K Vianociam patrí aj nádherná výzdoba v domoch, na verejných priestranstvách. Symboly Vianoc na výstavách či v chrámoch a nejeden zvyk. Spoznajte s nami vianočnú výzdobu a betlehemy vybraných bratislavských katolíckych chrámov.
Vianoce patria k najkrajším sviatkom roka. Sú sviatkom rodiny, pokoja, mieru i oddychu. Po Veľkej noci sú Vianoce pre kresťanov druhým najväčším sviatkom, kedy si pripomínajú radostnú zvesť Kristovho narodenia. S Vianocami je späté celé spektrum zvykov či rituálov. Od pôvodne pohanských až po rýdzo kresťanské. Tohtoročné Vianoce sú už síce za nami, no napriek tomu si môžeme vianočnú atmosféru vychutnávať minimálne ešte do sviatku Troch kráľov. Patrí k nej nielen nádherná výzdoba, ale aj symboly Vianoc a nejeden rodinný zvyk. V tomto článku – reportáži zistíte, ktoré betlehemy sa v Bratislave dajú tohto roku vidieť, aké majú NAJ či to, ktorý tohto roku chýba. A samozrejme, nebudú chýbať ani ďalšie zaujímavosti.
V hlavnom meste Slovenskej republiky nájdete mnoho chrámov, ktoré vo väčšine počas vianočných dní bývajú otvorené. Otvorenie iných si treba často aj vystriehnuť a možno si aj privstať. Poďte s nami spoznávať chrámy vo sviatočnom čase a ich betlehemy. Vy sa môžete vydať nielen po našich stopách, ale aj ísť obdivovať vianočnú výzdobu po chrámoch vo svojich obciach, mestách či v okolí, či všade tam, kam vás oči a srdce povedú.
Tip na rodinné kratochvíle v sviatočnej atmosfére - spoznajte betlehemy v chrámoch
Jedným z kresťanských symbolov týchto sviatkov sú betlehemské jasličky alebo ľudovo nazývané betlehemy. A práve k ním sa viaže jeden tip na rodinnú aktivitu počas vianočného obdobia. Tým je putovanie za príbehom z Betlehemu po kostoloch spojených s návštevou jasličiek. Spojíte pri nej duchovno, poznávanie i aktívny oddych pri prechádzke (aspoň v meste) i relaxom v kaviarničke alebo na trhoch pri šálke čokolády či čaju.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
V našej rodine sa snáď len s výnimkou pandemických rokov pomerne poctivo dodržiava zvyk, že v niektorých deň medzi sviatkami sa vydáme na obchôdzku do mesta. Našim cieľom sú kostoly – prevažne katolícke, pretože ako iste viete, betlehemy sa objavili vďaka sv. Františkovi z Assisi pred viac ako ôsmymi storočiami. Tým, že žijeme v Bratislave, máme obrovskú výhodu. V meste je mnoho kostolov i kaplniek, tak vždy si rok čo rok môžeme vybrať iné kostoly na návštevu. Vždy si vyberieme pár, ktoré navštívime, samozrejme, máme aj svoje stálice, ktoré v zozname nikdy nechýbajú. Hoci betlehemy sú vždy o tom istom, predsa je každý iný. Ale vidieť jasličky nie je to jediné, čo nás pri takýchto tematických návštevách najväčšmi zaujíma. Chceme si pritom vychutnať aj jedinečný duchovný rozmer a historický genius loci týchto architektonických skvostov, ktoré akosi rozprávkovejšie pôsobia vo vianočnom šate. A samozrejme, čo som sa už aj ako dieťa kvitovala, zaujímavú vychádzku korunovať posedením pri káve, čaji či posŕkavaním varenej čokolády.
Od Štefana do Troch kráľov (a možno pri troche šťastia až do Hromníc)
Ak vás nebaví sedieť pri televíznych prijímačoch a potrebujete vybehať joule nadobudnuté vďaka lukulským vianočným hodom, odporúčam vydať sa za zážitkami vo sviatočnom duchu. Na sviatok sv. Štefana – prvomučeníka (Druhý sviatok vianočný, 26. decembra), alebo niekedy medzi sviatkami sa oplatí vybehnúť do mesta a vydať sa po betlehemských stopách. Aj vy sa spolu s nami môžete v tomto článku vydať na návštevu vybraných katolíckych chrámov Bratislave. Vydáme sa na prechádzku do centra mesta, ale navštívime aj niektoré chrámy v iných častiach Bratislavy a trochu aj mimo nej. Od Marianky až do Rače na severe a na juhu od Podunajských Biskupíc k Rusovciam.
INZERCIA / článok pokračuje pod reklamou
Viete, ktorý betlehem je najkrajším v Bratislave?
Nekorunovaným kráľom bratislavských betlehemov býval pohyblivý betlehem v kostole bratislavských trinitárov na Župnom námestí. Kostol sv. Jána z Mathy patrí k barokovým klenotom Slovenska a súčasne k najkrajším a najvzácnejším dominantám hlavného mesta.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Predlohou mu bol viedenský kostol sv. Petra od Lukasa von Hildebrandta. Jeho architektúra je pozoruhodná z viacerých hľadísk. Raritou je najmä elipsový pôdorys a oblúkovito prehnutá čelná fasáda. Všetko sú to prvky, ktoré môžeme nájsť len na veľmi malom množstve kostolov na Slovensku. Bohato zdobený je interiér tohto barokového skvostu. Za zmienku stojí tiež kupola, na ktorej sa vyníma iluzívna freska od talianskeho barokového maliara Antonia Galliho Bibienu (1744). Všimnúť si treba aj pekný rokokový organ či sochársku výzdobu, na ktorej sa podieľal aj devínsky rodák z Donnerovho okruhu – Štefan Steinmassler.
Bratislava bez najkrajšieho betlehemu
„S veľkým zármutkom oznamujeme, že v tomto roku nebude betlehem (v kostole u trinitárov – pozn. red.) inštalovaný, nakoľko pán, ktorý ho dlhé roky uvádzal do prevádzky, v tomto roku zomrel, pričom ho inštaloval aj niekoľko dní. My sme nezohnali nikoho, kto by bol schopný ho spojazdniť. Aj keď sa našli záujemcovia o spojazdnenie, kvôli zložitosti systému sa neodvážili podujať na túto prácu. Využívame aj tento oznam, aby sme si v modlitbách spomenuli na pána Grambličku, ktorý sa o Betlehem staral.“
Farské oznamy Farnosti Najsvätejšej Trojice, Bratislava
Krátko pred Vianocami oznámila farnosť, že baroková perla západného Slovenska ostane tohto roku bez svojho klenotu, a tak si ho môžete pripomenúť aj vďaka našej fotografii. Deťmi i dospelými obdivovaný betlehem priniesol do Bratislavy z českého Písku v roku 1984 vtedajší kanonik Štefan Záreczky. Mechanický drevený betlehem patrí k skutočným unikátom. Zdobí ho 22 drevených postáv.
A preto sme sa vybrali spoznávať nielen najkrajšie betlehemy v chrámoch nadchádzajúcich sa v centre Bratislavy, ale aj niektoré v ďalších mestských častiach hlavného mesta.
Ktoré betlehemy treba vidieť v centre mesta?
Jednu z našich povinných zástaviek sme tak tohto roku museli oželieť. Medzi často navštevovanými je aj kapucínsky kostol sv. Štefana, ktorý sa nachádza na dohľad od trinitárov, pri Mariánskom stĺpe taktiež na Župnom námestí. Kapucínsky komplex v Bratislave patrí k významným stavebným pamiatkam. Zaujímavý je svojou históriou, jedinečnými architektonickými formami a interiérovým vybavením, odrážajúcim rádové zvyklosti, ako i umeleckými dielami, ich autorskými a ikonografickými súvislosťami. Na svoje si tu prídu deti – kapucíni totiž rok čo rok postavia tiež pohyblivý betlehem.
I keď je voči tomu u trinitárov o poznanie skromnejší, je to historický kúsok. Pochádza zo začiatku 40. rokov 20. storočia. Postupne ho kapucíni zmechanizovali a rozšírili. Doplnili ho o maľované kulisy aj o nové figúrky. Do prevádzky ho môžu uviesť aj vaše ratolesti, a to stlačením zeleného tlačidla po dobu 3 sekúnd. Pohyb betlehemu sprevádza jemná zvonkohra.
Predstavíme si aj ďalšie betlehemy
A viete kde nájdete najnovší betlehem v Bratislave? V korunovačnom chráme uhorských kráľov a kráľovien raného novoveku – v Katedrále sv. Martina. Katedrála nový betlehem získala na Vianoce 2024, kedy ho posvätil Mons. Stanislav Zvolenský – bratislavský arcibiskup-metropolita. Nechýbajú v ňom tradičné betlehemské postavy, no je zasadený do starého Prešporka, ktorého veduta je zátiším tohto nesmrteľného príbehu kresťanstva o narodení Božieho dieťa. Katedrála sv. Martina však pri Južnej bráne inštalovala aj exteriérový betlehem.
Najväčší betlehem v Bratislave však nájdete, a to každoročne u františkánov. Spoľahlivo vás k nemu od Katedrály sv. Martina dovedú koruny na chodníkoch, ktoré označujú korunovačnú cestu uhorských kráľov a kráľovien po korunovácii v Katedrále sv. Martina. Na Františkánskom námestí vás privíta čerstvo obnovená fasáda tohto architektonicky vzácneho sakrálneho klenotu hlavného mesta. Kostol Zvestovania Pána má povesť jedného z najstarších zachovalých kostolov Bratislavy. Tento chrám patrí k historicky najvýznamnejším v meste.
Najväčší v meste
V stredoveku sa tu volil mestský richtár a v roku 1526 tu zvolili Ferdinanda I. Habsburského za uhorského kráľa. Chrám býval počas raného novoveku svedkom pasovaní Rytierov zlatej ostrohy, ktoré nasledovali bezprostredne po korunováciách. A v čase Vianoc je jedným z najkrajšie vyzdobených chrámov Bratislavy.
Vianočná výzdoba u bratislavských františkánov roky rokúce patrí k tradične najkrajším. Svojej povesti zostali Menší bratia sv. Františka verní aj tohto roku. Sviatočnú atmosféru nezažijete len v hlavnej lodi, kde majú niekoľko krásne vyzdobených stromčekov, ale aj vo vedľajších chodbách. Práve u bratislavských františkánov nájdete výnimočný betlehem v životnej veľkosti, ktorý inštalovali v Kaplnke sv. Rozálie. A keď už pôjdete po vedľajších chodbách, môžete sa pokochať krásou klenieb i výhľadom do záhrady či na jednu z veží. Tú druhú vežu má františkánsky kostol v petržalskom Sade Janka Kráľa. Ale o tom inokedy.
Nevynechali sme ani ďalšie bratislavské kostoly a ich betlehemy, ktoré sú lokalizované v centre mesta. Betlehem v Kostole Najsv. Spasiteľa u jezuitov, nachádzajúci v bezprostrednej blízkosti Starej radnice je tiež z radov väčších. Nechýba mu väčšia scénická výprava. Dominuje mu ústredný výjav narodenia malého Ježiška. Zobrazuje tiež anjela, pastierov i za domčekom pasúce sa ovečky a Troch kráľov približuje aj so sprievodom tiav. Zaujímavý je už tradične aj poschodový betlehem v bratislavskom Blumentáli.
Modrý kostolík je vianočnou rozprávkou
Tradične krásnu výzdobu, ktorá ho predurčuje k najvianočnejším kostolom v hlavnom meste, má turistami i domácimi obľúbený Modrý kostol.
Farský kostol sv. Alžbety sa vďaka vianočnej výzdobe a modrý svetlám na stromčeku i modrých žiarivkách na viacerých elektrických svietidlách celý sfarbil domodra. Nádherné stromčekové zátišie uvidíte nielen pri hlavnom oltári, ale aj pri bočnom, ktorý býva „domovom“ miestneho betlehemu.
Najskromnejšie to majú uršulínky a notredamky
To boli tradičné zástavky. Tento rok sme sa s rodinou vydali spoznávať aj ďalšie chrámy, ako im to sluší vo vianočnom šate. Pôvodne sme plánovali navštíviť tohto roku aj notredamky pri Slovenskej filharmónii a po rokoch aj kostolík v Podhradí – na Zuckermandli, ale nevyšlo. Tak snáď, nabudúce. Našou zástavkou boli uršulínky. Komplex uršulínskeho kláštora spolu s kostolom Loretánskej Panny Márie predstavuje v architektúre mesta Bratislavy výrazný historický ucelený komplex.
INZERCIA / článok pokračuje pod reklamou
Stavby kláštora s kostolom reprezentujú kvalitnú architektúru Bratislavy aj Slovenska 2. polovice 17 a 1. polovice 18. storočia zachovanú takmer v autentickom stave. Bol to kostol, ktorý hostil aj pápežovu návštevu a je pútnickým miestom. Nájdete tu milostivú sochu Panny Márie či sošku Pražského Jezuliatka.
Priznám sa, že v porovnaní s výzdobou iných bratislavských kostolov v centre mesta som bola trochu zaskočená. Prečo? Tak skromnú vianočnú výzdobu som už dávno v meste nevidela. Ale aj v skromnosti je krása a hlboká duchovná myšlienka. Ak sa chcete dostať do vnútra a pozrieť si kostolík ináč ako cez dvere, je potrebné si poriadne privstať. Omše sú cez pracovné dni iba o 7:15, trochu väčšie možnosti máte v nedeľu či v prikázaný sviatok počas štátnych sviatkov (najbližšie napríklad 1. či 6. januára) – omša je totiž o 10:00 hod. Betlehem, ktorý je v chráme, však uvidíte aj mimo bohoslužobného času kostolíka. A to, podobne ako my, cez sklo v predsienke, pretože je umiestnený blízko vchodu. A naozaj je pekný.
Od milosrdných k alžbetínkam
Na krátku chvíľu sme sa zastavili aj v Kostole navštívenia Panny Márie. Chrám je známy aj pod názvom milosrdní bratia. Názov dostal podľa rehoľnej komunity, ktorá má kostol s priľahlou nemocnicou v správe. Kostol z éry baroka pripomína kostol viedenských milosrdných bratov. Hoci je ten bratislavský nemocničným kostolom, je vskutku pôsobivým architektonickým dielom. Svojím vybavením pripomína interiér rímskeho jezuitského kostola del Gesù. Interiéru dominuje masívny hlavný oltár, ktorý vypĺňa celé presbytérium. Okrem hlavného oltára sa v kostole nachádza šesť bočných oltárov a za zmienku a pozornosť stojí organ, baroková kazateľnica s reliéfmi svätcov. My sa však pozrieme na miestny betlehem. V porovnaní s ostatnými je poskromný,
Perla baroka
Privstať si bolo treba aj keď sme chceli navštíviť kostol sv. Alžbety na Špitálskej ulici, ktorý bol postavený podľa plánov známeho viedenského architekta Franza Antona Pilgrama na prelome 30. a 40. rokov 18. storočia ako nemocničný kláštorný kostol. Alžbetínsky kostol z čias vrcholného baroka s jedinečne krásnou výzdobou má totiž omše počas pracovných dní len ráno, a to dosť skoro. Rozhodne táto obeť stála za to. Tento kostol ozdobili nádhernými freskami rakúskeho maliara Paula Trogera (z r. 1742) a sochami Ľudovíta Godeho. Vianočná výzdoba bola bohatšia.
Ďalšou našou zástavkou v absolútnom centre Bratislavy bol kostol sv. Ladislava, taktiež na Špitálskej. Stavali ho v rokoch 1830 – 1832 z milodarov katolíckych veriacich podľa projektu Ignáca Feiglera. Interiér chrámu od 20. rokov 20. storočia ozdobili figurálnymi nástennými maľbami, aby potlačili klasicistický charakter stavby. Na stene visí veľký obraz Apoteóza svätého Ladislava, ktorý je dielom maliara Ferdinanda Lütgendorfa z r. 1830. Uvidíte tu tiež postavy ďalších arpádovských svätcov – sv. Alžbety Uhorskej či sv. Štefana-Kráľa. Vianočná výzdoba sa sústredí na bočný oltár, na ktorom je umiestnený aj tamojší betlehem.
Pozrieť sme sa boli aj do iných častiach Bratislavy
Tentoraz sme sa skôr sústredili na návštevu kostolov, ktoré sú mimo centra mesta. Navštívili sme aj kostol na bratislavskej Kalvárii – Chrám Panny Márie Snežnej.
Tento kostol postavili v rokoch 1943 – 1948 na mieste pôvodného kostola podľa projektov kolektívu architektov Bohuslav Fuchs, Ignác Vécsei a Dezider Quastler. Chrám v súčasnosti disponuje novým organom, vďaka čomu býva chrám dejiskom koncertov.
Betlehemy vybraných kostolov okresu Bratislava IV.
Vybrali sme sa tiež pozrieť si niektoré kostoly bratislavského 4. okresu. Veľmi nás zaujala vianočná výzdoba v kostole sv. Margity Uhorskej v bratislavskom Lamači. Chrám pochádza z povojnového obdobia. Postavili ho na mieste staršieho kostola zo 16. storočia, ktorý už nepostačoval potrebám farnosti. Postavili ho podľa projektu významného slovenského architekta Milana Michala Harminca.
V kostole z prelomu 40. a 50. rokov minulého storočia, z priečelia ktorého na okoloidúcich z mozaiky hľadí sv. Margita Uhorská – majú betlehemu venovanú samostatnú kaplnku. Vďaka výzdobe pôsobí majestátne.
Vybrali sme sa tiež do kostolov v Devínskej Novej Vsi, v Dúbravke aj v Devíne. V Devínskej Novej Vsi sme navštívili renesančný jednoloďový sakrálny objekt s polygonálnym uzáverom presbytéria s predstavanou masívnou štvorhrannou vežou. Tento chrám postavili príslušníci prvej generácie chorvátskych kolonistov. Tí prišli aj na Devínske panstvo začiatkom 16. storočia. Interiéry chrámu sú čo do výzdoby skromné. Nachádzajúca sa tu valené lunetové klenby s hrebienkom. V západnej časti sa nachádza chór z konca 19. storočia zaklenutý pruskými klenbami. Farský kostol Ducha Svätého z čias renesancie čo do vianočnej výzdoby a veľkosti svojho betlehemu nijako nevynikal. Najkrajšie vyzdobeným je už tradične Devínsky farský kostol sv. Kríža.
Devín plný histórie dýcha Vianocami
Pôvodne jednoloďový románsky kostol od 14. storočia charakterizuje v pôdoryse gotické trojlodie. Pozornému oku neujdú architektonické prvky v tomto chráme – napríklad gotické okná, oblúky a klenby, veľké kamenné svorníky, či nádherná krstiteľnica. Za videnie stoje aj kamenný epitaf s jednoramenným krížom a dvoma kalichmi zo 14. storočia či umelecky vysoko hodnotný gotický reliéf, na ktorom je výjav z Olivovej hory po Poslednej večeri.
Nájdeme tu teda pozostatky románskej, gotickej, renesančnej, barokovej a klasicistickej architektúry.
Ako vidíte, devínskemu farskému chrámu sv. Kríža vládne bohatá vianočná výzdoba. Betlehem je situovaný v južnej bočnej kaplnke.
A len mimochodom, viete že kostol bol pôvodne zasvätený Panne Márie a že v 18. storočí došlo k zmene patrocínia na Kostol sv. Kríža? Pod oltárnu plastiku Ukrižovaného Krista sa s veľkou pravdepodobnosťou podpísala dielňa známeho sochára F. X. Messerschmidta, ktorý na sklonku svojho života žil a pôsobil v Prešporku – Bratislave a je autorom slávnych hláv. A na záver aj jednu zaujímavosť z devínskej histórie. Na fare v Devíne u priateľa – tamojšieho farára Michala Szalakyho dovolenkoval kodifikátor prvej spisovnej slovenčiny Anton Bernolák a dokončil tu svoj spis “Nová knižnica”? A viete, že v tomto diele uviedol – „vydané v Devíne roku 1785“?
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Boli sme aj v Dúbravke
Milým prekvapením pokiaľ išlo o vianočnú výzdobu bol pre nás Dúbravský farský kostol sv. Kozmu a Damiána, ktorý nepatrí k veľkým sakrálnym stavbám. Pochádza z obdobia baroka. Dúbravčania si ho postavili v 20. rokoch 18. storočia, pričom až do 50. rokov bol filiálkou devínskej farnosti.
Kostol sv. Kozmu a Damiána predstavuje jednoduchšiu centrálnu stavbu. V interiéri sa nachádza osem kaplnkovitých výklenkov. Dnešnú vežu zakončenú cibuľovitou strechou získal v 60. rokoch 18. storočia.
Najkrajšie betlehemy doplníme aj v Marianke
A keď sme už boli v bratislavskej časti Záhoria, namierili sme si to aj do Marianky. Možno viete a možno nie, práve tu sa nachádza najstaršie pútnické miesto na Slovensku, ktoré bolo dokonca aj najstarším v bývalom Uhorsku.
Gotický chrám založil uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký v roku 1377. Časom bol barokizovaný. Dominuje mu maliarska výzdoba, ktorá približuje život sv. Pavla a sv. Antona – pustovníkov. Zaujímavosťou sú aj oltáre – prevažne barokové. Len dve sú neogotické – oltár Božského srdca a hlavný oltár. V srdci krídlového oltára sa nachádza stredoveká milostivá socha Marietálskej Panny Márie. Bývala predmetom úcty mnohých habsburských panovníkov, a to už od Ferdinanda II. Habsburského. Leopold I. ju na sklonku 17. storočia ovenčil titulmi generalissima (veliteľka) a mater et patrona Hungariae (matka a patrónka Uhorska). Mimochodom, mariatálsku Madonnu nájdete aj na hrade Červený Kameň.
Navštevovaná i ctená kráľmi
Navštevovali ju kráľovské návštevy novozvolených monarchov, vrátane Leopolda I., Karola III., Márie Terézie či Jozefa II. Po svojej svadbe s neskorším miestodržiteľom a zakladateľom Albertíny, Albertom Sasko-Tešínskym ju navštívila aj Mária Kristína, milovaná dcéra cisárovnej Márie Terézie. A prezradím, že začiatkom decembra 2025 prišiel túto svätyňu navštíviť potomok predposledného cisára, Markus Habsburg-Lothringen s manželkou a priateľmi.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Ďalšie cesty viedli do Rače, Podunajských Biskupíc či Rusoviec
V rámci vianočných potuliek nás to s rodinou zavialo aj do malebnej bratislavskej mestskej časti Rače, ktorá kedysi bývala súčasťou báthoryovského a neskôr aj pálffyovského panstva Devín. Nájdete tu stredoveký Kostol svätých Filipa a Jakuba. Je plný mnohých zaujímavostí. Už len jeho veža je výnimočná. Prečo? Kostol sv. Filipa a Jakuba je jedným z mála sakrálnych stavieb s východnou vežou týčiacou sa nad chórom svätyne. Tento tzv. typ Chorturmkirche môžeme vidieť napríklad v nie tak vzdialenom Parndorfe.
Vzácna stavba
Vzácnosťou je aj koncepcia dvojpriestorovej svätyne zloženej z chóru a polygonálneho záveru nie je na našom území bežná Tento chrám tak predstavuje zaujímavý a hodnotný príklad stredovekej sakrálnej architektúry napriek tomu, že veľká časť jeho stredovekej podoby vďaka mladším stavebným zásahom už zanikla. Všimnúť si treba krížovú rebrovú klenbu svätyne s hladkými svorníkmi. Na južnej strane lode sú to pôvodné stredoveké okná. Archeologický výskum odkryl zvyšky nástenných malieb z prvej štvrtiny 14. storočia v lodi kostola aj v presbytériu.
Perla zo stredoveku
Ak máte radi stredovek, tak rozhodne odporúčame návštevu Podunajských Biskupíc. Tie sú síce známejšie ako pútnické centrum a rodisko bl. Zdenky Schelingovej, slovenskej svätice. V tejto mestskej časti Bratislavy sa však nachádza jeden z najstarších bratislavských kostolov – Farský kostol sv. Mikuláša. Táto výnimočná románsko-gotická sakrálna stavba stojí na základoch staršej stavby pochádzajúcej z rímskeho obdobia.
I keď zvonka vyzerá skromne, jedná sa o veľmi zaujímavý klenot. Architektonicky aj historicky. Trojloďový románsko-gotický kostol z polovice 13. storočia s polygonálne ukončenou svätyňou a jednou vežou na západnej strane stál už s istotou pred rokom 1264. Prvá hodnoverná zmienka pochádza z tohto roku a je ňou bula pápeža Urbana IV., no na základe nedávneho výskumu boli loď a veža súčasného chrámu datované už do polovice 12. storočia. Románsko-gotický chrám nesie znaky rôznych slohov od románskeho cez gotiku, barok až po klasicizmus. Prečo? Budova bola viac raz prestavovaná a upravovaná. Naposledy ju reštaurovali pred pár rokmi, kedy sa aj vďaka pomoci vtedajšieho kaplána vdp. Martina Šafárika a popovej divy Lucie Bílej podarilo zabezpečiť obnovu chrámu a odkryť vzácne fresky.
Kostol mnohých NAJ
Kostol sv. Mikuláša je najstaršou dodnes stojacou románskou stavbou v Bratislave, a tým pádom aj najstarším kostolom v meste. Súčasne je tiež najstarším kostolom zasväteným sv. biskupovi Mikulášovi na Slovensku. A pritom, predstavte si. V kostole sa nenachádza žiadna freska alebo iná nástenná maľba sv. Mikuláša – patróna tohto kostola. Dokonca sa nevyskytuje ani na vitrážach.
Vzácne fresky
Z architektonických detailov boli odkryté tri románske okná, oodobie gotiky zastupujú napríklad gotické okná zdobené kružbami či polygonálne presbytérium z 2. polovice 13. storočia, rebrová klenba so svorníkmi a viaceré z konzol klenby nesú stredovekú reliéfnu výzdobu. V južnej stene presbytéria si treba všimnúť sedíliua nachádza gotická sedília s jednoduchým lomeným oblúkom a zvyškami freskovej výzdoby. Naozaj nádherné sú nástenné maľby.
Betlehemy v Bratislave uzavrieme tentoraz v Rusovciach
Naša vianočná cesta po katolíckych kostoloch Bratislavy skončila v piatok bratislavskom obvode – v Rusovciach. Učarovala nám tamojšia dominanta – rímsko-katolícky Kostol sv. Márie Magdalény pochádzajúci z roku 1668. Osudy tohto chrámu sú späté s aristokratickou rodinou Zichyovcov, čo už ukazuje aliančný Zichyovsko-Amadeovský erb nad vstupným portálom zdobeným i plastikou sv. Márie Magdalény. Ranobaroková jednoloďová stavba s presbytériom s polygonálnym uzáverom, zaklenutá krížovou hrebienkovou klenbou s predstavanou vežou pôsobí navonok jednoducho. Ale opäť, zdanie klame. Vnútri nás čakalo prekvapenie – barokový bohato zdobený klenot.
Prečo klenot? Tento kostol ukrýva takmer kompletne zachovaný ranobarokový interiér. Pozostáva z hlavného a dvoch bočných oltárov, ako i kazateľnice, ktoré pochádzajú z 2. polovice 17. storočia. Reprezentuje jedinečný celok sakrálneho mobiliáru na území Bratislavy. Čiastočne bola pôvodnosť narušená koncom 19. storočia, kedy došlo k oprave oltárnych plastík a k výmene oltárnych obrazov hlavného a dvoch bočných oltárov. Z umelecko-historického hľadiska je zaujímavý hlavný oltár sv. Márie Magdalény, hoci obraz pochádza z 19. storočia. Po pravici vidíme oltár zasvätený sv. Karolovi Boromejskému a vľavo je znázornené Zvestovanie Pána.
Jedinečnou je kazateľnica kostola s biblickými výjavmi. Spomeňme tiež krstiteľnicu s kužeľkovou nohou a misou v tvare rozety. Pochádza zo 17. storočia s mladším klasicistickým dreveným vekom s výjavom Kristovho krstu. Z 2. polovice 17. storočia sa zachovali bielo polychrómované plastiky svätcov sv. Ladislava, sv. Štefana, v nadstavci sv. Šalamúna a sv. Jána Krstiteľa, vo vrchole dominuje plastika žehnajúceho Krista. Mladšieho dáta je organ. Z 19. storočia je zachovaný organ umiestnený na chóre kostola, jednomanuálový pozitív s pedálom. Jednoznačne má tento kostol návštevníkovi (a nemusí byť nevyhnutne veriaci) čo ponúknúť.
Betlehemy si možno pozrieť prinajmenšom do Troch kráľov
Hoci sme tohtoročné vianočné sviatky slávili pred pár dňami, vianočné obdobie aspoň v katolíckych chrámoch prežíva až do sviatku Troch kráľov. Po tomto sviatku sa vianočné stromčeky vytratia, no jeden symbol najkrajších sviatkov roka – betlehemy, zostáva vo väčšine chrámov až do Hromníc (2. februára). Je to pozostatok starobylej tradície z doby pred Druhým vatikánskym koncilom, kedy sa vianočné obdobie končilo až 2. februára. A to je už záver tohto mega dlhého článku. Ďakujeme, že ste to s nami vydržali a veríme, že sme vás neunudili k smrti, ale že ste tu našli svoje inšpirácie pre sviatočné chvíle s rodinou.
—
Foto: Silvia Mária Petrovits
Zdroj: stránky farnosti, Apsida.sk, Dokostola.sk, MUOP
*** Reupload fotografií: 2025-12-31 (smp)
Zaradenie do kategórie Reportáže: 2026-01-30 (teva)
