Na sklonku 19. storočia bol Prešporok významnou regionálnou metropolou Uhorska. I napriek svojej provinčnosti si žil bohatým kultúrnym a spoločenským životom. Divadlá, koncerty, ale aj fašiangové plesy či majálesy patrili k obľúbeným spoločenským kratochvíľam vtedajšieho obyvateľstva i návštevníkov. Plesovú – fašiangovú i majálesovú sezónu bohato až do detailov dokumentovala aj vtedajšia tlač. Najväčšej obľube sa u Prešporčanov a hostí zo široka-ďaleka tešili tie plesy, ktoré tu na sklonku dlhého storočia organizoval 72. peší pluk a jeho dobrovoľníci. Na jeden taký vás teraz zoberieme.
Pomaly sa končí sezóna fašiangov a vrcholí obdobie plesov. Tieto spoločenské akcie nie sú len záležitosťou dneška. Už v minulosti nimi Bratislava – vtedajší Prešporok – žila. To, ako sa v Prešporku spoločensky a kultúrne žilo v posledných dvoch desaťročiach 19. storočia, cenne dokumentuje súdobá tlač. A to, či už to boli predstavenia v mestskom Csákyho divadle, koncerty, karnevaly či zábavy, alebo plesy v čase fašiangov či majálesy. Tieto sa konávali podľa jednotlivých profesijných zoskupení. Prešporok si pamätal ples právnikov, kníhviazačov, vinohradníkov, hasičov či prešporských kultúrnych spolkov.
Svoje plesové zábavy mali aj frekventanti kadetskej školy, prešporská mládež, ale aj šľachta či dobrovoľníci 72. pešieho pluku baróna z Dormusu. Situácia sa zvrtla v roku 1890, kedy sa bohatá plesová ponuka „scvrkla“ na minimum. Štafetu v obľúbenosti naplno prevzali plesy a majálesy tzv. jednoročných dobrovoľníkov, organizované štábom 72. pešieho pluku baróna z Dormus (Infanterie Regiment Nr.72 Freiherr von Dormus), ktorý sídlil v Prešporku.
Prešporok v zajatí plesov
Podľa súdobej tlače sa tešili veľkej obľube plesy. Ako píše vtedajšia tlač, „ zánikom právnického plesu a iných noblesných plesov v roku 1890 prišiel Prešporok o niektoré elitné bály, na ktorých sa mohli spoločne zabaviť civilisti, vojaci, aristokracia i ostatní obyvatelia. Táto aktivita dobrovoľníkov je preto obzvlášť dvojnásobne vysoko hodnotená, čo je možné vnímať ako jasnú satisfakciu…“ Boli noblesné, inkluzívne a atraktívne pre domácich i hostí. Nedočkavo ich očakávali mladé vydajachtivé dámy a plesom dormusáckych dobrovoľníkov nevedeli povedať „nie“ ani Prešporčanky a ich manželia.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Plesy pod drobnohľadom médií
Vtedajšia tlač podrobne informovala o priebehu každého plesu či majálesu organizovaného dormusáckymi dobrovoľníkmi. Ospevovala prekrásnu, precízne prepracovanú výzdobu a pompézny priebeh spoločenskej akcie. Všímala si nuanse, vzácnych hostí aj krásu prvých dám (Lady Patronesse) plesov – Heleny Weidenhöferovej a Heleny Pittreichovej. Pritom nechýbala ani „módna polícia“. Rok čo rok sa fašiangové plesy konávali v hoteli „U uhorského kráľa“, ktorý bol predchodcom dnešného hotela Radisson SAS Carlton v Bratislave.
V máji sa presunuli do tzv. Dubského sály Reduty. Išlo o veľkú tanečnú sálu – redutu – pripojenú za javisko prvého murovaného divadla v meste, ktoré v 70. rokoch 18. storočia nechal postaviť gróf Čáki (Csáky).
Elegantné, noblesné i inkluzívne plesy roztancovali Prešporok
Zúčastňovali sa ich všetky spoločenské vrstvy a národnosti žijúce v Prešporku. Nechýbala ani aristokracia, mestská i župná municipiálna honorácia, armádne šarže i noblesné špičky z blízka i ďaleka. Častým čestným hosťom na báloch v Prešporku bol počas svojho pobytu v meste aj Prešporčanmi obľúbený arcivojvoda Fridrich. Vráťte sa spolu s nami do roku 1890 a pozrite sa na priebeh januárového plesu, ako ho zvečnili noviny Pressburger Zeitung i Westungarische Grenzbote. Tie v januárovom čísle prehlásili, že bol to ples „…z pohľadu noblesy v každom ohľade vydarený. A tak iste zostane všetkým zúčastneným dlho v pamäti, pretože Prešporok už niekoľko rokov taký nádherný bál nezažil….“
Organizoval ho plesový výbor a dve Heleny
Písal sa pondelok 20. januára 1890 a na návštevníkov čakal ples noblesný a do detailov prepracovaný. Všade dýchal vojenskou pedantnosťou, veď organizačný výbor bol plný vojenských šarží. Na čele s hlavným organizátorom stotníkom Jánom Weidenhöferom a veliteľom Heinrichom Pittreichom. Tandem dopĺňali poručíci Báréni, Sentner, Jeřábek, dôstojník Brenner a ďalší tentoraz z radov bývalých dobrovoľníkov u dormusákov.
Funkciu prvých dám plesu (Lady Patronessen) tradične zastávala manželka stotníka Jána Weidenhöfera, Helena, ktorej často sekundovala i manželka plukovníka Pittreicha, Helena Pittreichová.
Prešporský Opernball roka 1890
Rok čo rok plesy charakterizovala čoraz krajšia výzdoba priestorov. Krásne široké schodište odievali hebké koberce a farbou plesu bola vtedy modro-žltá. V predsieni tanečnej sály čakala na tancom znavené páry menšia fontána, ktorá bola čarokrásnym osviežením priestorov. Plesoví hostia sa začínali schádzať spravidla úderom deviatej hodiny večer. Ľudia naprieč vrstvami čulo očakávali príchod arcivojvodu Fridricha. Ešte predtým uvítal organizačný plesový výbor obe prvé dámy plesu. Staršia Helena Pittreichová mala na sebe čierne zamatové šaty zdobené ružovým opaskom, čipkou a flitrami. Šarmantnú vtedy 22-ročnú manželku stotníka Jána Weidenhöfera ozdobovali staroružové šaty so zelenou kožušinkou.
Prvý valčík
Obe dámy organizátori obdarili darčekom i nádhernými kyticami. Modrú vo farbe regimentu dostala Helena Pittreichová a ružovú Helena Weidenhöferová. Následne ich uviedli do sály. Ples otvoril hovorca organizačného výboru František Klimo s manželkou stotníka Weidenhöfera. O 45-minút neskôr prišiel arcivojvoda Fridrich v sprievode najvyššieho dvorného majstra podpoľného maršala grófa Herbersteina, komorníka nadporučíka grófa Zičiho a osobného pobočníka, kapitána jazdectva Eleka.
Koncert na počesť prvých dám plesu
Organizačný plesový výbor vytvoril špalier, a tak arcivojvodu so všetkou pompou uviedli do sály. Tu sa pozdravil s prvými dámami plesu Helenou Pittreichovou a Helenou Weidenhöferovou, ktoré ho po krátkom rozhovore za tónov plesovej hymny odprevadili na koncert. Ten usporiadali na počesť prvých dám plesu. Nuž a potom sa všetci oddali vytrvalému tancu i hodovaniu. Arcivojvoda Fridrich sa tomu s neskrývanou radosťou prizeral. Netancoval sa len valčík, ale aj štvorylka a ďalšie, vtedy spoločnosťou populárne, tance, ktoré sprevádzal dormusácky orchester pod taktovkou kapelníka Scharocka.
I keď Fridrich Habsburský opustil ples hodinu pred polnocou, zábava trvala až do rána. Nikoho neprekvapovalo, keď arcivojvoda prítomným médiám vychválil organizátora plesov Weidenhöfera, ktorého označili médiá za „obľúbeného muža s dobrým srdcom, ktorý je vzorom vojenskej rytierskosti“.
Módna polícia i klebetník
Tlač menovite uvádzala významné osobnosti spoločenského života Prešporka, ktoré sa zúčastňovali na dormusáckych plesoch. Bohaté zastúpenie mali vojenskí hodnostári. Boli to podpoľní maršali Machalitzký, Jelenčík, generál armádnej divízie barón Salis-Samaden, brigádny generál Eliáš Vojnovič (ináč manžel sesternice stotníka Weidenhöfera), veliteľ delostreleckej brigády plukovník Mussil. Okrem nich sa bálu zúčastnili aj šéf generálneho štábu, plukovníci Latscher a Nechwalský, podplukovníci de Limonet, von Bernart, major Suchomél. K hosťom tohto bálu patril aj vrchný lekár Dr. Chimani i štábny lekár Dr. Vogel a iní. Svoje zastúpenie tu mali aj bývalí členovia jednoročných dobrovoľných oddielov.
Z civilistov na plesoch bola početne zastúpená honorácia mestského a stoličného municípia. Menovite to boli gróf Jozef Zámojský, vicestarosta Taller, farár Fürst, Prof. Dr. Vutkovič, hlavný mestský lekár Dr. Pávai, mestský vicenotár Káňa, sudca Gejza Kuncz, vicenotári Német a Smertnik, advokáti Rochlicz, Hader, poisťovací úradník Meško a mnohí ďalší. Samozrejme, súdobé noviny nevynechali ani mená významných účastníčok plesu aj z radov debutantiek, pre ktoré bol tento ples aj príhodným zoznamovacím eventom. Ostatne, podobne, ako je tomu aj dnes…
—
Foto: archív autorky, zbierka M. Entnera, Wikimedia Commons
Zdroj: Pressburger Zeitung, Westungarische Grenzbote, WOCH – Ročenka pre genealógiu a dejiny Bratislavy
