Počas augusta prináša portál Art & History Magazine seriál venovaný turistickým cieľom. Výletnícky po Slovensku vás počas tohto týždňa vezmú spoznávať Záhorie. Dnes si bližšie predstavíme záhorskú Bratislavu. Zamierime za zážitkami a spoznávať miestne pamiatky.
Leto, čas prázdnin a dovoleniek, zavládlo aj u nás v redakcii. Letné prázdniny sa presunuli do polovice, a plní nových impulzov prinášame novučičký seriál letne ladených článkov z minicyklu Krížom-krážom Slovenskom / Výletnícky po Slovensku. Prichádzame v nich s tipmi na zaujímavé výletné ciele. Prijmite naše pozvanie a počas aktuálneho týždňa pozrite sa s nami na atraktívne miesta najzápadnejšieho regiónu Slovenska. Naším cieľom je Záhorie, ktoré leží na hraniciach Českej republiky a Rakúska. Za krásami najzápadnejšieho regiónu Slovenska vymedzeného Moravou, Malými Karpatmi i štátnymi hranicami na západe s Rakúskom a severozápade Českou republikou sa vyberieme tentoraz už priamo zo štvrtého bratislavského okresu.
Bratislavské Záhorie
V úvodnej časti, ktorá vyšla včera, sme si stručne predstavili nielen dejiny Záhoria. Vo všeobecnosti sme spoznali aj atraktívne zážitky a niektoré pamiatky. Dnes pôjdeme podrobnejšie do oblasti bratislavského Záhoria. Veď bránou na Záhorie sú lokality patriace do 4. bratislavského okresu. Jedná sa o mestské časti Devín, Devínska Nová Ves, Dúbravka, Karlova Ves, Lamač a Záhorská Bystrica, ktoré sa súčasťou hlavného mesta stali postupne v období od 40. do 70. rokov minulého storočia. Historicky patrili pod starý Prešporok i pod Devínske hradné domínium. Predstavíme si miesta s jedinečnou históriou, architektonickými skvostami a neopomenieme ani tipy na jedinečné zážitky.
Devín plný histórie
Za krásami najzápadnejšieho regiónu Slovenska vymedzeného Moravou a Malými Karpatmi i štátnymi hranicami na západe s Rakúskom a severozápade Českou republikou sa vyberieme tentoraz už priamo z bratislavského Devína, ktorý historicky tiež patril do tohto regiónu. Jedná sa o historicky aj archeologicky najvýznamnejšiu lokalitu záhorskej Bratislavy.
Jeho poloha na sútoku Dunaja a Moravy sa podpísala na jeho strategickom význame. Žili tu Kelti a pôsobili tu Rimania, keďže Dunajom viedol limes romanus. Devín patril aj k veľkomoravským sídlam. Práve z roku 864 pochádza i jeho prvá zmienka, kedy sa Devín spomína vo Fuldských análoch v súvislosti s východofranskou výpravou Ľudovíta na Veľkú Moravu ako Dowina.
Dejiny lokality sú úzko späté s dejinami pôvodne kráľovského, neskôr šľachtického hradu. Skutočný strategický význam hradu sa dostavil až so vznikom Uhorska. Stal sa pohraničným hradom, ktorý strážil nielen starobylú obchodnú cestu, ale aj brody cez Moravu a Dunaj či hranicu Uhorska. Rozvoj podhradskej lokality, ktorá však bývala centrom Devínskeho hradného panstva, negatívne ovplyvnili v stredoveku časté pohraničné konflikty a v ranom novoveku osmanské výpravy, protihabsburské stavovské povstania, ale napríklad aj napoleonské obliehanie Prešporka na začiatku 19. storočia.
I napriek tomu čakal Devín, sídlo hradného panstva, rozvoj. Priali mu jeho strategická poloha na obchodných cestách, blízkosťou k Prešporku či polohe na hraniciach s Rakúskom, ale tiež hospodárskymi pomermi a do veľkej miery aj prírodné danosti. Devín sa postupne hospodársky rozvinul v opevnené mestečko s trhovými a jarmočnými privilégiami a rozvinutou mestskou samosprávou. Od antiky tu existovalo nepretržite niekoľko kameňolomov a fungovalo tu rozvinuté hospodárstvo. V ranom novoveku v Devíne pôsobilo viacero cechov a za vlády Jozefa II. aj privilegovaná manufaktúra. Vyrábala sa v nej exportná červená priadza z bavlny, kartúnu a polokartúnu.
Majestátna hradná ruina vábi generácie výletníkov
Dnes je Devín mestskou časťou Bratislavy a obľúbeným cieľom výletníkov. Je však i bránou do Záhoria. Dostanete sa sem autom, bicyklom, loďou i verejnou dopravou. V Devíne na vás čaká niekoľko atraktívnych miest. Poprechádzať sa môžete malebnými ulicami, ktoré si ešte vždy zachovávajú svoj typický raz. Nechýbajú šľachtické kúrie, ale i roľnícke, vinohradnícke alebo remeselnícke domy či dvojpodlažné domy zámožných lodníkov. K cieľom výletníkov patrí nielen malebné mestečko v jeho podhradí. Práve jeho významné osobnosti na tomto portáli predstavujeme v rubrike Naši a svetoví Devínčania.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Najčastejšou zástavkou turistov je i romantická hradná ruina s bohatou a napätou históriou. Podpísali sa po ňu nielen stavebné práce vrcholiace za obdobia panstva Garayovcov, Svätojurských a pezinských grófov či Báthoryovcov a prvých Pálffyovcov. Hradu najviac uškodilo posledné protihabsburské povstanie a skazu dokonali napoleonské vojská pri druhom obliehaní Prešporka (Bratislavy). Romantická ruina sa však stala i predmetom treníc, no je i populárnym cieľom turistov. Dokonca si sem svojho času v apríli 1836 urobili výlet štúrovci. Na návštevníkov okrem expozícií pod gesciou Múzea mesta Bratislavy čakajú aj dychberúce výhľady do okolia.
V srdci Devína nájdete i malebné zákutia
Centrom Devína je štvorcové námestie s farským kostolom sv. Kríža, zrenovovanými šľachtickými kúriami i domami kedysi zámožných mešťanov.
V Devíne si v tzv. jezuitskej uličke môžete aspoň zvonka pozrieť budovu pivovaru, ktorá je dnes v súkromnom vlastníctve. Nachádzajú sa tu tiež dva kaštiele. Jeden je neskororenesančný, no zasiahnutý výraznou prestavbou. Druhý je pôvodne barokový.
Starobylý chrám plný zaujímavostí
Jednou z dominánt Devína je chrám s pôvodne mariánskym patrocíniom s bohatou stredovekou históriou písanou kontinuálne od 2. polovice 13. storočia. Najrozsiahlejšie stavebné práce na Kostole svätého kríža v Devíne sú z roku 1420, t. j. z obdobia, keď vlastníkom hradu Devín s mestečkom v jeho podhradí bol Mikuláš Garay s manželkou Annou, dcérou grófa Hermana z Cejle. Ďalšie opravy si vyžiadalo plienenie osmanských vojsk na ceste do a z Viedne. Kostol renovovali v roku 1677 a doplnili novou barokovou klenbou. V roku 1772 ho neminula barokizácia a v 19. storočí sa dočkal ďalších úprav.
V prístavbe severnej pohrebnej kaplnky nájdeme na gotických svorníkoch tri erbové polia. Prvým erbom je erb rodu Garayovcov, ktorého rodovým znamením je stočený had. Druhým erb grófov z Cejle. Tvorí ho (modro-červený) štvrtený štít. V 1. a 3. poli má tri hviezdy, 2. a 4. pole je štyrikrát červeno-strieborné delené. Miesto pre tretí erb ostalo prázdne bez znaku, bol zrejme pripravený pre niektorého z následníkov rodu Garayovcov alebo ďalších devínskych zemepanských rodov.
V Devíne bol nielen Štúr, ale aj Bernolák
Tento kostol zaujme aj svojim interiérom, ktorý je pamätníkom na slávne i menej slávne časy mestečka. Za devínskym kostolom, ktorý je farským chrámom už od roku 1379, sa v susedstve krčí starobylá budova fary, kde v lete roku 1785 napísal Anton Bernolák svoje dielo Nova Bibliotheca Theologica Selecta.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Do Devína patrila až do 19. storočia aj tzv. suchá Vydrica, známa tiež ako Karlova Ves. Väčšmi ako pamätihodnostiam patrí kultúrnemu vyžitiu. Je tiež centrom života v Bratislave študujúcej mládeže. V jej chotári sa nachádzajú nielen vysokoškolské internáty a budovy fakúlt, ale napríklad i najväčší cintorín Bratislavy – Slávičie údolie.
Bratislavské Záhorie tvoria i Dúbravka či Devínska Nová Ves
Za návštevu stoja tiež susediace bratislavské mestské časti – Dúbravka či Devínska Nová Ves. Tieto lokality boli až do roku 1945 späté s históriou Devína ako súčasti Devínskeho hradného panstva. V Dúbravke sa môžete pokochať pokladmi sakrálnej architektúry. Pomerne pravidelne sa v nedeľu môžete dostať do viac ako tri storočia starého farského chrámu. Barokový chrám sv. Kozmu a Damiána z roku 1723 ukrýva bočný oltár z Donnerovej dielne.
Starobylé sú aj miestne kaplnky. Na cintoríne nájdete renesančnú kaplnku z konca 16. storočia a v susedstve dúbravskej fary zase barokovú z 2. polovice 18. storočia.
Devínska Nová Ves praje nielen histórii, ale aj pešej i cykloturistike
Susedná Devínska Nová Ves, ktorá začiatkom 19. storočia naberala na význame, ponúka viacero zážitkov a atrakcií. Vybrať sa môžete na Sandberg či Devínsku Kobylu. K obľúbeným atrakciám patria aj miestne múzeá. Sídli tu Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku, patriace pod Slovenské národné múzeum. ale aj Múzeum školstva a pedagogiky. Za návštevu stojí tiež Múzeum starej Devínskej pre návštevníkov ponúka stálu expozíciu Dejiny a kultúra Chorvátov v Devínskej Novej Vsi, ktorá odráža niekdajší život v tejto obci, s dôrazom na 19. a 20. storočie.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Od kostola k colnici
V Devínskej Novej Vsi nájdete tiež rôzne pamätihodnosti. Medzi najvýznamnejšie patrí kostol Sv. Ducha na návrší pri cintoríne. Kamenný renesančný kostol, pôvodne so šindľovou strechou a dreveným chórom, postavili v čase chorvátskej kolonizácie okolo roku 1580. V jeho vnútri nájdete aj starobylú krstiteľnicu.
V Devínskej Novej Vsi uvidíte tiež pamiatky tradičnej architektúry či domček tridsiatkovej stanice z roku 1771. Na hraniciach sa totiž za čias monarchie vyberal tzv. tridsiatok. Dnes sa tu nachádza expozícia histórie colníctva a finančnej správy.
Záhorie je aj Lamač
Bratislavské Záhorie tvoria aj ďalšie bratislavské mestské časti – Lamač a Záhorská Bystrica. Lamač, kedysi poddanská osada starého Prešporka, sa stala útočiskom chorvátskych kolonistov, ale aj kamenárov. V období tureckých a kuruckých vojen obec strádala i vyhorela. Situácia sa začala zlepšovať postupne od 18. storočia a veľkým pozitívom pre jej vývoj bolo zrušenie poddanstva. Avšak za prusko-rakúskej vojny v roku 1866 sa v jej chotári bojovalo, čo rozvoj opäť zhatilo. Pamiatok, ktoré sa v tejto mestskej časti nie je veľa. Spomeňme Kaplnku sv. Rozálie, ktorá pochádza z rokov 1678 – 1682. Dominuje jej sochárska oltárna výzdoba. Tá je jednou z raných prác devínskeho rodáka, Štefana Steinmasslera.
INZERCIA / Dokončenie článku nájdete pod reklamou
V súčasnosti sa pokračuje v jej rekonštrukcii. Počas tohto roka sa pristúpilo k výmene opláštenia kupoly veže vrátane pamiatkovej obnovy kríža na jej vrchole. Až do októbra 2025 je možné prispieť na túto časť obnovy na https://donio.sk/kaplnka-v-lamaci. Mená darcov, ktorí prispejú sumou 100 eur a viac, budú navždy uložené v zapečatenej časovej schránke, ktorá bude vložená do veže kaplnky.
Záhorská Bystrica - kedysi najbohatšia dedina Slovákov a Chorvátov na záver výletu bratislavským Záhorím
Naša cesta Záhorskou Bratislavou končí v Záhorskej Bystrici, ktorá je tiež bratislavskou mestskou časťou. Kedysi dávno bola poddanskou osadou stupavského panstva i dedinou v držbe paulínov z Marianky. Táto obec patrila medzi prvé obce osídľované kolonistami z Chorvátska. Časom sa k ním pridali roľníci z Moravy, Rakúska a zo susedných prevažne pálffyovských panstiev. V daňovom súpise z toho obdobia sa Záhorská Bystrica označuje ako Bystrica, dedina Slovákov a Chorvátov.
V 18. storočí obec získala povesť najbohatšej dediny záhorskej časti Bratislavy. Mala nielen veľký počet obyvateľov, ale aj významnú poľnohospodársku produkciu. Dnes vás láka krásnym okolím, ale tiež pamätihodnosťami. Spomeňme z nich barokový kostol sv. Petra a Pavla či zachovanú ľudovú architektúru. Dodnes sa zachovalo viacero hlinených domov obrátených štítmi do ulice.
Farský kostol je jednoloďovou barokovo-klasicistickou stavbou so svätyňou ukončenou pravouhlým záverom. Centrom chrámu je oltár, ktorému dominuje tabernákulum a nad ním sa vynímajú drevorezby apoštolov sv. Petra a Pavla. Po ľavej strane sa nachádza socha sv. Vendelína, vpravo socha sv. Floriána. Pozoruhodné sú reliéfy zo života Panny Márie i reliéfy pod oltárnou menzou. Zobrazujú veľkňaza Melchizedecha a Abraháma ako obetuje svojho syna Izáka. Novšieho dáta je kazateľnica s výjavmi atribútov štvorice evanjelistov.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
A to je zo záhorskej Bratislavy všetko. Ďakujeme za vašu pozornosť a tešíme sa na vás nabudúce. Záhorie si predstavíme aj v ďalších dňoch. Najbližšie pokračujeme vo výletoch Záhorím výberom tipov z okresu Malacky.
—
Foto: Silvia Mária Petrovits
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, OOCR Záhorie
*** Posledná aktualizácia: 2025-08-16 (smp) ***
