Bratislava pod lupou: poznáte historické fontány?

Turistická sezóna je v plnom prúde, a tak je čas vydať sa spoznávať krásy prírody, históriu i pamiatky v zahraničí i v našej vlasti. Keďže redakcia portálu Art & History Magazine sídli v Bratislave, pozrieme sa spoločne na zaujímavé pamätihodnosti hlavného mesta Slovenskej republiky. Seriál „Bratislava pod lupou“ štartuje pohľadom na historické fontány, ktoré nájdete na území MČ Bratislava-Staré Mesto.

Slovensko prekypuje krásnymi prírodnými a kultúrnymi pamiatkami. Popri hradoch, zámkoch, kaštieľoch či chrámoch, radníc, domoch a palácoch sú medzi nimi aj fontány. Patria k prvkom mestskej architektúry. Ich úlohou nebolo a nie je len tešiť zraky okoloidúcich, ale odjakživa tiež mali aj svoj praktický účel. Kým v minulosti slúžili verejné fontány tiež ako zdroj pitnej vody pre obyvateľstvo a napájadlá pre kone, v súvislosti so zmenou klímy sú nezastupiteľné aj pri ochladzovaní v letných mesiacoch a udržiavaní kvalitnej mikroklímy vo svojich lokalitách. Tak či onak, ako v minulosti aj dnes, dotvárajú kolorit námestí našich miest a tešili zraky okoloidúcich.

Nielen Bratislavčanom utkveli názvy ako Kačacia, Spievajúca, Ganymedova či Maximiliánova, presnejšie Rolandova fontána. K zaujímavým patrí tiež Palugyayova studňa, studňa u Červeného raka, ale aj viaceré ikonické krásky z minulého storočia. Viete, kde nájdete historické fontány v hlavnom meste? Inšpirujte sa prvým dielom letného seriálu „Bratislava pod lupou“!

Bratislava plná fontán

V (takmer) letnom turistickom seriáli „Bratislava pod lupou“ sa pozrieme na historické fontány Bratislavy. Tie sú s nami už dlhé stáročia. Pri potulkách ulicami (nielen) historického centra hlavného mesta „narazíte“ na mnohé, viac či menej zachovalé historické i moderné ikonické fontány.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

V súčasnosti má Bratislava vyše 150 fontán, z ktorých však mnohé patria mestským častiam, majiteľom hotelov, nákupných centier a ďalším právnym subjektom. Niekoľko ďalších nájdete aj v muzeálnych depozitoch. Údržbu a prevádzku celkovo 55 zariadení – z toho 38 fontán, 13 pitných fontánok, 3 studní a jednej hmlovej fontány zabezpečuje súčasný správca, Marianum – Pohrebníctvo mesta Bratislavy. Sú medzi nimi aj viaceré Národné kultúrne pamiatky ako Maximiliánova, Ganymedova či Kačacia fontána. Patria k ním tiež Palugyayova studňa na Zelenej ulici a na Michalskej ulici zas iná studňa, tentoraz u Červeného raka.

Fontány - symbol osvieženia tela a pohladenia duše

Využite príležitosť pozrieť si ich, nakoľko ich Bratislava začala postupne spúšťať od piatka 5. 4.2024. Medzi prvými bude spustená fontána Družba na Námestí slobody, Ganymedova fontána na Hviezdoslavovom námestí pred budovou Slovenského národného divadla, fontána Žena s krčahom na Františkánskom námestí, Maximiliánova (Rolandova) fontána na Hlavnom námestí, fontána Lev s erbom pred Starou tržnicou na Námestí SNP či fontána Dievča so srnkou na Hviezdoslavovom námestí.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Našu tour po bratislavských fontánach začneme pohľadom na historické kúsky. Ak vystúpite na Zochovej, najbližšie k zástavke máte Vtáčiu fontánu. Leží na rohu ulíc Ventúrska a Panská. Patrí k najmenším v centre Bratislavy a v súčasnosti tam nájdete len liatinovú kópiu originálnej fontány z roku 1900. Tú svojho času nechala odliať známa bratislavská firma Stollwerk. Vyrobili ju v zlievarňach moravského mesta Blansko a inštalovali na viacerých verejných priestranstvách. Efektná fontána zložená z troch poschodí ani zďaleka nemá len estetickú funkciu. Vrchná časť fontány slúži ako napájadlo pre vtáky, stredné trysky využívajú na osvieženie ľudia a spodná časť bola zamýšľaná pre kone, psy či mačky.

Antický motív na nádvorí Mirbachovho paláca

Pokračujte smerom k Michalskej veži, jedinej zachovanej z bratislavského mestského opevnenia. V jej blízkosti nájdete dokonca dve kúsky. U Červeného roka je to fontána so studňou a v Mirbachovom paláci iná historická kráska. Ak ju chcete vidieť, zabočte smerom k Františkánskemu kostolu Zvestovania Pána, ktorý je najstarším kostolom v Bratislave. Oproti nemu stojí Mirbachov palác, sídlo Galérie mesta Bratislavy. V jeho útrobách – na nádvorí nájdete bronzové súsošie Tritón a nymfa z dielne rakúskeho neobarokového sochára Viktora Oskara Tilgnera.

Bratislavský rodák Viktor Tilgner patril k významným umeleckým osobnostiam svojej doby, o čom svedčí viacero zachovaných diel. Pri tomto diele sa inšpiroval s antickým príbehom o bohovi – polorybe-poločloveku Tritónovi, synovi boha mora Poseidóna, ako unáša morskú nymfu Néreovnu. Príbeh v Tilgnerovom sochárskom podaní pôsobí mimoriadnou dynamickosťou a pohybom. Umenovedci predpokladajú, že inšpiráciu pre svoje dielo našiel vo figurálnej maliarskej kompozícii rakúskeho umelca Hansa Makarta.

Najznámejšiu fontánu s rytierom opriadli povesti

Postupom ďalej do historického jadra, sa dostávame na Hlavné námestie. Na otvorenom priestore nájdete celkom dve historické fontány. Známejšia z nich je Maximiliánova fontána, ktorú Bratislavčania nazývajú aj Rolandovou fontánou. Hoci si o nej už onedlho môžete na portáli Art & History Magazine prečítať samostatný článok, predsa sa pri nej zastavíme. V roku 1572 ju postavila rakúska kamenárska dielňa Andreasa Lutringera s finančným príspevkom uhorského kráľa Maximiliána II. (1563 – 1576).

Socha podľa bratislavských legiend údajne znázorňuje rytiera Rolanda, legendárneho ochrancu mestských práv. Rytier v brnení však predstavuje samotného kráľa Maximiliána II., ktorého v roku 1563 korunovali v bratislavskom Dóme sv. Martina za uhorského kráľa. Ako s každou starou fontánou v meste, aj s touto sa spája legenda. Povesť hovorí, že každoročne na Silvestra sa o polnoci otáča socha rytiera okolo vlastnej osi. Pokloní sa smerom k Palugyayovmu domu, čím si uctieva pamiatku mestských radných pánov, ktorí zahynuli pri obrane mesta. Iná povesť však hovorí, že na Veľký piatok s úderom 15:00 hodiny zíde rytier na obrubník fontány a po krátkej prechádzke sa vráti na svoje miesto. Či legendám veríte, alebo nie, tak rytiera pri týchto činnostiach uvidia len rodení Prešpuráci s dobrým srdcom a najlepšími ľudskými vlastnosťami.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Prešporská nymfa a Bratislavský lev

Na rozhraní Františkánskeho a Hlavného námestia pri jezuitskom kostole dodnes stojí iná fontána. Pochádza z roku 1592. Pôvodne ju namiesto nymfy zdobila socha leva s mestským erbom. K zmene došlo v roku 1804, kedy ju nahradila plastika ženy v gréckom brnení s nakloneným krčahom, z ktorej vyteká voda. Táto socha pochádza z dielne devínskeho rodáka – kameňosochára Jozefa Feiglera ml. (*1769), pochádzajúceho zo známej staviteľskej dynastie. Po štúdiách v sochárskej dielni devínskeho rodáka Martina Rumpelmayera, sa krátko po tom, čo sa stal prešporským mešťanom, stal v roku 1799 majstrom kamenárom.

Keď už je reč o renesančnej plastike leva – štítonosiča prešporského mestského znaku, tá sa nestratila. Inštalovali ju do fontány, ktorú poskladali zo starších, zaniknutých historických fontán. Avšak dnes sa na vrchole fontány Lev s erbom pred Starou tržnicou v Bratislave týči už len kópia renesančnej plastiky. Kruhová nádrž dekorovaná štyrmi ružami pochádza zo staršej, zaniknutej Fontány s ružami datovanej do 17. storočia, ktorá pôvodne stála v záhrade bývalého Letného arcibiskupského paláca (dnes budova Úradu vlády SR).

Juraj na nádvorí

Ak sa presuniete k Primaciálnemu palácu, v jeho vnútornom štvorhrannom nádvorí stojí Fontána svätého Juraja pochádzajúca z polovici 17. storočia. Je dielom neznámeho kamenárskeho majstra, ktorý ju zhotovil podľa návrhu sochára a grafika Juraja Lippaya mladšieho, synovca ostrihomského arcibiskupa Juraja Lippaya. Podľa jednej z početných starobratislavských legiend je postava rytiera Juraja totožná s arcibiskupom Jurajom. Jeho boj s drakom vychádza z legendy o svätom Jurajovi, no symbolizuje aj úsilie katolíckej cirkvi vyhnať reformáciu z mesta. Pôvodne stála v záhrade Letného arcibiskupského paláca, v ktorej sa nachádzali aj iné umelecké diela. Na nádvorie ju premiestnili v roku 1930.

Ikonický klenot pred SND

Pred Historickou budovou Slovenského národného divadla, našej prvej scény, stojí nádherná umelecky riešená Ganymedova fontána z roku 1888. Od doby svojho vzniku tvorí fontána jednotný architektonický celok s budovou niekdajšieho Mestského divadla. Navrhol ju bratislavský rodák Viktor Oskar Tilgner, ktorého cieľom bolo, aby svojím vzhľadom monumentalitu budovy divadla dopĺňala.

V detailoch nadväzoval na donnerovskú tradíciu, ktorú skĺbil z bratislavskými reáliami. Stvárňuje antickú grécku legendu o Ganymendovi, ktorého pre jeho krásu na Olymp uniesol Zeus v podobe orla. Za odmenu, že mu slúžiť bohom, mal dostať večnú mladosť. Tilgner ju pretavil do šťastného výzoru chlapca.

Fontánu dotvárajú na hornom okraji plastiky tvorov žijúcich v Dunaji – ako sú vodné korytnačky, žaby a raky. Na pilieri nájdete detské postavičky so štyrmi najrozšírenejšími druhmi dunajských rýb.

Smerom k Trojičnému stĺpu nájdete na Hviezdoslavovom námestí aj ďalšie fontány. Okrem Hviezdoslavovej je to ďalšia historická fontána so sochou sediacej Diany s jelenčekom. Kúsok pochádza z dielne sochárov Alojza Rigeleho, Roberta Kühmayera a A. Brandl. Fontánu z roku 1876 mnohí Bratislavčania volajú nežne, Dievča so srnkou.

Najobľúbenejšia v Bratislave

K najkrajším a zároveň najobľúbenejším fontánam Bratislavy nepochybne patrí Kačacia fontána, ktorú nájdeme v parku na Šafárikovom námestí neďaleko budovy Univerzity Komenského v Bratislave. Novobaroková fontána pochádza z roku 1914 z dielne sochára a bratislavského rodáka Roberta Kühmayera. Autor sa inšpiroval starou miestnou povesťou o vodníkovi Ferkovi a skamenených chlapcoch, ktorú dokonale sochársky prerozprával.

Podstavec fontány, ktorý tvoria neopracované pieskovcové a žulové kamene rôznych tvarov a veľkostí, pripomína ich rozložením dunajské brehy. Na podstavec umiestnil bronzové sochy troch malých chlapcov a ich štyroch kačíc. Každý z chlapcov je vyobrazený v inej polohe. Najvyššie umiestnený chlapec drží v náručí trepotajúcu a vzpierajúcu sa kačicu. Ďalší chlapec sa za nimi naťahuje. Tretia, najnižšie umiestnená socha, zobrazuje chlapca v plaziacej sa polohe. Pomedzi sochy chlapcov umiestnil sochy ďalších troch kačíc, ktorým zo zobákov strieka prúd vody. Zaujímavou je aj ohrada fontány s nepravidelným kruhovým pôdorysom, ktoré sa striedavo konvexne a konkávne zalamujú, čím pripomínajú vlny. Všimnite si tiež podstavec fontány, kde nájdete aj meno autora tejto sochy, spolu s rokom vzniku.

Bratislava ponúka aj ikonické fontány z minulého storočia

Hoci tento článok zamýšľame ako exkurziu za historickými fontánami, aspoň na záver spomenieme ikonické kúsky z 20. storočia. Na pohľadniciach z Bratislavy sa často vyníma Fontána Družba, ktorá sa teší titulu najväčšej z bratislavských fontán. Pripomína lipový kvet s kruhovou nádržou rozdelenou na menšie kaskádové bazény. Ikonický kus postavili podľa návrhu J. Hovorku, T. Bártgaya, K. Lacku, V. Droppu a J. Hlavicu a inštalovali ju v roku 1980 na Námestí Slobody pred Úradom vlády SR, kde ju nájdete dodnes.

Fontány ozdobujú aj priestranstvá pred budovami sídel ďalších ústredných úradov štátu. Okolie Prezidentského paláca okrášľujú dve fontány. Na Hodžovom námestí, pred Prezidentským palácom nájdete od 80. rokov minulého storočia Fontánu mieru. Dielo podľa návrhu sochára Tibora Bártfaya znázorňuje Zem ako Planéta mieru. Obľúbené vychádzkové miesto Bratislavčanov i návštevníkov mesta – Prezidentskú záhradu zdobí od roku 1978 fontána s názvom Radosť zo života. Pripomenieme si aj kaskádovú 5 m vysokú fontánu s 3,5 tony vážiacou bronzovou sochou s názvom Vítanie, ktorá je príjemným zátiším. Nájdete ju pred budovou Národnej rady SR.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Krásne, ale novšie fontány nájdete v ďalších častiach mesta. V jeho centre na Hviezdoslavovom námestí nájdete okrem historickej Ganymedovej fontány a Diany s jelenčekom aj ďalšiu. Námestiu oproti Ganymedovej fontáne dominuje fontána so sochou významného predstaviteľa slovenskej literatúry Pavla Országha Hviezdoslava.

Poznáte fontánu Maríny a Labute?

Osvieženie sľubuje i fontána Poézie (Maríny) s bronzovou sochou Maríny od sochára Tibora Bártfaya. Nájdete ju v parku na Šafárikovom námestí, ktorú podľa svedectiev starých Bratislavčanov od roku 1958 „guľovali“ počas zimných radovánok generácie malých šinterov. Ovlaženie počas letných sparných dňoch sľubuje aj fontána v bratislavskej oáze pokoja – Medickej záhrade. V srdci francúzskej Medickej záhrady sa nachádza fontána Labute, ktorá je s pomníkmi Martina Kukučína či Sándora Petöfyho jedným z mála umeleckých diel, ktoré sa tu nachádzajú.