Victor Hugo: velikán literatúry, ktorý ovládol film i svet hudby

Portrét Victora Huga / Victor Hugo

Victor Hugo (1802 – 1885) patril medzi najvýznamnejších francúzskych autorov všetkých čias. Bol básnikom, prozaikom, dramatikom, cestopiscom i esejistom, ktorého meno počul každý z nás. Zároveň patril k vedúcim predstaviteľom vrcholného francúzskeho romantizmu. Neovplyvnil len literatúru a divadlo, ale aj filmovú a televíznu tvorbu, hudbu či svet hudobného divadla.

Tento rok si svet pripomína 220. výročie narodenia jedného z najslávnejších autorov všetkých čias. Patrí do panteónu literárnych velikánov ako napríklad Dante Alighieri, Francesco Petrarca, William Shakespeare, Johann Wolfgang von Goethe, Alexander Dumas, Alexander S. Puškin, Lev Nikolajevič Tolstoj, Ernest Hemingway, či Umberto Eco. Victor Hugo (1802 – 1885) písal poéziu, romány i divadelné hry. Neopomínal ani politické komentáre, eseje či cestopisy. Slávny románopisec napísal nesmrteľné príbehy ako Chrám Matky Božej v Paríži (1831), Bedári (1865), Kráľ sa zabáva (1832) alebo Ruy Blass (1838). Dostal sa dokonca aj na index zakázaných kníh ale zabezpečil si tiež isté miesto v učebných osnovách škôl. Jeho diela patria k vyhľadávaným knižným titulom. Doposiaľ sa jeho hry hrávajú, hoci nie až tak často. Podľa nich sa natočili animované filmy, hrané filmy a miniseriály. Viaceré jeho romány a tiež aj hry dostali nielen filmovú podobu, ale aj muzikálový či operný šat. Stali sa tak klenotmi hudobnej literatúry, svetových i slovenských divadiel či svetovej kinematografie.

Victor Hugo, otec vrcholného romantizmu

Bol zakladateľom, teoretikom i praktikom francúzskeho vrcholného romantizmu. Svojou tvorbou ďaleko presiahol rámec každej literárnej školy. Práve s jemu vlastnými umeleckými princípmi revolučného romantizmu sa zaslúžil o obnovu francúzskej poézie 19. storočia. Jeho dielo je však aj predzvesťou moderných básnických snáh. Je zložité, má rozličné, často až navzájom si odporujúce vrstvy. V jeho dielach sa odrážajú najkrajšie francúzske humanistické tradície, ako aj celý historický proces, ktorým prechádzala francúzska spoločnosť 19. storočia. Hoci písal klasicistické básne a romantické drámy, vo svojich dielach premiešal aj postupy čierneho románu so zásadami kritického realizmu. Vo svojej tvorbe spojoval snové, filozofické, politické a lyrické oblasti. Miešal tragickosť s komickosťou, krásu so škaredosťou, vznešenosť s grotesknosťou. Pritom všetkom ako humanista sa nadčasovo dotýkal mnohých sociálnych problémov sveta. Postavy nevidel staticky či čierno-bielo, ale o tom sa viac dozviete v článku nášho redaktora Pavla BlahaTU.

A to sa dostal aj do indexu zakázaných kníh

Písal tiež poéziu lyrickú, epickú, milostnú i satirickú, kde prekvapuje dokonalosťou veršovanej formy, farbami obrazov a znázorňovania nálad.  K najvýznamnejším autorovým poetickým dielam patria známe zbierky básne Ódy a balady, Jesenné lístie, Spevy súmraku, Tresty či Kontemplácie. Napísal tiež básnický cyklus Legenda vekov. Slávnym sa stal najmä vďaka románom Chrám Matky Božej v Paríži, Deväťdesiattri, Muž, ktorý sa smeje, Robotníci a Bedári. Dvojica jeho diel – známe romány Chrám Matky Božej v Paríži a Bedári sa dokonca dostali do indexu zakázaných kníh.

Victor Hugo
Portrét Victora Huga od Léona Bonnata z roku 1879. Zdroj: Wikimedia

Človek rôznych názorov

Victor Hugo sa narodil 26. februára 1802 v meste Besançon vo Francúzsku ako syn generála Napoleonovej armády. Vďaka výchove matky sa stal presvedčeným rímskym katolíkom a prívržencom monarchie. Názory na politiku a dianie v spoločnosti boli vo vtedajšom Francúzsku nejednotné, a to aj v samotnej rodine Hugovcov. Dennodenné konflikty postupne budovali aj politické názory a istú rozpoltenosť v názoroch literárneho velikána. Bol človekom rôznych, sčasti rozporuplných názorov. Na počiatku stála výchova v duchu monarchizmu a rímskeho katolicizmu, pričom bol v rodine účastníkom názorových konfliktov. No napriek tomu obdivoval Napoleona, zastával liberálne názory a neskôr patril k republikánom. Pre odpor k cisárovi Napoleonovi III. musel žiť 18 rokov v exile. 

Úspešný mladý básnik zbieral úspechy, debutoval ako 20-ročný

Prvé literárne úspechy zaznamenal Victor Hugo už vo veku 15 rokov. So svojimi básňami sa zúčastňoval  na rôznych autorských súťažiach, odkiaľ si vždy odnášal triumf. Veď len do dvadsiatky vydal dve zbierky básní, a dokonca si za ne vyslúžil kráľovskú penziu od Ľudovíta XVIII. V roku 1822 debutoval zbierkou Odes et poésies diverses (Ódy a rozličné básne). Medzníkom v umeleckom a ideovom vývine Victora Huga bol rok 1827, kedy sa hlavne divadelnou hrou Cromwell prihlásil k romantizmu. Práve dramatická tvorba sa mu zdala najvhodnejším literárnym druhom na šírenie pokrokových liberalistických ideí. Tie vtkal do svojich hier Le roi s’amuse (Kráľ sa zabáva, 1832), Lucrece Borgia (Lucrézia Borgia, 1833), Marie Tudor (Mária Tudorová, 1833), Angelo (Angelo, tyran padovský, 1835) a najmä do svojej najlepšej hry Ruy Blass (1838).

Vrcholné romány napísal v exile

V polovici 50. rokov 19. storočia sa spisovateľ viac venoval politike v intenciách liberálnej monarchie Ľudovíta Filipa. Po roku 1848 presedlal k republikánom. Stal sa poslancom ústavodarného aj zákonodarného zhromaždenia. Po prevrate v roku 1851 ako jeden z najnekompromisnejších odporcov Napoleona III. odišiel do exilu do Belgicka. Neskôr odišiel na britské ostrovy Jersey a Guernesey, kde sa v rokoch 1855 – 1870 venoval literárnej činnosti. Práve v exile napísal svoje vrcholné romány Les Misérables (Bedári, 1865), Les Travailleurs de la mer (Robotníci mora, 1866) a L’Homme qui rit (Človek, ktorý sa smeje, 1869). Písal tiež politicko-satirickú poéziu, intímnu a prírodnú lyriku. Z poetickej tvorby Victora spomeňme zbierky Ódy a balady (1826), Tresty (1853), Piesne ulíc a lesov (1865) či Zvrchovaný súcit (1879). Viaceré jeho filozofické básne napísané v tomto období vyšli až na konci jeho života.

Návrat do politiky

Po páde Napoleona sa po 18 rokov trvajúcom exile vrátil do Francúzska. Opäť si ako poslanec zasadol do poslaneckých lavíc národného zhromaždenia. Neskôr sa stal aj senátorom, kedy presadzoval ideu liberálneho demokratizmu a humanizmu. V rokoch 1870-1885 vydal román Quatre-vingt-treize (Deväťdesiattri), filozofické básne Le Pape (Pápež) a najmä zbierku poézie Les Quatre vents d’esprit (Štyri vetry ducha). Victor Hugo zomrel 22. mája 1885 v Paríži ako 83-ročný. Deň jeho smrti sa stal dňom francúzskeho národného smútku.

Victor Hugo dobyl strieborné plátna, divadlá i svet hudby

Romány a hry Victora Huga sa radia do zlatého fondu svetovej literatúry. Dodnes patria k vyhľadávaným dielam čitateľov, filmárskych a divadelných tvorcov či divákov. Mnohé z nich sa adaptovali na strieborné plátno dokonca aj viac ráz, v podobe krátkych i celovečerných filmov či miniseriálov a animákov, čím ich tvorcovia priblížili deťom i mladému publiku. Viaceré sa dostali i na divadelné dosky, a to aj v úpravách pre balet, operu či muzikál. Victor Hugo ako legendárny dramatik napísal divadelné hry, ktoré sa hrávajú dodnes. Spomeňme z nich drámy Cromwell, Kráľ sa zabáva, Ruy Blas či Hernani.

Zvučný román sa dostal na index zakázaných kníh a aj na strieborné plátno

V románovej tvorbe velikána Victora Huga je bez pochýb najzvučnejším titulom dielo Notre Dame de Paris (Chrám Matky Božej v Paríži alebo Zvonár u Matky Božej v Paríži, 1831). Román zožal obrovský úspech, okamžite ho prekladali do európskych jazykov. Do Paríža začali prúdiť davy turistov, všetci chceli na vlastné oči vidieť miesta opisované v slávnom diele. Chrám Matky Božej v Paríži sa dostal aj na strieborné plátno. Sfilmovali ho takmer 20-krát. Viac ráz z toho uzrel podobu animovaného filmu pre deti a mladé publikum.

Od animákov cez krátke filmy až po celovečerné snímky

Ako to bolo s hranými verziami? Prvý raz ho sfilmovali už začiatkom 20. storočia. Bol to francúzsky krátky nemý film Esmeralda, ktorý v roku 1905 zrežíroval Victorin-Hippolyte Jasset.  V priebehu rokov 1911 až 1923 uzrel filmovú podobu ako krátky nemý film pod názvami Esmeralda, Notre-Dame de Paris, The Darling of Paris či The Hunchback of Notre Dame celkom štyrikrát. Prvou snímkou, ktorá stojí za povšimnutie, je americký film Zvonár u Matky Božej (The Hunchback of Notre Dame) z roku 1939 režiséra Williama Dieterla. V hlavných úlohách sa ako Quasimodo predstavil Charles LaughtonMaureen O’Harová ako Esmeralda.

Známa je snímka Zvonár u Matky Božej z roku 1956, v ktorej hlavné postavy stvárnili hviezdy strieborného plátna Gina Lollobrigida a Anthony Quinn. Jedným z najvydarenejších je americký film Zvonár režiséra Petra Medaka z roku 1997. Hlavné úlohy Quassimoda a Esmeraldy tu stvárnili Mandy Patinkin a Salma Hayek. 

Aj Bedári dobyli svet filmu

K najznámejším literárnym počinom 19. storočia sa zaradil i Hugov román Les Misérables (Bedári, 1865), ktorý dodnes patrí k najčítanejším Hugovým dielam, Autor sa pri písaní inšpiroval viacerými skutočnými osobami a udalosťami. Vytvoril tak dielo, v ktorom sa stretli prvky romantizmu s realizmom, psychologickým románom so sociálnymi témami. Svetoznámy román bol viackrát prenesený na filmové plátno.  V rovnomennej filmovej snímke z roku 1958 stvárnil hlavnú postavu Jeana Valjeana legendárny francúzsky herec Jean Gabin. O 24 rokov neskôr sa jej s veľkým úspechom zhostil Lino Ventura. A zahral si ju aj Gerard Depardieu v známom televíznom seriáli z roku 2000. Román Bedári sa dočkal filmového spracovania aj v roku 2012, kedy hlavnú postavu stvárnil austrálsky herec Hugh Jackman.

Victor Hugo miloval hudbu, inšpiroval skladateľov a dobyl aj svet hudby

Victor Hugo bol veľkým milovníkom hudby, pričom obdivoval skladateľov Christopha Willibalda  Glucka a Carla Mariu von Webera. Napríklad v slávnych Bedároch sa zmieňuje o zbore lovcov z Weberovej opery Euryanthe a označuje ho za „možno najkrajší kúsok hudby, aký bol kedy skomponovaný“. Veľmi obľuboval aj Ludwiga van Beethovena, ďalej skladateľov 16. a 17. storočia Giovanniho Palestrinu a Claudia Monteverdiho. Medzi jeho priateľmi by ste našli aj skladateľov. Boli to skladatelia Hector Berlioz a Franz Liszt.

Inšpiroval cez tisíc hudobných kompozícií, opier, muzikálov i baletov

Sám Victor Hugo, jeho drámy i najslávnejšie romány BedáriZvonár u Matky Božej v Paríži sa stali inšpiráciou pre viacerých hudobných skladateľov. Spomeňme z nich mená ako Giovanni Bottesini, Jules  Massenet, Giovanni  Pacini, Alexandr  Dargomyžskij, Amilcare  Ponchielli, Arthur  Goring Thomas, Franz  Schmidt, Filippo  Marchetti, Michal Wiliam Balfe, Antônio Carlos Gomes, David Alagna a ďalší.  Svojho zhudobnenia sa dočkali nielen divadelné hry, ale ďalšie Hugove diela, a to vrátane poézie. Podľa odhadov vzniklo viac než 1000 hudobných kompozícií inšpirovaných Hugom. Z nich je viac než 100 opier a dva muzikály. Podľa Hugových literárnych predlôh napísali svoje opery viacerí skladatelia.

Zvonár Quassimodo s Esmeraldou i Bedári sa dostali aj na divadelné dosky

Legendárne Hugove romány – Chrám Matky Božej v Paríži i Bedári sa stali predlohou viacerých opier, baletu i muzikálu. Tému Zvonára Quassimoda a Esmeraldy hudobne zvečnili Louise-Angélique  Bertinová, Alberto Mazzucato, Alexandr Dargomyžskij či Arthur Goring Thomas. Prvé operné libreto s názvom La Esmeralda napísal už samotný Victor Hugo. Rovnomenná opera s Hugovým libretom uzrela svetlo sveta v roku 1836. Skomponovala ju priateľka Victora Huga, francúzska skladateľka Louise-Angélique Bertinová, ktorej dramatik svoje libreto venoval. Len o dva roky neskôr napísal ďalšiu opernú Esmeraldu taliansky skladateľ Alberto Mazzucato. Svoj balet na námet slávneho románu napísal v roku 1844 skladateľ Cesar Pugni. Operné spracovanie uzrela Esmeralda a Zvonár Matky Božej v Paríži ešte dva razy. V roku 1847 svoju Esmeraldu stvoril ruský skladateľ A.S. Dargomyžský a v roku 1883 aj anglický skladateľ Arthur Goring Thomas. 

Obľúbené muzikály

Balet na motívy legendárneho román napísal César Pugni. V roku 1998 uzrel svetlo sveta aj muzikál Zvonár u Matky Božej autorskej dvojice Riccardo Cocciante a Gilles Maheu. Americký Broadway uviedol ďalšiu adaptáciu s hudbou oscarového Alana Menkena a libretom Stephena Schwartza v roku 2015.

Podobne, aj Bedári sa divadelnej adaptácie dočkali v podobe rovnomenného muzikálu. Ten sa už vyše dve desaťročia teší veľkej popularite a dobýja svetové divadelné scény. Uviedli ho v 21 jazykoch. Mimochodom, legendárnych muzikálových Bedárov s hudbou Claude–Michela Schönberga a libretom Alaina Boublila, inšpirovaný slávou románovou predlohou z pera Victora Huga, uvádza Divadlo Nová scéna.

P.S. Najbližšie si muzikálovú legendu všetkých čias môžete vychutnať na Novej scéne20.9. a 28.10.2022. Vstupenky na Bedárov zakúpite TU.

Inšpiroval Verdiho i Donizettiho, tí s jeho námetom stvorili klenoty hudobnej literatúry

Najviac inšpiroval Victor Hugo snáď skladateľa Giuseppe Verdiho, ktorý sa náklonnosťou k jeho dielam netajil. Ten Hugove hry HernaniKráľ sa zabáva prostredníctvom libreta Francesca Maria Piaveho obliekol do operného šatu. Práve hra Kráľ sa zabáva sa stala predlohou jednej z triády Verdiho najslávnejších a svetovo najčastejšie uvádzaných opier – opery Rigoletto. Verdiho libretista však dej presunul do Mantovy na dvor tamojšieho vojvodou. Mimochodom, opernú podobu získala aj ďalšia Hugova dráma – Lucrezia Borgia, podľa ktorej Gaetano Donizetti skomponoval rovnomennú operu. V nej napríklad na doskách Bavorskej štátnej opery excelovala naša a svetová Edita Gruberová.

Melodráma Angelo dobyla svet opery až šesťkrát

Viacerých zhudobnení sa dočkala aj melodráma Angelo, tyran padovský plná tajomnosti, hrôz, intríg a vrážd, známa aj zo strieborného plátna. Podľa tejto hry napísali svoju operu celkom šiesti skladatelia. Prvým bol taliansky skladateľ Saverio Mercadante s operou Il giuramento (1837, Prísaha). V roku 1876 na ten istý námet tú svoju napísal ďalší taliansky skladateľ Amilcare Ponchielli. Jeho operu poznáme pod názvom La Gioconda a uvádza ju banskobystrická Štátna opera.

Tretiu operu v tom istom roku pod názvom Angelo napísal ruský skladateľ César Cui. Opernú verziu melodrámy Angelo, tyran padovský skomponovali tiež Antonio Carlos Gomes pod názvom Fosca (1874) a Alfredo Catalani s titulom Dejanice (1883). Nateraz poslednú operu inšpirovanú touto drámou napísal francúzsky skladateľ Alfred Bruneau v roku 1928, a to operu Angelo, tyran de Padoue.

Okrem filmov, opier, muzikálov a baletov inšpiroval Victor Hugo aj burlesku

Hugovou hrou Ernani (Hernani) sa vo svojich operách inšpirovali traja talianski Vincenzo Gabussi, Alberto Mazzucato či Giuseppe Verdi a  francúzsky skladateľ Henri Hirschman. Operný šat dostala aj romantická veršovaná tragédia Marion de Lorme. Opery Marion Delorme skomponovali Giovanni Bottesini i Amilcare  Ponchielli. Hudobnú – opernú adaptáciu získala aj dramatikova hra Maria Tudorovna. Prvou bola v roku 1843 talianska opera Maria, regina d’Inghilterra skladateľa Giovanniho Paciniho. Na hre stojí aj libreto anglickej opery Michaela Williama Balfeho The Armourer of Nantes z roku 1863. Do tretice hru Máriu Tudor zhudobnil v roku 1879 brazílsky skladateľ Antonio Carlos Gomes.

Niekoľko adaptácií tak vo svete filmu, ako aj v hudbe uzrela aj hra Ruy Blass. Jednou z tých filmových je tiež známa komédia Rozmary mocných (La Folie des grandeurs, 1971) v hlavných úlohách s Louisom de Funès a Yvesom Montandom. Svoju rovnomennú operu v roku 1869 napísal taliansky skladateľ Filippo Marchetti. Ruy Blas vo svete hudby prerazil aj ako burleska, ktorú skomponoval britský skladateľ Mexer Lutz. Hru Posledný deň odsúdenca zhudobnil v roku 2007 ako operu David Alagna.

Zdroj foto a video: Wikimedia, Youtube

4 thoughts on “Victor Hugo: velikán literatúry, ktorý ovládol film i svet hudby

Comments are closed.

Kam za kultúrou? TOTO sú TOP tipy na podujatia v týždni po Veľkej noci (14/2024)
Culture Divadlo Eventy Hudba Kam za kultúrou News Osobnosti PR

Kam za kultúrou? TOTO sú TOP tipy na podujatia v týždni po Veľkej noci (14/2024)

Kam za kultúrou pokračuje 14. vydaním v roku 2024. Pozrieme sa na jedinečné vystúpenia s exkluzívnymi účinkujúcimi a zavítame aj na podujatia s dozvukmi Veľkej noci.

Read More
Fenix 2024
Architektúra Community Culture História News PR Výtvarné umenie

Súťaž Fénix vrcholí. Rozhodnite, kto tentoraz získa ocenenie Nadácie SPP

Verejnosť môže opäť rozhodnúť, kto získa ocenenie Fénix – Cena Nadácie SPP. Hlasovanie za najkrajšiu obnovenú kultúrnu pamiatku je v plnom prúde.

Read More
Zita – cisárovná v tieni Sisi
Community Culture História Lifestyle Osobnosti Udalosti Výročia

Zita – cisárovná v tieni Sisi

Svetové média pred 35 rokmi informovali o úmrtí poslednej rakúskej cisárovnej, uhorskej a českej kráľovnej. Aká bola Zita Bourbon-Parmská?

Read More
Translate »