Seriál Bratislava pod lupou pokračuje. Tentoraz si našu pozornosť nezíska palác či chrám, ale niečo o mnoho menšie. Predstavíme si postavičku, ktorú poznáte iste z cudzojazyčných bedekrov. Viete, kde sa skrýva Posmievačik prešporského Don Juana?
Malá soška kamenná gotická soška z 15. storočia sa z fasády posmieva obyvateľom domu naproti. Pôvodne tu nebola, pribudla ako dar pre zhýralého starého mládenca. Je to soška s ikonickým názvom – Posmievačik. Atrakcia, o ktorej sa píše v bedekroch pre zahraničných turistov, no málo obyvateľov mesta a ešte menej domácich návštevníkov o nej vie a si ju všimne.
Posmievačik sa v prešporských legendách spomína ako dar pre zhýralého starého mládenca. Jeho vznik sa údajne viaže k slávnej udalosti. Bola ňou návšteva Prešporka kráľom Matejom Korvínom a jeho manželky Beatrix na slávnostnom otvorení najstaršej univerzity u nás – Academie Istropolitany. Táto novozaložená univerzita sa nachádzala na dnešnej Ventúrskej ulici, v budove, v ktorej dnes sídli Vysoká škola výtvarných umení.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Výsmech zhýralcovi či richtárovi?
Bola to vraj veľká sláva, aspoň tak vraví povesť, keď jedného letného dňa roku 1467 prišiel do mesta kráľ Matej Korvín s manželkou a množstvom uhorskej magnátov a šľachty. A to len preto, aby sa osobne zúčastnil na slávnostnom otvorení novozaloženej vysokej školy.
INZERCIA / článok pokračuje pod reklamou
Na slávnosti nechýbali ani mnohí bratislavskí mešťania. K hosťom patrili aj dvaja susedia z Panskej ulice, ktorých domy stáli oproti sebe, neďaleko Academie Istropolitany. Bol to zámožný obchodník Jakub Greifel a starý mládenec Karol Kunz. Greifelov dom patril k najkrajším v meste. Aj Kunz mal pekný, no nie až taký ako jeho sused. Ale nebol to dom, čo starý mládenec svojmu susedovi závidel.
Zo suseda nepriateľ
Povesť hovorí, že keď chcel Kunz od stola vstať, nohy sa mu zaplietli a zvalil tvárou na stôl do sladkostí. No vstať nevedel, nedokázal, až mu ktosi pomohol. Keď sa už celá sála na ňom zabávala, zahanbený Kunz sa vytackal z miestnosti a viac sa neukázal. Od tejto udalosti Karol Kunz zanevrel na svojich susedov. Správa o tomto faux pas sa mestom šírila rýchlosťou blesku. Ostatne, ako klebety…
O príhode sa dozvedeli aj študenti Academie Istropolitany. Ako sa na správnu mládež patrí, každá čertovina im bola po vôli. A ako to býva, od plánov k realizácii je to často len krôčik.
Posmievačik na scéne
Jednej noci sa Dlhou ulicou, ako sa vtedy Panská ulica volala, zakrádali postavy s rebríkom, maltou a kamennou soškou až k domu Greifelovcov. Ako potichu prišli, tak aj odišli. A keď sa Karol Kunz ráno zobudil a pozrel sa von oblokom, neveril vlastným očiam. Na greifelovskom dome, rovno oproti svojmu obloku uvidel sošku, ako sa mu vyškiera rovno do tváre. Jakub Greifel bol tiež novou ozdobou svojho domu prekvapený. Avšak na radu priateľov ju neodstránil.
Koniec legendy
Karol sa vraj od toľkého zneváženia opíjal až dovtedy, kým sa nezruinoval. Dom pre dlhy predal a nevedno kam z Bratislavy odišiel. A odvtedy obyvateľom mesta Karola Kunza a jeho maniere Dona Juana pripomína okoloidúcim iba soška Posmievačika.
Alebo žeby to všetko bolo inak? Bol to výsmech richtárovi?
V skutočnosti pôvodne sošku postavili na fasádu domu na Ventúrskej ulici oproti domu susediacemu s Academiou Istropolitana. V ňom kedysi býval bratislavský richtár, ktorého krásna mladá žena mala rada mladých umelcov. A práve mladí sochári urobili túto sošku a pripevnili ju na Ventúrskej ulici. Dnes sa to už nedozvieme.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Foto: Mária Kleinová, Silvia Mária Petrovits
Zdroj: BKIS, www.mpba.sk, internet
