Prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová počas štátneho aktu ocenila v nedeľu 14. januára 2024 ďalšie osobnosti štátnymi vyznamenaniami. Pri príležitosti 31. výročia vzniku Slovenskej republiky dostalo štátne vyznamenania celkom 33 osobností spoločenského, kultúrneho, a športového života. Sedem z nich udelila pritom in memoriam. Pozrite sa spoločne s nami na ocenené osobnosti (s dôrazom na oblasť kultúry).
Štátne vyznamenania udeľuje hlava štátu každoročne počas slávnostného aktu, ktorý tradične býva veľkou spoločenskou udalosťou. A nie inak tomu bolo aj teraz. Prezidentka SR, pani Zuzana Čaputová na slávnosti v bratislavskej Redute za účasti hostí opäť ocenila zaujímavé osobnosti. Prezidentka vyzdvihla ich osobnostné črty a ich mimoriadne zásluhy v rôznych oblastiach boja za demokraciu, slobodu a ľudské práva. Ocenila novinársku prácu, charitatívne činy aj osobnosti z oblasti kultúry a umenia, vzdelávania, vedy a techniky či športu. Bohaté zastúpenie a skutočne fascinujúce mená malo umenie vo svojej šírke a hĺbke.
Program moderoval hovorca prezidentky SR, Martin Strižinec. V sprievodnom programe galavečera, prenášaného aj na obrazovkách RTVS, účinkovali viacerí domáci umelci a telesá. Patril k ním vynikajúci tenorista a operný svetobežník Pavol Bršlík v sprievode klaviristu Róberta Pechanca, ďalej ocenená Eva Pavlíková či Viliam Majer. Vystúpila tiež hip-hopová skupina AMO, Spevácky zbor Lúčnica so zbormajsterkou Elenou Matušovou, Detský dievčenský spevácky zbor Slovenského rozhlasu a Vojenská hudba Banská Bystrica.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Slovenská republika má viaceré štátne vyznamenania. Sú to tri rady (vyznamenania) a dva kríže. Ich nominácia je v rukách NR SR alebo vlády, príp. o ich udelení rozhoduje hlava štátu samostatne. Prezidentka SR, pani Zuzana Čaputová ocenila aj cudzích štátnych príslušníkov Radom Bieleho dvojkríža. K najčastejšie zapožičiavaným radom súčasnosti určených pre slovenských občanov patrí Rad Ľudovíta Štúra. Zároveň udelila osobnostiam aj ďalšie vyznamenania ako Kríž Milana Rastislava Štefánika a Pribinov kríž. Nechýbala tiež ani prezidentská medaila. Prinášame prehľad, komu prezidentka SR tentoraz udelila štátne vyznamenania.
Kto získal Rad Bieleho dvojkríža?
Prezidentka udelila počas slávnostného aktu v bratislavskej Slovenskej filharmónii aj celkom štyri Rady Bieleho dvojkríža. Ten sa prepožičiava tým cudzím štátnym príslušníkom, ktorí sa mimoriadnym spôsobom zaslúžili o Slovenskú republiku. Tohto roku sme spoznali ďalších dvoch nositeľov Radu Bieleho dvojkríža III. triedy. Za mimoriadne zásluhy o všestranný rozvoj vzťahov medzi Českom a Slovenskom ho dostal tento rok rešpektovaný český historik špecializujúci sa na české i slovenské dejiny Jan Rychlík.
Rovnako tak ocenili za rozvoj vzťahov medzi Maďarskom a SR aj maďarského historika, absolventa Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a člena Maďarskej akadémie vied, Lászlóa Szarku. Tento historik sa venuje československo-maďarským vzťahom v 20. storočí, minulosti maďarskej menšiny na Slovensku a situácii menšín v Karpatskej kotline.
Radom Bieleho dvojkríža II. triedy ocenila prezidentka mimoriadne zásluhy o všestranný rozvoj vzťahov medzi Poľskom a Slovenskom Adama Michníka a za rozvoj vzťahov medzi Českou republikou a Slovenskom kňaza Václava Malého, ináč signatára Charty 77.
Ocenila zásluhy aj s Radom Ľudovíta Štúra, a to všetkých troch tried
Široké zastúpenie mal i tento rok Rad Ľudovíta Štúra. Z rúk prezidentky Zuzany Čaputovej si toto vyznamenanie za mimoriadne zásluhy prevzali vo všetkých troch triedach celkom 14 ocenení laureáti. Najnižšie ocenenie – Rad Ľudovíta Štúra III. triedy si odniesli dve osobnosti za mimoriadne zásluhy o rozvoj SR v oblasti kultúry a umenia. Jednou z nich je režisér Blaho Uhlár. Stál pri zrode Divadla Stoka, ktoré so svojimi inscenáciami zožalo množstvo úspechov doma i v zahraničí. S týmto súborom spolupracuje dodnes, a rovnako aj s trnavským ochotníckym súborom DISK.
Ďalším oceneným je vydavateľ Koloman Kertész Bagala, ktorý má s viac než pol miliónom vydaných kníh nespornú zásluhu na kultivácii slovenského literárneho prostredia.
Rad Ľudovíta Štúra II. triedy získalo sedem osobností
Vyššiu triedu tohto najčastejšie prepožičiavaného vyznamenania obdržalo sedem osobností. Bodovali tu mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody, zásluhy o sociálny rozvoj či zásluhy na rozvoji SR v oblasti školstva, vedy a techniky. Priestor dostali ocenenia mimoriadnych športových i kultúrnych a umeleckých výkonov či mimoriadneho šírenia dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí. K oceneným patria päťnásobný paralympijský víťaz Jakub Krako, z oblasti vedy a techniky medzinárodne uznávaná genetička a chemička, profesorka Mária Dušinská či uznávaná informatička a expertka na umelú inteligenciu, profesorka Mária Bieliková.
Štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra - II. triedy si odniesol aj reprezentant kultúry
Z oblasti kultúry prezidentka ocenila sochára, performera, videoumelca či počítačového grafika Juraja Bartusza. Patrí k umelcom s vlastným jazykom, ktorých minul režim postavil mimo oficiálnej kultúry. S jeho dielami sa dodnes stretávajú obyvatelia i návštevníci Košíc. Profesor VŠVU inicioval v roku 1999 vznik Katedry výtvarných umení a intermédií na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach, kde aj neskôr pôsobil.
Najvyššou triedou Radu Ľudovíta Štúra ocenila aj dve osobnosti kultúry a umenia svetového mena
Dve najvyššie ocenenia Radu Ľudovíta Štúra – I. triedy získali za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí a mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry a umenia dve osobnosti.
Operný spevák, ktorý zaujal hudobný svet
Pri príležitosti životného jubilea ho získal fenomenálny slovenský basista a vysokoškolský pedagóg, prof. Peter Mikuláš. Sólista Opery SND zaujal hudobný svet svojím sýtym basom, krásou a farebnosťou hlasového fondu, ale tiež muzikalitou, štýlovou všestrannosťou a sugestívnosťou javiskového výrazu. Popri domovskej scéne pravidelne účinkuje na popredných operných a koncertných scénach sveta: v Prahe, Viedni, Salzburgu, Berlíne, Lisabone, či v Ríme. Nezabudnuteľné sú jeho fantastické stvárnenia početných rolí, medzi nimi postavu kráľa Filipa II. vo Verdiho opere Don Carlos či Suchoňovho Svätopluka.
Da Vinci za dirigentským pultom
Rovnako úspešným je aj ďalší ocenený. Ním je medzinárodne etablovaný, fenomenálny a skúsený hudobný suverén, slovenský dirigent Juraj Valčuha. Svojho času bol šéfdirigentom Talianskeho rozhlasového symfonického orchestra v Turíne i hudobným riaditeľom Divadla San Carlo v Neapole, čo je najstaršia bez prestávky fungujúca operná scéna na svete. Od roku 2022 je hudobným riaditeľom symfonického orchestra v americkom Houstone. Na konte má bohatý repertoár symfonických a operných diel i fascinujúco dlhý zoznam orchestrov a umeleckých spoluprác.
Táto osobnosť súčasnej slovenskej hudobnej scény a da Vinci dirigentskej taktovky je držiteľom viacerých cien. Je prvým laureátom Ceny Ľudovíta Rajtera (2006), či držiteľ Ceny Nadácie Tatra banky za umenie.
Prezidentka ocenila aj Petru Vlhovú
Štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy získala za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti športu Petra Vlhová.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Pribinovým krížom odmenila ďalšie osobnosti
K prezidentkou prepožičiavaným štátnym vyznamenaniam patrí aj Pribinov kríž. Tiež má tri stupne a zapožičiava sa občanom Slovenska, ktorí sa významne zaslúžili o hospodársky, sociálny alebo kultúrny rozvoj krajiny. Vyznamenanému sa odovzdáva spolu s ním aj listina o zapožičaní vyznamenania. Pribinov kríž III. triedy získal katolícky kňaz Peter Gombita, ktorý svoj život zasvätil núdznym bez domova i tým, ktorí stratili svoje sociálne zázemie a zdravie. Prezidentka udelila celkom 8 štátnych vyznamenaní Pribinovho kríža II. triedy. Dôvodom ich prepožičania boli zásluhy o sociálny rozvoj SR (Eva Sopková a Mariana Kováčová), ale aj mimoriadne zásluhy a prínos v oblasti kultúrneho rozvoja SR. Prezidentka tak ocenila šesticu osobností.
Jedným z nich je aj Marián Marko, ktorý už takmer 25 rokov vedie jediné profesionálne divadlo na Slovensku, ktoré uvádza inscenácie v rusínskom jazyku a v repertoári má aj inscenácie v ukrajinčine – Divadlo Alexandra Duchnoviča.
Výnimočná šansoniérka i herečka
K laureátom, ktorí si z rúk hlavy štátu prevzali štátne vyznamenania, patrí aj šansoniérka, herečka s aktívnym občianskym postojom z Divadla Andreja Bagara v Nitre, Eva Pavlíková. Stvárnila 22 divadelných inscenácií a muzikálov. Účinkovala aj v množstve filmov, televíznych inscenácií či rozprávok. V činohre spievala a tancovala v muzikáloch Pokrvní bratia, Fidlikant na streche, Kabaret, Mníšky, Bátorička, Grék Zorba. V roku 1997 získala Cenu Literárneho fondu za titulnú postavu v hre F. G. Lorcu Plánka. Je držiteľkou Krištáľového krídla v kategórii divadlo a audiovizuálne umenie za postavu Vicky v muzikáli Do naha v réžii Jozefa Bednárika, postavu Kate v hre Bezkyslíkovce v réžii Svetozára Sprušanského a postavu MC Kabaretiéra v muzikáli Kabaret v réžii Jozefa Bednárika.
Od literatúry cez muzeologickú prácu až po svet strieborného plátna
Ďalším laureátom je aj profesor literárnej vedy a oceňovaný autor prózy Stanislav Rakús. Debutoval v roku 1976 novelou Žobráci. Svojským štýlom rozprávania zaujal aj v prózach Temporálne poznámky a Nenapísaný román. V roku 2010 získal cenu Anasoft Litera za súbor próz Telegram, a rovnako v roku 2022 aj za titul Ľútostivosť, za ktorý si tiež pribalil Krištáľové krídlo.
Prezidentka SR ocenila aj dlhoročnú prácu folkloristky a riaditeľky Múzea kultúry Maďarov na Slovensku Slovenského národného múzea. Gabriella Jarábik prispela k rozvoju múzejníctva a ochrane kultúrneho dedičstva maďarskej komunity na Slovensku.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti filmu si odniesli režisér Peter Bebjak a režisér, scenárista a producent Peter Kerekes. K úspešným televíznym projektom Petra Bebjaka patrí seriál Mesto tieňov I., II. (2007-2008), či český seriál Kriminálka Anděl (2008). Cenou Českého leva ho ocenili za kriminálnu minisériu Spravedlnost (2017) a Herec (2020). Vo filmovej tvorbe debutoval snímkou Marhuľový ostrov (2011). Tá si z filmového festivalu v Rouven (Francúzsko) odniesla cenu Grand Prix.
Prezidentka ocenila taktiež režiséra a dokumentaristu Petra Kerekesa. Na konte má množstvo ocenených dokumentárnych filmov, ako film 66 sezón, či Ako sa varia dejiny z roku 2008, za ktorý získal Zvláštnu cenu poroty na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Hot Docs Toronto. Jeho film 107 matiek (Cenzorka), o úspechu ktorého sme písali, získal na Medzinárodnom festivale v Benátkach cenu za najlepší scenár. Najnovšie získal tiež štyri národné ocenenia Slnko v sieti.
Prezidentka poctila riaditeľku Baletu SND i ďalšieho skúseného režiséra
Hierarchicky najvyššiu triedu Pribinovho kríža – Pribinov kríž I. triedy získali ďalšie osobnosti slovenskej kultúry a umenia. V oblasti klasického tanca je to Nina Poláková, držiteľka viacerých domácich i zahraničných ocenení a jedna z najvýznamnejších slovenských tanečných umelkýň 21. storočia. Do roku 2021 bola primabalerínou Viedenského štátneho baletu a dnes je riaditeľkou Baletu SND. Vo svojej pozícii je mimoriadne aktívna a kreatívna. Podieľa sa na dramaturgii uvádzaných diel a prizýva k spolupráci popredné svetové osobnosti tanečného aj scénického umenia.
Hlava štátu za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenska v oblasti divadla ocenila režiséra a herca Romana Poláka, ktorý patrí so svojím osobitým rukopisom k najvýznamnejším divadelným režisérom na Slovensku. Je niekoľkonásobným držiteľom prestížnej ceny DOSKY a Výročných cien Literárneho fondu či Krištáľového krídla za rok 2006. V Divadle Slovenského národného povstania v Martine naštudoval inscenácie Dotyky a spojenia či Baal, ktoré ho zaradili medzi divadelnú špičku. Neskôr tieto úspešne reprezentovali slovenské divadlo na európskych medzinárodných festivaloch.
Štátne vyznamenania pre osobnosti aj in memoriam. K oceneným patril aj obete totalitných režimov
Prezidentka SR udelila tiež štátne vyznamenania in memoriam. Radom Ľudovíta Štúra II. triedy in memoriam ocenila za mimoriadne zásluhy o rozvoj SR v oblasti kultúry, o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu tri osobnosti. Získala ho prvá slovenská evanjelická farárka Darina Bancíková, ktorá musela odolávať svojvôli komunistického režimu. Druhým laureátom sa stal aj katolícky kňaz a disident Rudolf Fiby. Treťou laureátkou z rovnakej kategórie sa stala nebojácna novinárka Otta Plávková.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Počas galavečera udelila prezidentka SR aj dvojicu vyznamenaní Radu Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam. Zuzana Čaputová tiež vyzdvihla mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu udelením Radu Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam. Získala ho výnimočná osobnosť slovenskej histórie, Gizela Fleischmannová, ktorá bola neochvejnou bojovníčkou za záchranu početných životov židovského obyvateľstva v časoch fašistického Slovenského štátu. Jej odbojové aktivity, život a odkaz prebádala Katarína Mešková Hradská z Historického ústavu SAV, ktorá aj toto ocenenie prevzala.
In memoriam vyznamenala prezidentka aj slávneho Ondreja Nepelu či neoavantgardného výtvarníka
Za mimoriadne zásluhy o rozvoj SR v oblasti športu ocenila hlava štátu in memoriam Radom Ľudovíta Štúra I. triedy aj slávneho krasokorčuliara Ondreja Nepelu. Pribinov kríž I. triedy in memoriam získal výnimočný reprezentant silnej generácie slovenského konceptuálneho umenia a neoavantgardy, výtvarník Július Koller, ktorého diela nájdete aj v zbierkach galérie Tate Modern v Londýne. V jeho tvorbe tematicky dominovali realistické témy mesta a industrializácie. Postupne sa jeho diela čoraz viac vymykali konvenčným predstavám o výtvarnom umení. Hlavným symbolom jeho tvorby sa stal v roku 1969 otáznik, ktorý v prvom momente vyjadroval aj jeho postoj voči vtedajšej spoločensko-politickej situácii. Neskôr sa stal symbolom neustáleho spochybňovania – umenia, života, sveta.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Ďalším ocenením, ktoré prezidentka Slovenskej republiky udelila, bol Kríž Milana Rastislava Štefánika II. triedy, in memoriam. Za zásluhy o záchranu ľudského života s nasadením vlastného života ním vyznamenala Marínu Paulínyovú, ktorá o.i. pôsobila v Červenom kríži.
Štátne vyznamenania - rady a kríže opäť doplnila aj prezidentská medaila
Hierarchicky menšie štátne vyznamenania – prezidentskú medailu udelila Zuzana Čaputová dvom osobnostiam činným v oblasti kultúry. Medailou prezidenta Slovenskej republiky ocenila významné zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry – pedagogičky Evy Gašparovej a insitnej maliarky Evy Husárikovej. Tvorba Evy Husárikovej je plná radosti a oslavy dedinského života, no prináša aj inú vzácnu výpoveď – etnografickú. Jej obrazy čerpajú z každodennosti a dokumentujú život Slovákov vo Vojvodine.
Laureátom srdečne blahoželáme.
Foto: Kancelária prezidentky SR
Zdroj: TASR, Kancelária prezidentky SR
