Prezident SR Peter Pellegrini po prvý raz vo svojej funkcii udelil štátne vyznamenania. Na pôde bratislavskej Reduty ním ocenil ním osemnásť osobnosti.Zz toho 8 z nich je prepožičaných in memoriam. Medzi laureátmi sú hrdinovia SNP, vedci aj umelci. Devätnástou osobnosťou mala byť herečka Zdena Studenková, ktorá ho však vzhľadom na aktuálnu situáciu v kultúre odmietla.

Tak ako po minulé roky i tento si na pôde Slovenskej filharmónii v januári prevzali ocenení udelené vyznamenanie. Prezident SR Peter Pellegrini prepožičal štátne vyznamenania po prvý raz v úrade hlavy štátu. Stalo sa tak tomu 11. januára 2025 pri príležitosti 32. výročia vzniku Slovenskej republiky. Vyznamenal osemnástku osobností kultúrneho, vedeckého, športového a iných odvetví spoločenského života, ktorí svojimi činmi a prácou prispeli k šíreniu dobrého mena Slovenska. Všetkým oceneným poďakoval vo svojom mene i v mene celej slovenskej verejnosti.

„Pri pripomenutí si výročí vzniku Slovenskej republiky a udeľovaní štátnych vyznamenaní musíme nachádzať spoločné hodnotové znaky. Sú nimi hrdosť na vlastný národ, láska k svojej vlasti, oddanosť k svojmu povolaniu, odbornosť a prejavenie tej najväčšej profesionality, rešpekt k vlastnej kultúre, obetavosť a pomoc iným,“ povedal v príhovore Petra Pellegrini.

Hlava štátu konštatovala, že ocenenie patrí do rúk tým, ktorí svojimi činmi, prácou a morálnymi kvalitami prispeli k rozvoju našej vlasti a k šíreniu dobrého mena Slovenska vo svete. „Bez veľkých slov, či bombastických reklám potvrdzujú a zároveň vytvárajú každý deň tvorivú identitu národa. Sú to ľudia, ktorí sa na nás neusmievajú z titulných strán bulvárnych médií, nečítame o nich na sociálnych sieťach,“ zdôraznil prezident vo svojom prejave pred stovkami hostí v sviatočne naladených priestoroch bratislavskej Reduty.

Štátne vyznamenania

Prezident občanom Slovenskej republiky s výrazným prínosom prepožičiava Rad Ľudovíta Štúra, ktorý má dva druhy – občiansky a vojenský a každý z nich má tri triedy. Prepožičiava sa pri príležitosti výročia schválenia Ústavy Slovenskej republiky občanom Slovenskej republiky a výnimočne aj vojenským útvarom.

Titulom k jeho „udeleniu“ bývajú mimoriadne zásluhy o demokraciu a ľudské práva, obranu a bezpečnosť Slovenskej republiky alebo za mimoriadne významné zásluhy v oblasti politiky, riadenia a správy štátu, rozvoja národného hospodárstva, vedy a techniky, kultúry, umenia, školstva či športu. Prepožičiava sa aj za mimoriadne významné šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí. Prezident okrem Radu Ľudovíta Štúra udeľuje aj Pribinov kríž. Pribinov kríž sa udeľuje občanom Slovenska, ktorí sa významne zaslúžili o hospodársky, sociálny alebo kultúrny rozvoj Slovenska. Tiež má tri triedy, z ktorých najvyššia je I. trieda.

Osemnásť osobností

Prezident Peter Pellegrini vyzdvihol prínos osemnástky vyznamenaných. Sú medzi nimi vedci, umelci aj hrdinovia SNP. Ocenil mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu. Vojenský druh Radu Ľudovíta Štúra získali in memoriam účastníci Slovenského národného povstania. Rad Ľudovíta Štúra II. triedy získal in memoriam účastník SNP Karol Kuna a Rad Ľudovíta Štúra I. triedy zase Karol Peknik. Karola Peknika ocenil in memoriam za mimoriadne zásluhy o obranu a bezpečnosť Slovenskej republiky.

Väčšina získala občiansky druh Radu Ľudovíta Štúra

Prezident Peter Pellegrini ocenil počas sobotňajšieho večera in memoriam aj protifašistického bojovníka Živodara Tvarožka občianskym druhom Radu Ľudovíta Štúra II. triedy. K oceneným sobnostiam in memoriam patrí Anna Bergerová, účastníčka SNP. Získala štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, občiansky druh za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu.

Občiansky druh štátneho vyznamenania Radu Ľudovíta Štúra I. triedy získala aj protifašistická bojovníčka Margita Kocková. Prezident Radom Ľudovíta Štúra II. triedy občianskeho druhu ocenil aj protikomunistického bojovníka Petra Murdzu. Vyzdvihol jeho zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu.

Ocenení sú aj vedci

Nechýbali ani vyznamenania občianskeho druhu z titulu mimoriadnych zásluh o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti vedy a techniky. K ním patria matematik Anatolij Dvurečenskij, oftalmológ Zoltán Oláh či fyzička a geologička Lívia Ludhová. Poslednej dvojici menovaných prezident prepožičal Rad Ľudovíta Štúra navyše aj za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí. Za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí získal štátne vyznamenanie tiež ekonóm Juraj Sipko.

INZERCIA / Článok pokračuje pod reklamou

Medzi tohtoročných ocenených patrí napríklad aj Jana Pekarovičová, riaditeľka Letnej školy slovenského jazyka a kultúry Studia Academica Slovaca. Tej prezident SR prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy. Letná škola slovenského jazyka a kultúry Studia Academica Slovaca pod jej vedením každoročne ponúka cudzincom z celého sveta možnosť nielen zlepšiť si slovenčinu, ale tiež spoznať Slovensko a jeho kultúru.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Peter Pellegrini oceňoval aj mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti školstva či športu. Štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy si prevzal učiteľ matematiky a chémie Miroslav Kozák. Za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti športu získal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy in memoriam horolezec Jozef Psotka.

Štátne vyznamenania získali aj osobnosti z kultúry

Prezident Peter Pellegrini ocenil štátnymi vyznamenaniami – Radom Ľudovíta Štúra a Pribinovho kríža niekoľko osobností kultúrneho života za rozvoj kultúry, šírenie dobrého mena Slovenska i celoživotný prínos. K oceneným osobnostiam mala patriť aj herečka Zdena Studenková, ktorá ho však odmietla s ozhľadom na aktuálnu situáciu v kultúre.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Ocenenie za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v podobe Pribinovho kríža I. triedy získal in memoriam architekt, pamiatkar, pedagóg, archeológ Alfred Piffl (1907 – 1972). Na architektúru nazeral predovšetkým z pohľadu archeológa, pamiatkára a historika. Do verejného povedomia vstúpil najmä ako záchranca Bratislavského hradu a mnohých iných známych slovenských pamiatok.

Štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky získala renomovaná historička a vedecká pracovníčka Historického ústavu Slovenskej akadémie vied Eva Kowalská. Vo svojich výskumoch sa zaoberá cirkevnými a kultúrnymi dejinami raného novoveku. Je autorkou početných publikácií. Z jej pera pochádzajú knihy Evanjelické a. v. spoločenstvo v 18. storočí, či Na ďalekých cestách, v cudzích krajinách, o evanjelickom uhorskom exile v 17. storočí. Je tiež autorkou knihy Osvietenské školstvo (1771-1815) : nástroj vzdelania a disciplinizácie.

Štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky obdržal in memoriam etnológ Ján Michálek.

Naši a svetoví

Na záver sme si nechali dvojicu výnimočných osobností sveta kultúry. Tento rok si štátne vyznamenanie prevzala vynikajúca hlasová pedagogička Vlasta Hudecová a filmový a divadelný herec Juraj Kukura, ktorý je tiež riaditeľom bratislavského Divadla Aréna. Osobnosti, ktoré iste nemusíme nikomu predstavovať, ale predsa ich predstavíme.

Rodáčka z Moravského Lieskového Prof. Vlasta Hudecová sa hlasovej pedagogike venovala vyše dvadsať rokov. Z jej vyše 20-ročného pôsobenia na foniatrickej klinike a z praxe v náprave hlasových porúch vznikla štúdia, ktorá má slúžiť pre pedagógov a študentov VŠMU, prípadne konzervatórií pri odstraňovaní hlasových porúch a tiež pre poznanie anatómie a fyziológie hlasového ústrojenstva. Jej pôsobenie na VŠMU v Bratislave začalo v roku 1976, a to najskôr ako externý pedagóg a v školskom roku 1982 – 1983 ako interný pedagóg až do roku 2007. Pracovala ako členka magisterských, bakalárskych i doktorantských štátnych skúšok. Svoje pedagogické pôsobenie zakončila na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave. Pôsobila tiež na Akadémii umení v Banskej Bystrici.

Učiteľské poslanie je len jednou z aktivít prof. Vlasty Hudecovej. Jej povahe je vlastné, že sa neuspokojí s tým, čo momentálne dosiahne a túžba za poznaním a ďalším vzdelaním ju hnala ďalej. Preto privítala ponuku pôsobiť na Foniatrickej klinike fakultnej nemocnice na Zochovej ulici v Bratislave, ako hlasový pedagóg pri hlasových poruchách. Tam pôsobila od roku 1973 externe. Práca na klinike jej veľmi pomohla k zvýšeniu vedomostí a k skvalitneniu pedagogickej práce. V náplni mala nielen reedukáciu hlasu, ale bola aj spoluúčasná pri školení logopédov.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Niekoľko rokov prof. Vlasta Hudecová spolupracovala so Slovenským hudobným fondom ako umelecká vedúca štipendistov. Okrem týchto aktivít sa vždy venovala jej bývalým absolventom po nástupe do praxe a pomáhala im po speváckej stránke pripraviť sa na všetky súťaže, koncerty a operné predstavenia.

Za mnohé jej vďačia naši a svetoví operní speváci

Prof. Vlasta Hudecová vychovala desiatky špičkových operných a koncertných spevákov, ale aj pedagógov. Niektorí jej študenti boli angažovaní ako sólisti opery SND už počas štúdia, a to Ľudovít Ludha – tenor, Vladimír Kubovčík – bas a Ľubica Vargicová – koloratúrna sopranistka, dostali angažmány už po 3. ročníku VŠMU.

Medzi absolventov VŠMU Vlasty Hudecovej patria: Dora Kulová, Ľudmila Brannová-Hudecová, Silvia Virágová, Eva Šeniglová, Ľudovít Ludha, Vladimír Kubovčík, Adam Blažo, Dagmar Lukáčová, Dagmar Livorová, Dagmar Bezačinská, Ľubica Vargicová, Zoltán Vongrey, Šimon Svitok, Igor Pasek, Kamil Kamberovič, Katarína Krčmárová, Silvia Adamíková, Peter Cingel, Filip Tůma, Oľga Bezačinská, Martina Špačková-Múdra, Monika Černáková-Fabianová, Pavol Remenár i Mário Strešňák.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Mnohí z jej absolventov pôsobia na domácich a zahraničných scénach a koncertných pódiách, ale aj ako pedagógovia konzervatórií a VŠMU. Ľudovít Ludha, Ľubica Vargicová, Monika Fabianová, Pavol Remenár, Šimon Svitok, Dávid Árva či Zoltán Vongrey patria medzi špičkových sólistov. Medzi popredných svetových interpretov patrí aj jej žiak tenorista Pavol Bršlík.

Na jeseň minulého roka ukončila úspešnú pedagogickú kariéru slávnostným koncertom, o čom sme vás informovali Významná slovenská profesorka spevu Vlasta Hudecová ukončuje svoju pedagogickú kariéru. Teraz získala štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry.

Za celožitovný prínos vo svete kultúry ocenil aj Juraja Kukuru

Medzi ocenené osobnosti za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky patrí aj herec Juraj Kukura. Riaditeľ Divadla Aréna získal štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy.

Herecká legenda Juraj Kukura zašil sláv nielen doma ale aj v zahraničí. Začínal v Divadle na Korze. V roku 1971 sa stal členom divadelného súboru Novej scény a od roku 1976 bol členom umeleckého súboru činohry SND. Emigroval do Nemecka, kde pôsobil od roku 1984. Hral v Münchner Kammerspiele, neskôr v Schauspielhaus Hamburg a hosťoval v mnohých prestížnych zahraničných divadlách. Presadil sa vo filme a v televízii. účinkoval v mnohých seriáloch a filmoch. Okrem účinkovania v divadlách sa Juraj Kukura predstavil aj na televíznej obrazovke. Zahral si v seriáloch Straty a nálezy (1975), televízne filmy Úklady a láska (1971), Adam Šangala (1972) či Statky-zmätky (1973). Účinkoval aj vo filmoch Krutá ľúbosť (1978), Príbeľská vzbura Janka Kráľa (1978), Nebezpečné známosti (1980), Triptych o láske (1980), Mesiac na dedine (1981) a ďalších.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Vidieť ho môžeme aj v zahraničných snímkach. Napríklad v trojdielnom koprodukčnom filme Via Mala (1985), Otto – Der Liebesfilm (1992), Workaholic (1996), Apokalypse 99 – Anatomie eines Amokläufers (2000), Das Sams (2001) a v mnohých ďalších. Účinkoval v seriáloch Dedičstvo Guldenburgovcov (1987), Hotel Paradies (1990), Šťastnú cestu (1992), Klinika pod palmami (1996) a v iných. Vytvoril hlavné postavy v dvoch dieloch televíznej kriminálky Tatort (Miesto činu). Účinkoval aj v niekoľkých rozprávkach. Za všetky spomeňme Sokoliara Tomáša na motívy J. C. Hronského v réžii Václava Vorlíčka.

Oceňovaný tvorca

Do bohatého zoznamu filmografií patrí aj televízny film Mário a kúzelník (1976) podľa poviedky T. Manna, v ktorej Juraj Kukura vytvoril titulnú postavu. Za ňu bol ocenený Striebornou nymfou na Medzinárodnom televíznom festivale v Monte Carlo. Za výkon vo filme Stíny horkého léta (1977) dostal Juraj Kukura v roku 1978 Cenu za mužský herecký výkon na festivale v Karlových Varoch.

V roku 1989 nakrútil Juraj Kukura šesťdielny anglický televízny film Traffik, za ktorý dostal štyri ceny britskej akadémie, medzinárodnú cenu Emmy za najlepší dramatický seriál a stal sa predlohou pre slávny film. Po Nežnej revolúcii sa vrátil do vlasti. Aj ako divadelný herec zbiera Juraj Kukura ocenenia. Jedno si odniesol napríklad za postavu Martina v inscenácii Koza alebo Kto je Silvia. Odniesol si cenu Dosky 2004 za najlepší mužský herecký výkon. Juraj Kukura je v súčasnosti je riaditeľom bratislavského divadla Aréna v Petržalke. Priestor Arény poskytol aj na letnú Detskú Univerzitu Komenského.

Sviatočný galavečer s invenčným programom

Galavečer v priestoroch bratislavskej Reduty sa v sobotu 11. januára 2025 sa niesol aj v znamení hudby. Udeľovanie štátnych vyznamenaní sprevádzal invenčný sprievodný program so speváčkou Andreou Zimányiovou a trubkárom Oskarom Törökom či organistom Marekom Štrbákom. Andrea Zimányiová spievala pieseň Pavla Hammela, Mariána Vargu a Radima Hladíka Ľalia poľná.

K slovu sa dostali aj menšinové žánre. Napríklad poézia s hudobným sprievodom či majestátny zvuk kráľovského nástroja, ktorý rozozvučal Marek Štrbák. Prvé spojenie priniesli Oskar Török, ktorý patrí medzi našich najlepších trubkárov a František Balog, člen Činohry Národného divadla Košice. Oskar Török predniesol svoje hudobné kreácie, ktoré najkrajšie vynikli ako sprievod k básni Zbohom mamička. Na záver programu vystúpil Spevácky zbor Lúčnica pod vedením Eleny Matušovej.