmi obmedzená. Účinkovanie vo Versailles bolo prerušené z dvoch dôvodov. Jedným bola neschopnosť Slovenskej filharmónie participovať na reciprocite, ktorá bola žiadaná a napokon po vylúčení zo SF nebolo možné nadväzovať kontakty vzhľadom na postavenie súboru v spoločnosti, ako občianske združenie sme nevedeli mnohé ekonomické veci garantovať. Ak mám hodnotiť našu účasť na zahraničných pódiách, tak je to iste Versailles, boli aj exotické a trochu aj dobrodružné koncertné cesty ako napr. Guatemala a Mexiko. Na mnohé sa nedá zabudnúť ako napr. Festival van Vlaanderen, Holland Festival of Early Music Utrecht, České mezinárodní slavnosti staré hudby Praha, Bach Tage Berlín, Barockfest Münster alebo Swedish Baroque Festival. Nemožno zabudnúť na legendárne predvádzanie melodrám G. Bendu v Monte Carlo, v Rennes a v Utrechte s dirigentom Christopheom Roussetom. V súčasnosti vystupujeme každoročne v Prahe na Zelenka Festival Praha – Drážďany.

Pozastavme sa na chvíľu aj pri repertoári Vášho zoskupenia a interpretácii starej hudby. Keďže náš portál navštevujú široké vrstvy verejnosti, môžete prosím, objasniť, čo znamená „historicky poučená interpretácia“? A prezradíte, prosím, aké je to hrať na origináloch hudobných nástrojov z barokových čias?

Obe spomenuté problematiky sú rýdzo odborné, ale pokúsim sa ich trochu priblížiť. Historicky poučená interpretácia je založená na poznaní všetkých kontextov, ktoré charakterizujú dielo. Je akýmsi návratom k historickým tradíciám v zmysle hudobnej reči, originálneho nástrojového obsadenia a napokon k interpretácii, ktorá je ovplyvnená poznaním dobových spisov, spôsobov interpretácie a významom diela. Možno ju prirovnať k reštaurovaniu výtvarných diel pôvodnými nástrojmi a prostriedkami. Treba však povedať, že ide o moderné vnímanie historických diel s cieľom priblížiť ich význam súčasnému poslucháčovi. Hrať na originálnom nástroji, alebo jeho kópii, s cieľom dosiahnuť hore uvedené, vyžaduje veľa trpezlivosti a rešpektu voči dobovým pravidlám jeho používania. Máme mnohé národné štýly a konvencie, ktorých odlišnosti často komplikujú etablovať univerzalizmus. Ak chceme poukázať na historické špecifiká, musíme používať rôzne interpretačné techniky, rôzne ladenia a hlavne estetické ideály doby.

Ťažiskom repertoáru Vášho súboru je európska hudba a hudba stredoeurópskej, resp. slovenskej proveniencie 17. a 18. storočia. Venujete sa teda aj uvádzaniu nových objavov, ktoré ukrývajú knižnice a archívy vo svojich zbierkach? Z vlastnej skúsenosti ako historičky môžem potvrdiť, že tých zabudnutých diel v útrobách archívov je mnoho. Priblížte, prosím, ako prebieha proces „vzkriesenia“ zabudnutých diel? A ako vníma novodobé premiéry publikum?

Pre mňa je to nepokoj, adrenalín a zvedavosť po poznaní hudobnej histórie. Popri mnohých bádaniach som bol často sklamaný, ale aj nadšený objavmi. Bolo to napr. objavenie doposiaľ neznámej kantáty Georga Friedricha Händla „Empia sorte con la morte“, možno svetový objav. Taktiež diela Justina Heinricha Knechta „Wechselgesang der Mirjam und Debora“ (objav pod autorom Benda), alebo Antonína Rejchu Concertante pre 2 huslí a orchester (objav rukopisu v Paríži). Nesmiem zabudnúť na unikátnu zbierku kantát od G. Bendu, ktorú som objavil v zbierke z Kežmarku. Toto nám svojho času závideli aj poprední českí muzikológovia. Pri svojich bádaniach v archívoch som dokonca mnohé diela kompletizoval, boli totiž uvádzané v zlomkoch pod rôznymi signatúrami. Je to vskutku dobrodružstvo, ktoré ma posúva stále ďalej a hlavne obohacuje moje vedomosti

Rok v znamení 50. výročia súboru Musica aeterna

Súbor Musica aeterna sa predstavil na mnohých scénach ako hosť, no sám je organizátorom mnohých atraktívnych podujatí. Spomeňme z nich Jesenný cyklus Musica Bratislavensis, Operu aeternu či cyklus Sancta Caecilia. Môžete, prosím, priblížiť tieto podujatia v kontexte oslavy tohoročného jubilea?

Tu sa mi odpoveď hľadá veľmi ťažko. Hlavný podporovateľ našej činnosti sa rozhodol nepodporiť našu koncertnú činnosť. Je to smutné konštatovanie, súbor žije len vtedy, keď môže pravidelne pracovať. Projekt Opera aeterna bol mojím dlhoročným snom. Keď sme opäť mohli navštevovať Dom Albrechtovcov a situácia to dovolila, hneď som sa pustil do práce a v roku 2018 bola novodobá premiéra opery J. A. Hasseho Marc´Antonio e Cleopatra. Finančný výťažok sme venovali občianskemu združeniu Albrecht fórum, ktoré realizuje revitalizáciu domu a aj záhrady. Cyklus Sancta Caecilia bude v tomto jubilejnom roku vyzdobený šperkom baroka, bude to dielo G. F. Händla Cecilianska óda, HWV 76.

Pôžitkom pre divákov je uvádzanie barokových operných titulov v záhrade Domu Albrechtovcov, ktoré sa až tak často na dosky slovenských operných domov nedostávajú. Ak to nie je tajomstvom, ktoré operné dielo zaznie na podujatí Opera aeterna tentokrát?

Opera aeterna sa v tomto roku uskutoční koncom augusta, bude predvádzať v repríze to isté dielo ako vlani, N. Jommelliho Don Trastullo. V roku 1749 Jommelli skomponoval komické intermezzo La cantata e disfida di Don Trastullo (Kantáta a súboj Dona Trastulla) pre Rím, kde ešte stále platil zákaz ženského spevu na verejnosti, a preto boli interpretmi spevu traja muži: titulnú úlohu Dona Trastulla stvárnil basista Domenico De Amicis z Neapola, Arseniu spieval kastrát Bartolomeo Puttini a tenorista Domenico Dominici bol Giambarone. V našom predvedení to bude skvelá sopranistka Lenka Máčiková ako Arsenia, Matúš Šimko ako Giambarone a napokon úžasný Martin Babjak, ktorý stvárni komickú postavu starého Dona Trastulla.

Obnovili ste aj staršiu, historickú tradíciu vďakyvzdania patrónke hudby sv. Cecílii s koncertným cyklom Sancta Caecilia. Tradičným dejiskom je Katedrála sv. Martina a minulý rok sa k Bratislave pripojil aj Trenčín. S akým programom a hudobnými hosťami počítate tento rok? Plánujete rozšíriť koncerty k oslave patrónky hudobníkov aj na ďalšie mestá?

Na Slovensku sa ceciliánska tradícia najväčšmi rozvinula v 19. storočí. V Dóme sv. Martina v Bratislave sa pravidelne konali – aj v stredoeurópskych reláciách ojedinelé – ceciliánske slávnosti, ktorých rozkvet súvisel so založením Cirkevného hudobného spolku pri Dóme sv. Martina (Kirchenmusikverein zu St. Martin, 1833), hoci ich korene sú staršieho dáta (poznáme diela z konca 18. storočia, ktoré boli uvádzané v Prešporku). Náš cyklus Sancta Caecilia bude v tomto jubilejnom roku vyzdobený skutočným šperkom baroka, bude to dielo G. F. Händla Cecilianska óda, HWV 76. Na tomto projekte vystúpi opäť už spomínaná Lenka Máčikova a Matúš Šimko. Budeme prizývať aj zahraničných kolegov, hlavne hudobníkov hrajúcich na dobových dychových nástrojoch. So súborom Musica aeterna vystúpi aj jeho dcérsky vokálny súbor Vox aeterna. Toto dielo chceme tiež uviesť v Nitre a v Trenčíne.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Peter Zajíček: "Náš festivalový koncert sa spomienkami vracia nášmu „zlatému obdobiu“, keď sme mohli systematicky pracovať a účinkovať ako exkluzívne teleso v Chapelle Royale vo Versailles."

Polstoročnici súboru Musica aeterna je tento rok venovaný aj jubilejný 25. ročník festivalu Dni starej hudby, ktoré Centrum pre starú hudbu organizuje spolu s Hudobným centrom práve v prvej polovici júna. Počas šestice festivalových koncertov sa stará hudba ponesie nádhernými priestormi starého mesta ako sú Dóm sv. Martina, Zrkadlová sieň Primaciálneho paláca, Koncertná sieň Klarisky, Moyzesova sieň či Stĺpová sála Slovenskej filharmónie. Práve tam sa uskutoční aj Vaše koncertné vystúpenie v pondelok 12. júna 2023. Spolu s Vami vystúpi aj Czech Ensemble Baroque Choir (Tereza Válková, zbormajsterka). Môžete nám Váš festivalový koncert priblížiť?

Náš festivalový koncert sa spomienkami vracia nášmu „zlatému obdobiu“, keď sme mohli systematicky pracovať a účinkovať ako exkluzívne teleso v Chapelle Royale vo Versailles. Tam sme tvorili orchester, ktorý spolu s Les Pages de la chapelle predvádzal vrcholné diela francúzskeho baroka. Jedno dielo, ktoré uvedieme po 30-tich rokoch, bolo uvádzané aj vo Versailles, Te Deum M. A. Charpentiera. Predvedieme tiež orchestrálnu ouvertúru prešporského rodáka J. S. Kussera, ktorý pravdepodobne študoval u Lullyho. Zaznie aj čarovná Lullyho Chaconne / Grand Chœur “Chantons tous en ce jour”, „Ospevujme všetci v tento deň slávu lásky!“. Czech Ensemble Baroque Choir s jeho zbormajsterkou Terezou Válkovou je našim vynikajúcim dlhoročným partnerom.

Podporiť a osláviť jubileum súboru Musica aeterna prichádzajú aj ďalšie domáce i zahraničné komorné orchestre. Samozrejmosťou bude aj sprievodný festivalový program. Priblížite, prosím, aké ďalšie koncertné aktivity pripravuje Musica aeterna pri príležitosti svojho 50. výročia počas roka?

Ja myslím, že to bude veľké stretnutie všetkých členov súboru, od založenia až podnes, akýsi Dies aeternus, ktorý sa uskutoční popoludní 29.7.2023 v záhrade Domu Albrechtovcov na Kapitulskej. Budeme aj trocha bilancovať pri okrúhlom stole, ktorý bude verejný a pozvaní budú aj média a publicisti. Za tých 50 rokov je iste dosť otázok, na ktoré sa neodpovedalo. Zaujať môže aj prezentácia publikácie o histórii súboru, ktorú sme pripravili s Hudobným centrom. Film, ktorý premietneme bude uvedený ako dokument v troch kapitolách z celého obdobia existencie súboru, teda od jeho vzniku až do jeho 50. výročia. Predpokladám, že sa uskutoční aj malý koncert a všetci zúčastnení prežijú v tento deň svoje „déja vu“. Táto udalosť bude venovaná zakladateľovi súboru Musica aeterna, prof. Jánovi Albrechtovi, nášmu „Hansimu“.