Jaroslav Kyzlink: Hubička je takpovediac rarita v mojej kariére

Rok 2024 je rokom výročí. Charakterizuje ho tradičná oslava Roku českej hudby i 200. výročie Bedřicha Smetany. Aj tieto jubileá reflektuje návrat Smetanovej opery Hubička na dosky SND. V prvých marcových dňoch sa môžeme tešiť na jej obnovenú premiéru, ktorú ako rodinné predstavenie pripravil tím režisérky Andrey Hlinkovej. O hudobné naštudovanie sa stará emeritný šéfdirigent Opery SND. Uznávaný dirigent Jaroslav Kyzlink sa s nami krátko pred plánovanou premiérou podelil o svoje pocity a spomienky. Prezradil nám i niekoľko zaujímavých detailov.

Meno Jaroslav Kyzlink a jeho skúsenosti sľubujú vysokú kvalitu hudobného naštudovania. Je tiež garanciou mimoriadnej hudobnej kvality. Pod jeho dohľadom tak iste povestné české muzikantské umenie plné spontánnej radosti chytí poslucháča za srdce. Aj poetiku Smetanovej opery Hubička uchopia slovenskí umelci taktiež presvedčivo i strhujúco. Emeritný šéfdirigent Opery SND, Jaroslav Kyzlink, sa do Bratislavy vracia často. Jeho meno je nielen publiku bratislavskej Opery dobre známe. Nedávno sme si ho mohli vychutnať na koncertoch Glagolskej omši so Slovenskou filharmóniou (viac sa dočítate v článku Slovenská filharmónia uvedie Janáčkovu Glagolskú omšu pri príležitosti Roku českej hudby 2024) na pôde bratislavskej Reduty. Dirigent Jaroslav Kyzlink prijal tiež naše pozvanie, aby sa s nami porozprával. Témou nášho rozhovoru pred plánovanou premiérou v bratislavskej Opere bola najmä najnovšia bratislavská Hubička. No dotkli sme sa súčasne i viac ako dve decéniá trvajúcej spolupráce či jeho percepcie osláv Roku českej hudby.

S Jaroslavom Kyzlinkom o aktuálnom Roku českej hudby

Pán Kyzlink, tohto roku si predovšetkým česká, ale dovolím si povedať, že aj európska kultúra pripomína a podujatiami oslavuje Rok českej hudby. A rovnako tak aj my na Slovensku. Ako vnímate aktuálny Rok českej hudby Vy?

Viete, každý rok končiaci číslom 4 je už tradične Rokom českej hudby. Naozaj, tých štvoriek sa v dátumoch narodení a úmrtí českých skladateľov objavuje početne. Tohto roku je aktuálny Rok českej hudby ešte o niečo výnimočnejší. O to vzácnejším a významnejším sviatkom je práve vďaka 200. výročiu narodenia Bedřicha Smetany. A tak Rok českej hudby ako tradične býva, je nielen pre mňa, ale aj pre väčšinu českých hudobníkov veľmi významný.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Rok českej hudby a 200. výročie narodenia Bedřicha Smetany vo svojich dramaturgiách reflektuje nejeden umelecký súbor – či už hudobný ansámbel, jednotlivec alebo divadelný súbor či české centrá po celom svete. A výnimkou nie sme ani my na Slovensku. Sledujete túto linku v dramaturgiách, napríklad aj v kontexte s návratom Smetanovej opery Hubička na dosky SND?

Áno, určite sledujem to a úprimne ma to veľmi teší. O to viac v tomto tak výnimočnom Roku českej hudby a v Smetanovom jubileu. Som veľmi vďačný ako Slovenskému národnému divadlu, že sa rozhodlo na mňa obrátiť s ponukou naštudovať Smetanovej Hubičky práve k tomuto výročiu. A rovnako tak ďakujem aj za príležitosť v Slovenskej filharmónii začať oslavy Roku českej hudby Janáčkovou Glagolskou omšou, mojim veľmi obľúbeným dielom. Ale teším sa aj podujatiam v celom rade iných nielen českých alebo povedzme európskych miest, že obe tieto výročia naozaj rezonujú.

Česká opera má miesto v repertoároch slovenského operného divadla. Len v aktuálnej sezóne uvádza Opera SND Dvořákove opery Rusalka a Čert a Káča. Do svojho repertoáru po rokoch vracia v obnovenej premiére Smetanovu Hubičku ako ďalší rodinný titul. A to nielen, aby si tak pripomenula začiatok svojej činnosti, ktorú zahájila práve týmto titulom pred 104 rokmi. Ide tiež o jej oslavu Roka českej hudby a 200. výročia narodenia výnimočného Bedřicha Smetanu.

Pre mňa, rovnako ako pre každého českého umelca, je oslava hudby najmä v rokoch končiacich štvorkou, veľmi dôležitá a významná. A tobôž 200-ročnicou Bedřicha Smetany, je význam tejto oslavy umocnený, a tak sa o to väčšmi teším z ponuky Slovenského národného divadla na spoluprácu pri Hubičke. Významná je nielen pre Slovenské národné divadlo, pre mňa je to istým spôsobom raritný unikát.

Dve decéniá úspešných spoluprác s bratislavskou Operou

Ako ste aj Vy spomenuli, tento titul má v dejinách erbovej opernej inštitúcie na Slovensku veľké miesto. Do SND sa vraciate po dvoch dekádach a v kontexte týchto výročí. Jemne ste to už načrtli, že je pre Vás osobne Hubička špeciálna, ak ohliadneme od skladateľského majstrovstva Smetany a poetiky diela, čím to je?

Hubička je prvou operou, na ktorej som s Operou SND spolupracoval po prvý raz pred 21 rokmi. Vtedy sa to dialo na pôde Historickej budovy SND, keď som s režisérom Pavlom Smolíkom a bratislavským operným súborom naštudoval Smetanovu Hubičku. Dnes sa odohráva v Novej budove SND…

Nebolo to však jediné dielo, na ktorom ste s bratislavskou operou pracovali…

Áno. Od tej doby, a to síce tiež rýchle ubehlo, ale rád na to spomínam, som pracoval na ďalšom naštudovaní českého operného titulu v Bratislave – na opere Jenúfa. Aj to je už tiež viac ako desať rokov stará história.

Kyzlink: Hubička je pre mňa istým spôsobom raritný unikát

Tým najnovším projektom spolupráce je Vaše v poradí už druhé bratislavské naštudovanie Smetanovej Hubičky. Potešilo Vás prizvanie k spolupráci? Býva to obvyklé vrátiť sa na jedno miesto naštudovať ten istý titul aj ďalší krát?

I keď som počas dlhých rokov naštudoval celý rad iných titulov, vo svojej doterajšej kariére sa mi takéto niečo v prípade iného operného domu ešte nepošťastilo. Hoci sa vraciam často do rôznych operných domov, a to aj po dlhšom čase, ale nikdy má neprizvú k rovnakému titulu. Naozaj, nestáva sa to v našej brandži často, aby sa človek po 20 rokoch vrátil a aby sa na rovnakom mieste mohol opäť venovať naštudovaniu rovnakého titulu. Samozrejme, bol som veľmi potešený pozvaním naštudovať Hubičku. Je to rarita v mojej kariére. Je to veľmi symbolické a veľmi príjemné, som za to vďačný a užívam si to. (úsmev)

Myslím, že po dvoch dekádach je možné porovnávať, hodnotiť. Ako sa za ten čas zmenil orchester a zbor? Bádate progres?

Za tých dvadsať rokov spolupráce naozaj rád sledujem Orchester a Zbor Opery SND a ich progres. Od roku 2003 som viac-menej pravidelným hosťom Opery SND, takže o vývoji oboch telies – ako Orchestra, tak aj Opery SND by som naozaj vedel povedať veľa. Opera SND je aktuálne v dobrej kondícii. Orchester a zbor sú za ostatných 20 rokov už omladenými telesami, ale stále sú tu aj nejakí tí pamätníci. Táto spolupráca so súborom i orchestrom ma veľmi teší, obzvlášť v kontexte Roka českej hudby. Spolupráca je veľmi príjemná taktiež so sólistami, ktorých obsadenie – a to ako jednotlivo, tak i ako tímu, je výborne, no nebudem veľmi konkretizovať. (úsmev)

Hubička v hlavnej úlohe

Pri mene Bedřicha Smetanu (1824 – 1884) si verejnosť najskôr spomenie predovšetkým na svetoznámy cyklus symfonických básní Má vlast a operu Predaná nevesta. Prejdime však k opere Hubička, ktorú SND chystá uviesť v obnovenej premiére. Táto opera je známa nielen nádhernou melódiou, ale i jednoduchým a šťastne končiacim príbehom dvoch zamilovaných mladých ľudí po napohľad „banálnom“ spore o jeden predmanželský bozk. Je aj o hľadaní si cesty k sebe a vernosti zásadám. Čím by ste ešte doplnili charakteristiku tejto opery Vy?

V každom takte cítime hĺbku ľudského citu naplneného radosťou. Aj preto nie je tento „prostý“ príbeh prvoplánovým žánrovým obrázkom. Má psychologické, dokonca baladické rozmery a vo vzájomnom porozumení dvoch bytostí odkrýva bez sentimentu ďalšie roviny v hľadaní rešpektu i tolerancie, a tak má stále živý odkaz aj pre nás.

Smetana napísal Hubičku ako prvú operu ostatnej dekády svojho života. Svoju premiéru mala v 70. rokoch 19. storočia. V čom tkvie jej úspech?

Je to prvá z tzv. jeho zrelých opier. Jej úspech podčiarkol veľmi dobrý výber libretistky Elišky Krásnohorskej, ktorá spracovala námet významnej spisovateľky Karolíny Světlej inšpirovanej skutočným príbehom. Skladateľ i libretistka si ľudsky aj umelecky sadli, a tak to viedlo k ďalšej spolupráci na jeho posledných dokončených operách. Eliška Krásnohorská napísala kvalitný, naozaj krásny a poetický text. Smetanovi sa to zhudobňovalo jednoducho, pretože tá poézia spieva sama.

INZERCIA / Rozhovor pokračuje pod reklamou

Iste mi dáte za pravdu, Hubička je poslucháčsky veľmi atraktívna, poetická aj malebná a plynie akoby sama…

Tá hudba je naozaj veľmi priezračná. Aj tu skladateľ majstrovsky uplatnil svoju techniku príznačných motívov. Pre každú postavu i situáciu napísal určitý hudobný motív, ktorý opakuje a vracia so železnou pravidelnosťou počas celého predstavenia.

Text i hudba kráčajú svorne, akoby ruka v ruke. Čím to je?

Operu napísal skladateľ priamo na český jazyk, hoci vieme, že Smetana tvoril a myslel predovšetkým v nemčine. Na poli českej hudby bol dlhoročným kapelmajstrom Prozatimního divadla, ale prvé opery včítane Predanky písal po nemecky a až následne toto dielo prekomponoval na český jazyk, takže tie české libretá jeho raných opier nesú v sebe isté interpretačné problémy. O posledných troch Smetanových operách sa to už povedať nedá. Hubička je prvou čisto českou Smetanovou operou, ktorú napísal priamo na české libreto, a teda netrpí neduhom starších opier, na ktoré sa až neskôr dopísalo české libreto.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Mnohých prekvapí, ak poviem, že ju Smetana napísal v pomerne tragickej dobe svojho života. V tomto čase ho už trápila fatálna choroba hudobníkov – hluchota. Prepáčte mi, prosím, takú malinkatú kacírsku myšlienku, a síce: nepotrebovala teda Hubička trochu „kozmeticky“ doladiť?

Hoci skladateľ túto operu osobne nikdy nepočul, predsa je hudobne veľmi priezračná, bez chýb Vďaka dirigentskej skúsenosti a skladateľskej genialite ju napísal skutočne bez najmenšej chyby. Hudbu si dokázal predstaviť bez toho aby počul jediný tón. A vďaka tomu tam nič netreba opravovať ani prepisovať. Dokonca pár disonancií odmietol dodatočne dať opraviť. „Chcem je tam zanechať,“ napísal. Vedel ako bude znieť.

Aká bude nová Hubička v Bratislave? Verná skladateľovi, prezrádza dirigent Jaroslav Kyzlink

Vráťme sa však pripravovanému naštudovaniu Hubičky. Aká je Vaša nová Hubička po hudobnej stránke?

Ťažká otázka. Môžem však povedať, že aktuálne naštudovanie je verné skladateľovi a vychádzam predovšetkým z partitúry. A hoci sa človek vyvíja, ako umelec môže zmeniť skúsenosťami názor i svoju predstavu. Len na margo prezradím, že pred začiatkom procesu som si vyžiadal nahrávku z roku 2003. Priznám sa, že ma prekvapilo, že som v novom naštudovaní veľa nezmenil vo svojej vízii opery ani v porovnaní s rokom 2003, kedy som Hubičku v Bratislave so súborom naštudoval. Je to prekvapujúce.

Nadčasová scéna Miriam Struhárovej i malebné kostýmy Borisa Hanečku vyzerajú nádherne a zdajú sa byť Smetanovej hudbe lichotiace. A ako nazeráte na vizuálnu časť repertoárového prírastku?

Symbióza medzi vizuálnou a hudobnou stránkou, hoci to bude znieť ako klišé, sa pri tomto naštudovaní skutočne vydarila. Aj sólisti, aj réžia s tímom zodpovedným za vizuálnu stránku tu do detailov odviedli skvelú prácu. Viete, nie vždy sa to tak deje, ale tu panuje chémia, a vidno to aj vo finále.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Premiéra sa nezadržateľne blíži, práce vrcholia. Aj dnes, pán Kyzlink, hoci máte mnoho povinností, venovali ste našim čitateľom svoj čas, čo si nesmierne vážim a ďakujem…. Ako sa Vám spolupracovalo s orchestrom a zborom Opery SND a sólistami v kontexte ostatného obdobia?

Ostatných šesť týždňov vrcholiacich príprav i napriek hektike sme strávili krásnou spoluprácou v milej a radostnej atmosfére. Práce na nej boli a sú pre nás veľmi radostné, snáď i preto, že táto opera na rozdiel od iných nekončí tragicky, ale happy-endom a hrá k tomu krásna hudba. Takže sa teším a verím, že na ňu diváci budú chodiť radi a opera sa im bude páčiť.

Ďakujem za rozhovor.

Aj ja ďakujem.