Slovenská filharmónia uvedie Janáčkovu Glagolskú omšu pri príležitosti Roku českej hudby 2024

Slovenská filharmónia pozýva na inšpiratívne koncertné stretnutia do bratislavskej Reduty aj vo februári. Abonentom i návštevníkom ponúkne už v prvý februárový štvrtok a piatok symfonickú koncertnú dvojicu. Jej programom pritom tiež prispeje k oslave Roku českej hudby.

Prvým z 9 rôznych februárových programov v Slovenskej filharmónii bude prvá symfonická dvojica. Koncertnou sieňou SF sa vo štvrtok a piatok (1. a 2. februára 2024) večer rozoznejú tóny z diel dvoch skladateľov – Arama Chačaturiana a Leoša Janáčka. V druhej časti programu sa opäť pridá k tohtoročnej oslave Roku českej hudby. Pritom privíta domácich a zahraničných umelcov, ktorí sa predstavia po boku orchestra Slovenská filharmónia a Slovenského filharmonického zboru pod vedením zbormajstra Jana Rozehnala.

Pod taktovkou českého dirigenta Jaroslava Kyzlinka vystúpi v prvej časti huslistka Irmina Trynkos, Sólistami druhej časti budú organista Marek Štrbák a štyria vokálni sólisti – Linda Ballová, Jarmila Vantuchová, Tomáš Juhás a Peter Mikuláš.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

S charizmatickou hviezdou

Na úvod oboch večerov zaznie Koncert pre husle a orchester d mol Arama Chačaturiana, ktorý vznikol v roku 1940, kedy bol uvedený aj v premiére. V Slovenskej filharmónii zaznie sólový part spájajúci virtuóznu náročnosť s melodickou lyrikou v interpretácii výnimočnej grécko-poľskej huslistky Irminy Trynkos, ktorú označil BBC Music Magazine ako „výraznú a charizmatickú novú hviezdu“ s „fenomenálnym talentom“. Umelkyňa častokrát siaha po neznámych skladbách pre husle a interpretuje diela súčasných autorov, s ktorými aktívne spolupracuje.

Druhá polovica koncertu bude patriť Glagolskej omši Leoša Janáčka. Námetom patrí toto vokálno-inštrumentálne dielo medzi ojedinelé kompozície autora. Použitý starosloviensky text sa skoro zhoduje s omšovým latinským textom, napriek tomu dielo nie je dielom liturgickým. „Chtěl jsem zde zachytit víru v jistotu národa na podkladě ne náboženském, ale na tom mravním, silném, které si bere Boha za svědka,“ napísal skladateľ. V premiére zaznela Glagolská omša 5. decembra 1927 pod taktovkou Janáčkovho žiaka Jaroslava Kvapila vo Filharmonickej besede brnianskej s orchestrom brnianskej opery a čoskoro sa udomácnila i na zahraničných koncertných pódiách – už v roku 1929 bola s veľkým ohlasom uvedená v Berlíne a v Ženeve.

K oslave Roku českej hudby

Omša sa skladá z troch inštrumentálnych a piatich vokálno-inštrumentálnych častí. Začína sa i končí slávnostnými fanfárami za sprievodu tympanov, pričom pred záverečnou Intradou zaznie samostatné organové Postlúdium. Návštevníci oboch koncertných stretnutí si ho vypočujú v interpretácii slovenského organistu Marka Štrbáka. Slovenská filharmónia a Slovenský filharmonický zbor s kvartetom sólistov – Linda Ballová, soprán, Jarmila Vantuchová, mezzosoprán, Tomáš Juhás, tenor, Peter Mikuláš, bas ju uvedú v naštudovaní a pod taktovkou Jaroslava Kyzlinka.