Vydajte sa za Rimanmi do SNM na archeologicko-historickú výstavu o dejinách územia Slovenska v 1. až 4. storočí. Výstava Rimania a Slovensko oboznamuje návštevníkov s výskumom rímskej doby na Slovensku. Nechýbajú na nej ani raritné či vzácne exponáty. Nájdete ju v Slovenskom národnom múzeu – Historickom múzeu, v Rytierskej sále Bratislavského hradu do 30.6.2022.
Výstava Rimania a Slovensko je jedným z hlavných tipov redakcie pre milovníkov histórie. Zdôrazňuje význam rímskej doby na území Slovenska. Slovensko sa vtedy nachádzalo v susedstve Rímskej ríše a z malej časti bolo jej priamou súčasťou. Ako priestor na hranici bolo pozoruhodným stretom dvoch odlišných kultúr – rímskej a germánskej. Pojednáva o období, keď antickí autori písali o oblasti dnešného Slovenska a naše územie sa dostalo na pole významných politických udalostí – ako napr. tzv. markomanské vojny. Nielen o tom hovorí výstava. V 5-ich okruhoch oboznamuje návštevníkov prostredníctvom exponátov i vzácnych a raritných predmetov s výskumom rímskej doby na Slovensku.
Rimania a ich stopy
Strategická poloha dnešnej Bratislavy na križovatke Jantárovej a Podunajskej cesty hrala dôležitú úlohu pri rozširovaní Rímskej ríše. Rímske légie pod vedením cisára Tibéria po prvý raz vstúpili na územie Slovenska, aby zaútočili na náčelníka germánskych kmeňov Marobuda. Vnútorné rozpory v Marobudovej ríši viedli okolo roku 19 k jeho pádu. Rimania vojenské družiny potom presídlili na ľavý breh Dunaja medzi Moravu a Váh a za kráľa im ustanovili Vannia. Centrum vazalského Vanniovho kráľovstva bolo na juhozápadnom Slovensku. Aké stopy zanechali Rimania na Slovensku?
Limes Romanus
Rimania rozlišovali dva hlavné typy vojenských jednotiek: légie a auxílie. Légie mali okolo 6000 mužov a tzv. auxílie boli pomocné zbory. Pozdĺž vonkajších hraníc Rímskej ríše s Barbaricom, známych ako Limes Romanus, vybudovali po roku 93 po Kr. rímske tábory ako sídla štyroch légií: Vindobona (Viedeň), Carnuntum (Deutsch Altenburg – Petronell), Brigetio (Szony na juhovýchod od Komárna na pravom brehu Dunaja) a Aquincum (Starý Budín). Centrum rímskej vojenskej a územnej organizácie bolo Carnuntum (Petronell-Carnuntum v Dolnom Rakúsku). V tejto najvýznamnejšej rímskej pevnosti na strednom Dunaji, sídlili XIII. a XIV. légia a bola tiež prístavom flaviovského vojenského loďstva. Celá rímska hranica – Limes Romanus – slúžila aj ako prostriedok na nepretržitú výmenu civilizačných vymožeností jednej i druhej strany. Vzájomné vplyvy sa prejavovali ešte dlho po zániku rímskej nadvlády v Panónii.
Rimania a Gerulata
Medzi základným tábormi vznikali vo vzdialenosti 30-40 km pomocné tábory, predsunuté opevnenia. Patril k nim i vojenský tábor Gerulata v Bratislave-Rusovciach. V ňom slúžili rôzne pomocné zbory (auxilie).
Z náhrobných kameňov nájdených v Gerulate poznáme aj niekoľko mien príslušníkov tejto jednotky. Istý Flaviu Attius tu slúžil ako trubač signalista (bucinator), Marius Firmus bol veliteľom (prefectus) jednotky. Mená vojenských dôstojníkov, ktorí prišli z posádok Dácie, Trákie a Ilýrie na nájdených náhrobných kameňov svedčia o jednom. Že šlo o jeden z najvýznamnejších dunajských brodov na území Bratislavy.
Votívne oltáre s nápismi a náhrobky informujú o konkrétnych ľuďoch žijúcich v Gerulate. V nápise sa uvádzalo meno, pôvod, vojenská hodnosť, civilné zamestnanie, vek zosnulého, meno zhotoviteľa nápisu a božstvo, ktorému nápis venovali. Začiatkom 5. storočia rímsky vojenský tábor Gerulata nevydržal tlak barbarských germánskych národov a postupne zanikol.
V bratislavskej Dúbravke postavili villu rustica
Na hradnom kopci Pajštún, v Borinke, sa našli základy rímskej strážnej veže. V neďalekej Stupave to bol opevnený areál rímskych stavieb na štvorcovom pôdoryse a v Devíne základy strážnej stanice. Rimania v 3. storočí postavili v Bratislave-Dúbravke na lokalite Veľká lúka civilnú usadlosť typu villa rustica. Zachovali sa z nej základy štvoruholníkového pôdorysu s tromi nepravidelne rozloženými apsidami a troma nerovnakými vnútornými priestormi. Zvyšky rímskych vojenských a civilných stavieb sa našli aj na Dievčom Hrade pri Komárne (Celemantia), v Milanovcach i v Cíferi. Predpokladá sa tiež existencia rímskej stanice pri Štúrove.
Vinice a víno od Rimanov
Rimania priniesli na územie Bratislavy vinič a naučili tunajšie obyvateľstvo dopestovať kvalitné víno. Správu o tom zaznamenal rímsky historik Aurelius Victor Sextus. Ten bol v 4. stor. miestodržiteľom v Panónii. Vo svojom diele Caesares, ktoré obsahuje životopisy rímskych cisárov od Augusta do roku 360, o rímskom cisárovi Probovi píše: „Tak ako Hanibal prikázal légiám, ktorých nečinnosť považoval za nebezpečnú štátu, aby mnohé miesta Afriky vysadili olivami, i on tým istým spôsobom vysadil Gáliu, Panóniu a vŕšky Moezie vinohradmi.“
Výstava Rimania a Slovensko plná rarít
Poukazuje na život v rímskej provincii Panónia na príklade Bratislavy. Ťažiskom je Dunaj ako hranica. V jej úvodnej časti návštevníka zaujme interaktívna mapa. Je pozoruhodná toponymom Gerulatis, tábora na území dnešných bratislavských Rusoviec. K raritným predmetom výstavy patrí lanx. Asi 2 000 rokov starý strieborný podnos s priemerom skoro pol metra s bohatou reliéfnou výzdobou. Je Krakovian-Stráží a na výstavu ho zapožičalo Hornonitrianske múzeum v Prievidzi. Návštevníka zaujme aj amfora s maľovaným „reklamným nápisom“, či rímska skladacia stolička. Z hrobov rímskeho tábora Gerulata sú vystavené rímske šperky, keramika i sklenené nádobky.
Vzácna minca Rex Qvadis Datvs
Návštevníci uvidia aj komplexné inventáre hrobov 5 a 6 zo Zohora vrátane masívneho zlatého náramku. Ale aj unikátnu alabastrovú urnu z Očkova. Tieto vypovedajú o nadštandardných vzťahoch Rimanov so susednými Germánmi (Kvádmi). Po prvýkrát predstavujú zo zahraničia zapožičanú vzácnu mincu s nápisom Rex Qvadis Datvs. Minca dokazuje, že cisár Antoninus Pius dosadil Kvádom kráľa, meno ktorého zostáva zatiaľ neznáme. Nadšenci numizmatiky sa iste potešia najväčšiemu rímskemu pokladu. Obsahuje 1 056 mincí a objavili ich vo Vyškovciach nad Ipľom.
Zdroj: Múzeum mesta Bratislavy, SNM – Historické múzeum
5 thoughts on “Za Rimanmi na výstavu Rimania a Slovensko”
Comments are closed.