Odhalili tajomstvo časovej schránky

Čo sa ukrývalo v časovej schránke z Michalskej veže?

Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy a Bratislavské kultúrne a informačné stredisko v spolupráci s Múzeom mesta Bratislavy pripravili v súvislosti s generálnou rekonštrukciou Michalskej veže na 20. októbra 2021 špeciálny a zaujímavý diel diskusnej relácie Klarisky diškurz. V centre pozornosti stála, na pohľad nenápadná, medená časová schránka. Tá bola pred 176 rokmi zapečatená a vložená do hlavy sochy archanjela Michala umiestnenej na vrchole Michalskej veže. Verejnosť mala v rámci priameho prenosu jedinečnú príležitosť sledovať otváranie časovej schránky, ku ktorému dochádza iba raz za niekoľko generácií, a nahliadnuť do jej obsahu.

Pútavý program

Večernú reláciu, spestrenú skladbami skupiny Modré hory, v priestoroch Starej radnice moderoval Martin Staňo, ktorý privítal niekoľko zaujímavých hostí. Prvým a najdôležitejším z nich bol akademický sochár Stanislav Kožela, ktorý sa v radnej sieni podujal na takmer tri štvrte hodiny trvajúce otváranie časovej schránky, ktorú mali zapečatiť práve na tomto mieste. Moderátor medzitým vo vedľajšej súdnej sieni diskutoval s ďalšími hosťami. Zuzana Palicová, poverená vedením Múzea mesta Bratislavy, priblížila nielen históriu Michalskej veže, ale aj budúce plány po ukončení jej rekonštrukcie. O samotnej rekonštrukcii poskytli viac informácií historik architektúry Peter Hudák a generálny riaditeľ Pamiatkového úradu SR Radoslav Ragač. Historik architektúry Patrik Baxa na základe prameňov z Archívu mesta Bratislavy uviedol, čo by mala časová schránka obsahovať.

Tajomstvá časovej schránky

Po rozhovore s primátorom hlavného mesta SR Bratislavy Matúšom Vallom sa všetci presunuli do radnej siene, v ktorej Stanislav Kožela završoval proces otvárania časovej schránky. Pridal sa k nim aj posledný z hostí, vedúci Archívu mesta Bratislavy Michal Duchoň.

Po otvorení schránky Patrik Baxa verejnosti priblížil artefakty, ktoré sem boli uložené po dokončení sochy archanjela Michala v roku 1758 a pri nasledovných opravách v rokoch 1812 a 1845.

Išlo predovšetkým o zapečatenú schránku s relikviami deviatich svätých, medené platničky s údajmi o zhotovení sochy a jej opravách, pergamenové listiny, dobové papierové platidlá – tzv. bankocetly (Bankozetteln) a výmenné lístky nazývané aj šajny (Einlösungsscheine), mince či zoznamy členov vonkajšej mestskej rady.

Samotný obsah schránky nebol pre zainteresovaných odborníkov prekvapením, prekvapil ich však dobrý stav, v akom sa dokumenty zachovali.

Nová časová schránka

O ďalšom osude nájdených artefaktov by mala rozhodnúť odborná komisia. Po ich odbornom ošetrení, konzervovaní a prípadnom potrebnom reštaurovaní by mali byť v rámci krátkej expozície sprístupnené verejnosti v priestoroch Starej radnice. Predpokladá sa, že minimálne časť z nich bude uložená do novej časovej schránky, v ktorej budúcim generáciám zanecháme aj svedectvo o dnešnej dobe. Matúš Vallo v tejto súvislosti vyzval verejnosť, aby posielala svoje tipy na predmety, ktoré by bolo vhodné do schránky umiestniť. Päť najlepších tipov bude vybraných a o jednom z nich rozhodnú samotní Bratislavčania svojím hlasovaním.