Rok 2025 je plný mnohých výročí – narodení, úmrtí známych osobností, ale aj zaujímavých udalostí. Svoje výročie majú v tomto roku aj mnohé starobylé kláštory – Zoborský konvent i Bzovický kláštor. K tohtoročným oslávencom patrí aj starobylý kláštor Hronský Beňadik. Tohto roku oslavuje svoje 950. narodeniny. Pripomeňme si jeho dejiny a pozrime sa na historický význam tohto prestížneho miesta duchovna, vzdelanosti či verejno-právnej praxi.
V roku 2025 medzi výročiami dominujú aj jubileá založenia kláštorov. Podľa istej teórie už v roku 880 vznikol najstarší kláštor sv. Hipolyta na nitrianskom Zobore. Svoje 950. výročie založenia slávi tohto roku ďalší starobylý kláštor v srdci Pohronia – kláštor Hronský Beňadik, ktorému venujeme tento článok. Mladším oslávencom je aj kláštor v Bzovíku. Má len úctyhodných 890 rokov. Nielen v dejinách má kláštor Hronský Beňadik svoj cveng. Je nielen významnou národnou kultúrnou pamiatkou, ale aj miestom s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Od svojho založenia v roku 1075 prešiel mnohými prestavbami a zmenami, ktoré ho formovali do podoby, akú poznáme dnes. Jeho strategická poloha, architektonické skvosty a vzácne relikvie ho robia atraktívnym cieľom pre turistov a pútnikov z celého sveta. Po stáročia je významným pútnickým miestom. Jeho múry ukrývajú vzácnosť – relikviu Kristovej Krvi,
Je nielen miestom modlitby, ale aj vzdelanosti, pretože kláštory bývali už od čias stredoveku centrami vzdelanosti. Fungovali pri nich nielen kláštorné školy, ale aj pisárske dielne a mali aj bohaté knižnice. Niektoré kláštory získali aj výsadu stať sa hodnoverným miestom, a teda plniť funkcie inštitucionalizovaných verejných notárov. Hodnoverné miesta totiž nikde inde v Európe nenájdete, sú uhorským špecifikom. Ich európskymi pendantmi bývali v stredoveku i ranom novoveku totiž verejní notári. Jedným z nich bol aj Hronský Beňadik. Z ďalších spomeňme kláštor sv. Hypolita na nitrianskom Zobore, kapitula sv. Martina v Prešporku, Spišská kapitula, Kláštor pod Znievom či kláštory v Šahách, Jasove alebo Lelesi.
Vznikol takmer pred tisícročím
Jedná sa o druhý najstarší kláštorný komplex na Slovensku. Nachádza sa na výbežku Pohronského Inovca v obci Hronský Beňadik. Komplex tvorí majestátna bazilika, ktorá stojí na základoch staršej románskej trojloďovej stavby s dvoma vežami, ktorá zaberala strednú a južnú loď dnešného kostola a časť priľahlého krídla ambitu. Radí sa k najvýznamnejším gotickým stavbám Slovenska s kláštornými budovami a tiež unikátnymi pevnostnými prvkami na sakrálnej stavbe.
Pôvod kláštorného kostola v Hronskom Beňadiku siaha do 11. storočia, hoci súčasné budovy kláštorného komplexu vznikli až veľkou prestavbou v 14. storočí. Postaviť kláštor nechal len tri roky pred svojou smrťou niekdajší nitriansky vojvoda a neskorší uhorský kráľ Gejza I., ktorý súperil v postavení so svojím bratrancom Šalamúnom. Roku 1074 pri Mogyoróde došlo medzi nimi k rozhodujúcej bitke, z ktorej vyšiel ako víťaz Gejza a stal sa novým uhorským kráľom.
Od legendy k listine
Údajne za založením druhého najstaršieho konventu na území dnešného Slovenska stojí paranormálny zážitok kráľa Gejzu. Podľa jednej z legiend o založení kláštora sa mal kráľ Gejza pri poľovačke v údolí Hrona utáboriť pri rieke. A keď uvažoval o vojne so svojím protivníkom Šalamúnom, uzrel medzi strmými bralami rieky Hron akési mihotajúce sa čudesné svetielko. Keď sa k nemu dostal, uvidel prízrak – ako jeho bratranec a protivník Šalamún kľačí v hlbokom žiali. Tento pohľad tak ochromil Gejzu, že sa rozhodol na tom mieste postaviť kláštor sv. Benedikta.
Presnejšie a hodnovernejšie údaje nám však poskytuje jeho zakladacia listina, ktorú spomínaný kráľ Gejza vydal roku 1075. Síce treba skonštatovať, že vykazuje výrazne znaky manipulovania v podobe mierneho stupňa falšovania – interpolácie. Interpolácia označuje vyškriabanie originálneho textu v pergamenovej listine a dopísania textu, ktorý vyhovoval prijímateľovi listiny. Je veľmi pravdepodobné, že k jej falšovaniu došlo v priebehu 13. storočia. Interpolovaná bola obzvlášť tá časť, ktorá sa týkala metácii (vytyčovaní) hraníc majetkov kláštora. Pretože feudálom bývali aj kláštory (konventy) či prepošstvá. Opátstvo v Hronskom Svätom Beňadiku bolo jednou z najbohatších cirkevných inštitúcií v Uhorsku. Vlastnil majetky v Tekovskej, Nitrianskej, Ostrihomskej, Biharskej, Békešskej, Čongrádskej a Solnockej stolici. Kráľ udelil opátstvu právo vyberať mýto z dreva, prepravovaného po rieke Hron, ako aj mýto z prepravy tovaru po viacerých riekach mimo územia Slovenska a z niekoľkých uhorských trhov.
INZERCIA / článok pokračuje pod reklamou
To však nič nemení na fakte, že na základe tejto listiny môžeme predpokladať, že k rozhodnutiu vybudovať na tomto mieste kláštor dospel Gejza ešte pred svojím nástupom na trón. A to práve v časoch, keď bol nitrianskym údeľným vojvodom. Predpokladá sa na základe výskumov, že kostol mohol stáť už okolo roku 1064. Cieľom panovníka bola nielen kolonizácia dovtedy riedko osídlenej doliny Hrona, ale aj ďalšie budovanie cirkevných štruktúr na území Uhorska.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Srdcom komplexu je ale kostol. Stojí na základoch trojloďovej románskej baziliky. Dnešný taktiež trojloďový gotický chrám prestavali v rokoch 1346 – 1375, pričom môžeme povedať, že sa na tom významne podieľal kráľ Ľudovít I. Veľký. Monumentálna bazilika minor svätého Egídia sa však v júni 1881 stala obeťou požiaru a bola novogoticky upravená. O prestavbu, ktorá mala byť návratom k pôvodnej gotickej podobe kláštora a kostola sa na konci 19. storočia postarali Ferenc Storno a Otto Sztehló.
Vo vnútri kostola však môžeme dodnes obdivovať vynikajúcu kamenársku prácu. Výzdobe dominujú rastlinné ornamenty. Figurálne pásy zobrazujú rehoľníkov zhromaždených okolo Krista, biskupov a pisára s knihou. Pozoruhodná je aj freska zobrazujúca legendu o svätom Jurajovi. Pôvodný mobiliár sa ale na mieste nezachoval. Kompetentní rozhodli o premiestnení častí gotického mobiliáru do rôznych iných kostolov a do Ostrihomu.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Z pôvodného gotického mobiliáru môžeme v kostole dnes môžeme obdivovať iba tri sochy – sv. Benedikta, Scholastiky a Panny Márie a korpus Krista na Kríži s pohyblivými ramenami. Za zmienku stojí aj v múre zabudované pastofórium (miesto na uchovávanie premenenej Eucharistie v časoch pred Tridentským koncilom – pozn. aut.). Z čias románskej baziliky sa do dnešných dní zachovali dva predmety. Prvým je krstiteľnica z obyckého pieskovca, ktorú zdobia rezby. Druhou pamiatkou na románsky chrám je drevený kríž, ktorý visí na víťaznom oblúku klenby. Vzácnosťou chrámu je aj organ, ktorý do chrámu priniesli v roku 1714 a patrí k z najvzácnejším historickým nástrojom na Slovensku. Zaujímavou je aj neskoro baroková krstiteľnica z konca 18. storočia či krypta rodiny Koháryovcov s neskororenesančným mramorovým epitafom Štefana Koháryho z konca 17. storočia.
Hronský Beňadik bol nielen centrom viery, ale aj kultúry a práva
Už od počiatku svojej existencie sa komplex v Hronskom Beňadiku stal centrom stredovekej vzdelanosti, kultúry, inštitúciou verejného práva i miestom technického pokroku. Okrem duchovnej správy sa preslávil i ako významné centrum stredovekej kultúry a vzdelanosti. V tamojšom benediktínskom skriptóriu vznikol aj prvý latinský evanjeliár, ktorý je jednou z najstarších rukopisných pamiatok z nášho územia. Nitriansky kódex datujeme do roku 1083, čím táto liturgická kniha predbehla najstaršie listiny – tzv. Zoborské listiny sesterského konventu o viac než dve dekády.
Od stredoveku až do roku 1874 bol kláštor v Hronskom Beňadiku hodnoverným miestom, uhorským špecifikom. Inštitút má oporu v texte konfirmácie Zlatej buly Ondreja II. z roku 1231, ktorý západoeurópsky model verejných notárov do uhorskej verejno-právnej praxi inkarnoval v podobe hodnoverných miest. Do kompetencie kláštora ako verejno-právnej inštitúcie patrilo okrem duchovnej správy a vzdelávania aj činnosti súvisiace s kancelárskou (diplomatickou) produkciou. Vydávali, potvrdzovali a overovali dôležité listiny. Bývali hodnovernými svedkami právnych pokonaní, najmä pokiaľ šlo o súdne a majetkovoprávne záležitosti. Súčasne hodnoverné miesta a s nimi aj Hronský Beňadik slúžili aj ako archívy pre šľachtické či veľmožské rodiny.
Časy slávy aj krušné chvíle
Kláštor zažil i krušné chvíle. V roku 1530 bol počas osmanských bojov zničený a benediktíni z tohto miesta odišli. V časoch pretrvávajúcich osmanskej hrozby slúžil komplex ako vojenská pevnosť. Pribudol nový trakt a kostol prestavali na pevnosť. Došlo k zvýšeniu obvodového muriva a vybudované strieľne, hradby a bašty. Z tohto obdobia sa okrem toho zachoval i unikátny systém odsávania spálených plynov vznikajúcich pri streľbe, a tiež soška Madony, ktorá podľa legendy zastavila útočiace osmanské vojská zdvihnutím ruky.
Zvrat nastal až v roku 1664 v bitke pri Leviciach. V tejto pamätnej bitke Turci utŕžili porážku. Kresťanskému vojsku vtedy velil kapitán Štefan Koháry, ktorý v padol v bitke. Je pochovaný v krypte pod loďou kostola. V kostole sa dodnes nachádza jeho zástava, pod ktorou bojoval. Na zástave je nápis v latinčine: “Deus est protector meus” (Boh je môj obranca).
Obľúbené pútnické miesto otvorené pre verejnosť
Azda najsmutnejšou etapou v dejinách kláštora bolo obdobie po roku 1950, kedy ho po akciách K a R totalitná moc premenila na tábor pre rehoľné sestry z celého Slovenska. Od roku 1923 bol kláštor v správe saleziánov a po roku 1999 ho až do roku 2014 prevzala rehoľa pallotínov. Od roku 2015 je kláštor v správe Biskupského úradu v Nitre. Kláštorný komplex je dnes významnom kultúrnou pamiatkou a dôležitým pútnickým miestom. Ľudia z celého Slovenska, ale i z iných krajín, si sem pravidelne prichádzajú uctiť prevzácnu relikviu Kristovej krvi. Relikviu – kúsok starého plátna s kvapkami Kristovej krvi dostalo benediktínske opátstvo, dnes v správe pallotínov, ešte v roku 1483 od kráľa Mateja Korvína I., ktorý ju dostal pravdepodobne od pápeža Pavla II. ako poďakovanie za pomoc v boji proti Osmanom.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Bývalý benediktínky kláštor v Hronskom Beňadiku je jednou z najkrajších a najimpozantnejších pamiatok Banskobystrického kraja. Týči sa na slanom brale, nad obcou Hronský Beňadik, takže vám určite padne do oka. Táto národná kultúrna pamiatka reprezentuje ojedinelé spojenie sakrálnych a fortifikačných elementov. Zároveň tu môže návštevník obdivovať krásu gotiky, renesancie, ale i baroka. Navštíviť toto miesto môžete hlavne v časoch hlavných pútí, ale aj ako miesto oddychu a poznania. Kláštor je v stanovených otváracích hodinách sprístupnený širokej turistickej verejnosti.
Obnova pokračuje
Navyše, komplex sa za posledné roky čoraz viac otvára pre turistov. Nitrianske biskupstvo pristupuje k jeho obnove a otvorilo atraktívne expozície. V budove sýpky sa nachádzajú expozície z histórie kláštora a zaujímavá je tiež expozícia opátskeho krídla. Expozícia pod názvom Mníšsky život podľa reguly sv. Benedikta ponúka možnosť nahliadnuť do života mníchov niektorých rádov, ktorí žijú podľa pravidiel reguly sv. Benedikta. Atraktívne je však i skriptórium.
Zvlášť deti sa tu môžu vcítiť do kože stredovekého mnícha a začrieť do tajov prepisovania listín použitím stredovekej techniky brkom a atramentom. Povinnou zástavkou je infocentrum a nechýba ani zázemie v podobe kláštornej čajovni. Navštíviť ho možno najlepšie cez víkendy a v lete takmer každý deň.
K oslave prispela aj Národná banka Slovenska
Pri príležitosti 950. výročia založenia kláštora v Hronskom Beňadiku vyšla strieborná minca. Len včera, 17. marca 2025 začala Národná banka Slovenska predávať striebornú zberateľskú euromincu v nominálnej hodnote 10 eur „Benediktínske opátstvo v Hronskom Beňadiku – 950. výročie založenia“. Predaj strieborných zberateľských euromincí je zabezpečovaný výlučne prostredníctvom zmluvných partnerov Národnej banky Slovenska, ktorí sú uvedení na internetovej stránke Národnej banky Slovenska.
Autorom výtvarného návrhu striebornej zberateľskej euromince v nominálnej hodnote 10 eur vydávanej k 950. výročiu založenia benediktínskeho opátstva v Hronskom Beňadiku je Tomáš Lamač, DiS. Uvedené zberateľské euromince sú vyrobené v bežnom vyhotovení a vo vyhotovení proof.
V roku 2025 neoslavuje len Hronský Beňadik. K jubilantom patrí aj Zobor či Bzovík
Ako sme si už v úvode článku povedali, v tomto roku oslavujú aj ďalšie kláštory. Na území Slovenska zohrali benediktínske kláštory významnú úlohu v náboženskom, verejnoprávnom a kultúrnom živote. Medzi najvýznamnejšie patria kláštory v Zobore, Bzovíku, ale aj Hronský Beňadik.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Svoje výročie majú v tomto roku Zoborský konvent i Bzovický kláštor. Podľa istej teórie už v roku 880 vznikol najstarší kláštor sv. Hipolyta na nitrianskom Zobore. Výročiu najstaršieho kláštora na našom území, ktorí založili benediktíni na kopci Zobor, sa budeme špeciálne venovať v roku 2026, kedy uplynie 915 rokov od vydania prvej zoborskej listiny, ktorou bola existencia kláštora sv. Hypolita v Nitre písomne doložená. Dnes je už len prvkom kultúrnej krajiny. Mladším oslávencom je kláštor v Bzovíku. Má len úctyhodných 890 rokov. Jeho prvá písomná zmienka pochádza z roku 1135. Objekt vznikol pôvodne ako benediktínsky kláštor zasvätený prvému uhorskému kráľovi Štefanovi. Románsky dvojvežový kostol, ku ktorému pribudla neskôr po dostavbách kláštorná budova, bol jednou z našich najvýznamnejších románskych stavebných pamiatok. O ňom snáď niekedy neskôr.
—
Foto: Filmové miesta, Farnosť Hronský Beňadik
Zdroj: Farnosť a kláštor Hronský Beňadik, Obec Hronský Beňadik, Národná banka Slovenska, Región Gron, Kultúrne cesty, Slovakia travel, Via benedictina
*** Reupload grafiky: 2025-12-31 (teva)
