Aj v tomto roku prinášajú Rádiohlavy žánrovú kategóriu Klasická hudba. Spolu s kategóriami jazzovej a experimentálnej hudby je tiež úplne v réžii Rádia Devín. Tohtoročnú päticu nominovaných porota vybrala starostlivo. Nesú sa v cvengu výnimočnosti. Nájdete medzi nimi aj minuloročné albumy orchestrov oboch našich filharmonikov. Ktoré nahrávky patria do pätice nominovaných?
Cenu za najlepšiu nahrávku žánrovej kategórii Klasická hudba udeľujú na Rádiohlavách už od roku 2013. Víťazstvo v nej si doteraz odniesli napríklad Veni Academy, Solamente naturali, Milan Paľa – Marián Lejava so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, Slovenská filharmónia a dva roky po sebe skladateľ Lukáš Borzík. Tento rok prináša nominácie výnimočnej pätice nahrávok. Ako o nomináciách, tak aj o víťazovi opäť rozhoduje výlučne odborná porota. To, kto patrí do tohtoročnej pätice, sme spoznali vo vysielaní organizátora cien Radia_ FM už 7. 2. 2022 (o nomináciách sme písali TU). I keď o víťazovi prestížnej ceny Radio_Head Awards 2021 v kategórii Klasická hudba rozhodne iba odborná porota, priblížme si nominované nahrávky podrobnejšie.
K pocte Štefanovi Németh-Šamorínskemu
Tým prvým nominovaným v kategórii Klasická hudba na Rádiohlavách 2021 je album Štefan Németh-Šamorínsky. Slovenská filharmónia ho spolu so Slovenským filharmonickým zborom (zbormajster Jozef Chabroň) a sólistami (Ján Slávik – violončelo, Martina Masaryková – soprán, Michaela Šebestová – mezzosoprán, Jozef Gráf – tenor, Tomáš Šelc – bas) nahrala pod taktovkou dirigenta Rastislava Štúra. Prináša hodinový výber z diel Štefana Németh-Šamorínskeho. Németh-Šamorínsky podľa Bartókovho vzoru venoval veľa energie spracovaniu ľudových spevov a tancov z maďarského i slovenského prostredia. Obdivoval aj diela veľkých klasikov. Slovenský skladateľ Vladimír Godár v texte k CD nahrávke organovej hudby Németha-Šamorínskeho o ňom okrem iného napísal: „Jeho kompozičným ideálom boli tri ´B´- Bach, Beethoven, Brahms, ku ktorým pribudlo aj štvrté ´B´- Bartók.“
Na tomto jeho CD nájdete symfonická báseň pre veľký orchester Brezy či Slovenskú rapsódiu č. 2 pre violončelo a orchester. Nechýba ani Missa posoniensis, najrozsiahlejšie dielo Štefana Németha-Šamorínskeho z roku 1940. Po prvý raz ju uviedli 6. júna 1943 na bohoslužbe v Dóme sv. Martina. V skladbe rešpektuje tradičné latinské ordinárium platné v čase pred liturgickou reformou Druhého vatikánskeho koncilu. Použil v nej štrukturálne prostriedky, siahajúce od gregoriánskych melódií cez náročné polyfonické kombinácie, fúgy až k sonórnym pasážam, evokujúcim poetiku Claudea Debussyho. Dielo je proporčne vyvážené a má dynamický ťah vpred.
O víťazstvo v kategórii klasická hudba zabojuje košický album O živote
Svoju nomináciu získala v žánrovej kategórii Klasická hudba aj nahrávka orchestrálneho diela významného slovenského skladateľa “Jána Cikkera”. Štátna filharmónia Košice pod taktovkou dirigenta Zbynka Müllera nahrala album Štátna filharmónia Košice – Ján Cikker – O živote koncom roka 2020. Nájdete na nej symfonickú báseň pre veľký orchester, Leto op. 19 (1941) či symfonickú báseň pre veľký orchester a sólovú recitáciu na slová Andreja Žarnova, Vojak a matka (Boj), op. 21 (1943). Recitácia zaznieva v podaní Petra Himiča. Poslednou je Ráno, symfonická báseň pre veľký orchester, op. 24 (1945 – 1946).
[martinus size=”square” color=”white” price=”1″ url=”https://www.martinus.sk/?uItem=854327″ align=”” ]
Nomináciu v kategórii klasická hudba získal mimoriadny projekt
Nomináciu v žánrovej kategórii klasická hudba získal tento rok aj súbor Solamente naturali pod vedením Miloša Valenta s nahrávkou Musica Hradekiensis. Súbor nie je na Rádiohlavách nováčikom. Už v roku 2014 triumfoval v tejto kategórii so svojou nahrávkou Collection of Annae Szirmay-Keczer. Úspech zaznamenal aj v nasledujúcom roku s nahrávkou Thesaurus of Jewish Music, ale tento raz v kategórii World Music / Folk.
[martinus size=”skyscraper” color=”white” price=”1″ url=”https://www.martinus.sk/?uItem=1271621″ align=”” ]
Hudobný zážitok z archívnej truhlice prináša Musica Hradekiensis
Teraz porota nominovala ich 2CD Musica Hradekiensis z dielne vydavateľstva Pavian Records. Je prvým titulom zo zamýšľanej edície nahrávok Urbs musicum archivum. Zámerom je postupne predstaviť históriu hudobného života v slovenských mestách. Garantom projektu je slovenský huslista a umelecký vedúci súboru starej hudby Solamente Naturali, Miloš Valent. Táto myšlienka sa zrodila počas početných koncertných turné po slovenských mestách. Začal sa aktívne zaujímať o to, aká hudba znela v minulosti slovenskými chrámami a domami obyvateľov. Spolupracoval pri tom s riaditeľom Štátneho archívu v Žiline, pracovisko Liptovský Mikuláš, Dr. Petrom Vítekom.
Chcú odkryť bohatstvo hudobnín z archívov
O pramennú základňu nie je núdza. V takmer každom meste sa zachoval hudobný archív. Zbierky hudobnín sa nachádzajú v mnohých farnostiach, školách s dlhou tradíciou, v archívoch miest a niekedy aj v súkromných archívoch. V spolupráci so SNM a muzikológmi sa autorský kolektív zaujímavého projektu rozhodli tieto archívy postupne preskúmať a sprístupniť ich verejnosti na nahrávkach. Prvým albumom z tejto edície je Musica Hradekiensis (Pavian Records, 2021). Prináša na svetlo sveta z pokladu archívu v Liptovskom Hrádku skladby autorov 18. storočia. Predstavuje kolekciu skladieb zo Zbierky Lesníckej školy a Kostola Navštívenia Panny Márie, pochádzajúcich z archívu Rímskokatolíckeho farského úradu v Liptovskom Hrádku.
Ukazuje, aký bol hudobný život v regiónoch počas raného novoveku
Hudobný život bol v rámci tzv. stredoslovenského hudobno-kultúrneho okruhu najrozvinutejší najmä v dobre materiálne zabezpečenom mestskom prostredí Zvolenskej, Hontianskej a Tekovskej stolice. Pestovanie hudby na Liptove bolo podobne ako na Orave s ohľadom na hospodárske pomery skromnejšie. Sústreďovalo sa do centier – do Ružomberka, Liptovského Mikuláša a Liptovského Hrádku.
Najaktívnejší hudobný život mal Liptovský Hrádok, kde boli vhodnejšie pomery na pestovanie kultúry. Dôvodom bol fakt, že išlo o administratívne centrum. V tom čase bol sídlom Soľného úradu a centrom šľachtického panstva. Za obdobie 18. storočia sa v ňom vystriedali páni z kniežacieho domu Liechtensteinovcov i bohatý rod Svätojánskovcov (Szentiványi). Po roku 1731 sa stal majetkom Uhorskej kráľovskej komory (niečo ako dnešné ministerstvo hospodárstva a financií). Vďaka tomu zaznamenal výrazný rozvoj a stal sa atraktívnym pre investovanie i bohatšie obyvateľstvo. O jeho rozkvet sa najvýraznejšie pričinil prefekt hrádocko-likavského komorského panstva František Vízner z Morgenšternu. Aj jeho pričinením povýšil cisár Liptovský Hrádok na komorské mestečko a postaral sa o jeho kultúrny rozvoj.
K nahrávke dopomohol mimoriadny objav
V októbri 2004 objavili v archíve Rímskokatolíckeho farského úradu v Liptovskom Hrádku neznámy hudobný fond z obdobia klasicizmu, ktorého vznik a obsah možno datovať do 2. polovice 18. storočia a do prvých decénií storočia nasledujúceho. Zbierka prináša sakrálne diela dobových autorov ako bol napríklad Zimmermann. Obsahuje aj chrámové kompozície veľkých predstaviteľov klasicizmu ako Haydn, Boccherini, Vaňhal, Dittersdorf a Brixi.
Nájdete v nej aj tvorbu neznámych hudobníkov lokálneho významu ako Lohelius, Prochászka, Holzbauer, Bengraf a niekoľkých anonymných autorov, či žiakov a profesorov hrádockej školy. Repertoár dokumentuje úroveň kultúrneho a hudobného života na našom území v 18. storočí.
Album s pridanou hodnotou
Historici i muzikológovia sa zhodujú, že takéto objavy by nemali zostať iba na papieri a mali by smerovať k hudobnému zážitku pre verejnosť. Súbor Solamente Naturali pod vedením Miloša Valenta tak s novým albumom Musica Hradekiensis učinil. Skvelý výkon na ňom podal inštrumentálny súbor Solamente Naturali, súbor Vocale Ensemble SoLa so zbormajsterkou Hildou Gulyásovou i Halali Quartet. Popri kvalitnej interpretácii a dramaturgii má táto nahrávka aj ďalšiu pridanú hodnotu – sprístupnenie už zabudnutého kultúrneho dedičstva. Horúci kandidát na víťaza!
Ensemble Spectrum s komornou hudbou dneška a odkazom renesancie
[martinus size=”square” color=”white” price=”1″ url=”https://www.martinus.sk/?uItem=463715″ align=”” ]
Štvrtým nominovaným v žánrovej kategórii klasickej hudby je Ensemble Spectrum s najnovším pokračovaním svojho projektu NEW DAWN. Nahrávka New Dawn Vol. 2 – La femme armée je pokračovaním úspešného titulného projektu komorného súboru pre súčasnú hudbu. Predstavuje jednu z hlavných dramaturgických línií. V nej sa komorný súbor zameriava na nové internacionálne prepojenie mladých slovenských a zahraničných skladateľov a skladateliek. Päť mladých skladateliek medzinárodného zloženia spracovala s jedinečným rukopisom a odkazom vo vlastných kompozíciách odkaz stredovekej svetskej piesne L’homme armé (muž v brnení). Táto v období renesancie preukázala svoju schopnosť obrovskej univerzálnosti ako základ duchovnej omše. Muž v brnení bol v kontexte piesne vnímaný rôzne, ale vždy bol zobrazovaný ako obranca, ochranca.
V súčasnosti však môžeme pozorovať, ako boj za ľudské práva, rodovú rovnosť či životné prostredie, je vedený zo strany žien. Stávajú sa tak obrankyňami, ochrankyňami a “ženami v brnení” – La femme armée.
O víťazstvo v kategórii Klasická hudba zabojuje klarinet s divadelnou atmosférou
Päticu nominácii uzatvára nahrávka mimoriadneho albumu Unity popredného slovenského klarinetistu Martina Adámeka. Aktuálne pôsobí ako sólista súboru súčasnej hudby Ensemble Intercontemporain v Paríži. Jeho CD vzniklo v nadväznosti na udelenie Ceny Ľudovíta Rajtera v roku 2019. Prináša prvé CD s antológiou skladieb pre klarinet 20. a 21. storočia. Citlivo zohľadnil rôznorodosť štýlov a osobností skladateľov. K spolupráci prizval flautistku Joséphine Olech a violončelistu Andreja Gála.
Vyznačuje sa prirodzenosťou, podmanivou eleganciou, farebnosťou i virtuozitou. Predovšetkým však ponúka zrelý umelecký nadhľad a prístup k náročným kompozíciám 20. a 21. storočia (Alsina, Carter, Saariaho, Scelsi, Sciarrino, Steinecker, Villa-Lobos, Xenakis). V sólových partoch je klarinet Martina Adámeka šibalský, krehký, zamatový a elegantný zároveň. Otvára rôzne dimenzie s takmer divadelným nábojom a bohatými farbami. Dueta s flautou alebo violončelom sa spájajú do živej a jemnej textúry. Prekypujú ladiacimi i vysoko kontrastnými náladami. Majú dramatický ale aj jemný nádych so žiarivou zvukomalebnosťou. Najmä klarinetové pasáže hýria virtuozitou. Pre poslucháča je album očarujúcim zážitkom.
Rádiohlavy 2021 – Klasická hudba: šance sú vyrovnané, porotu čaká ťažké rozhodovanie
Do finále vybrala porota päticu mimoriadne kvalitných nahrávok. Sú zaujímavé a inšpiratívne. Vyhrať by si zaslúžili všetky. Presvedčia porotu mladé skladateľské talenty komornej hudby alebo mimoriadna interpretácia literatúry pre klarinet 20. a 21. storočia? Premení nomináciu spojenie hudby a slova Štátnej filharmónie Košice na víťazstvo alebo ho získa výber z diel Štefana Németh-Šamorínskeho v podaní Slovenskej filharmónie? Odmenia porotcovia vavrínom víťazstva záslužný čin sprístupnenia kultúrneho dedičstva verejnosti v tej najrýdzejšej podobe?
Víťazov spoznáme v marci
Svojho favorita si nájde každý fanúšik vážnej hudby. My svojho favorita a tip na víťaza máme. Ich šance sú pomerne vyrovnané, no víťaz môže byť iba jeden. To, kto sa ním stane, rozhodne odborná porota. Verejnosť sa výsledok dozvie 25. – 26. marca 2022 v rozhlasovom éteri Rádia_ FM.
4 thoughts on “RHA_ 2021 – klasická hudba v znamení výnimočnosti”
Comments are closed.